Ako Čína nasleduje Európu v zelených technológiách

Európa predbehla Čínu v pretekoch zelených technológií, uviedol Nick Mabey z konzultačnej firmy E3G. Ak si chce svoje prvenstvo udržať, jej politici musia opäť nájsť dôveru bojovať s Čínou vo svojej vlastnej hre, vysvetlil v rozhovore pre EurActiv.

Nick Mabey
http://euractiv.sk

Ako by ste zhodnotil dvanásty čínsky 5-ročný plán?

Myslím si, že výsledok ukazuje, že Čína berie nízkouhlíkový model a model čistej energie vážne ako kľúčový prostriedok pre svoju ekonomickú modernizáciu. Čína má nadmiernu potrebu zvýšiť sofistikáciu a pridanú hodnotu svojho priemyslu, aby sa posunula z destinácie s lacnou pracovnou silou k technologickému hubu.

Je niečo, z čoho by sa, podľa Vás, mohla EÚ od Číny priučiť?

Áno. Po prvé, Čína integruje svoje energetické a klimatické politiky, zatiaľ čo sa zdá, že EÚ tie svoje fragmentuje – už od vrcholu, ktorým bol balík v roku 2008. Máme za sebou v Európe rozpoltený rok s troma rôznymi cestovnými mapami a pletencom politík, z ktorých ani jedna neznamenala koherentný plán pre energetiku a klimatickú bezpečnosť.

Po druhé, vkladajú svoje peniaze do toho, čo deklarujú. Kým Čína alokovala mnoho miliárd na podporu nového priemyslu, výskum, vývoj a infraštruktúru, ktorá je potrebná, európsky vlajkový program energetickej udržateľnosti zostáva nekrytý. [Európske] Strategické priority pre infraštruktúrnu investíciu do inteligentných sietí zostávajú nekryté. [Európsky] Program pre elektromobily zostáva nekrytý.

Iróniou je, že Čína buduje skvelé a inteligentné siete s využitím európskych technológií a peňazí, Európa nie.

Čo vidíte ako skutočné environmentálne priority Číny?

Čína jasne definovala medzi priority energetickú bezpečnosť a lokálne znečistenie vzduchu, chce dostať pod kontrolu svoju energetickú spotrebu a emisie uhlíka. Toto bude pre Čínu prechodných päť rokov, kedy sa pozrie na kontrolu a hladinu svojich emisií a lepšie pochopí potenciál pre ich redukciu v dlhodobej perspektíve.

Ako dôležitá je pre tieto plány veterná energia? Päťročný plán smeruje k tomu, aby mala Čína do roku 2020 v energetickom mixe 15% z obnoviteľných zdrojov.

Myslím si, že je veľmi významná a popri solárnej energii je to sektor, kde Čína rástla najrýchlejšie a koordinovane sa usilovala postaviť domáce výrobné kapacity, čo často spôsobilo kontroverziu s európskymi a americkými výrobcami ohľadom technologických transferov.

V nasledujúcich piatich rokoch vytvorí veterná energia obrovský posun krajiny v oblasti bezvodíkovej obnoviteľnej energie. Otázkou je ako rýchlo a akým sofistikovaným spôsobom môže zvýšiť technologickú krivku a získať najlepšie postupy pre vietor.

Minulý rok Čína predbehla USA ako svetového lídra v inštalovanej veternej kapacite. Aké sú implikácie tohto pre európsky priemysel veternej elektriny?

Domnievam sa, že Európa bude v oblasti vetra stále silnejšia ako Čína. Pre Európu ako celok existujú rozdielne čísla. Myslím, že je to obrovská príležitosť a výzva. Príležitosťou je to, že rastom globálneho veterného trhu a znižovaním cien Čína pomôže tomu, aby elektrina z vetra bola dostupnejšia a vierohodnejšia, a vytvoria sa nové trhy v Indii, Brazílii či Indonézii, pre prevzatie ktorých majú európske firmy veľmi dobrú pozíciu.

Výzvou bude to, že bude tlačiť na európskych výrobcov, ktorí sú v súčasnosti svetovými lídrami.

Čína vykúpi špecializované firmy v Európe pre kritické komponenty – ako sú prevodovky, čo už urobili. Aby v oblasti vetra napredovali, budú mať oveľa agresívnejšiu nákupnú stratégiu technológií v zámorí.

V krátkodobom horizonte to môže v dodávateľskom reťazci trochu škrípať, čo zvýši ceny niektorých súčiastok. Ale to bude skôr krátkodobá záležitosť, pretože vybudujeme svetový dodávateľský reťazec s oveľa väčším objemom.

Podľa mňa je pre Európu rozhodujúce to, že je stále na technologickej hrane a potrebuje uistiť svojich ústredných výrobcov o raste trhu a podpore pre okrajové technológie ako sú veľmi veľké pobrežné turbíny, kde má stále jednu alebo dve generácie navrch. Číňania chcú nakúpiť tieto technológie a toto vybavenie.

Čínska vláda chce tiež údajne do roku 2020 znížiť uhlíkovú intenzitu o 40-45% oproti úrovni v roku 2005. Takéto opatrenie v Európe nemáme, ale myslíte si, že ide dostatočne ďaleko?

To závisí na tom, ako meriate „dostatočne“. Je to dostatočné na to, aby sa svet dostal na trajektóriu dva stupne [pre globálne otepľovanie do konca storočia]? Nie. Je to dostatočný posun od „business as usual“? Väčšina analytikov si myslí, že áno – ale že Čína v skutočnosti môže zájsť ešte trochu ďalej.

Nechávajú si trochu flexibility, ale je to blízko okraja ich potenciálneho priestoru pre akciu. Určite to nie je „business as usual“. Snáď je to bližšie k posunu EÚ na 25% [redukcie emisií do roku 2020] čo sa týka ekvivalentnej snahy. Pokiaľ ide o ušetrený uhlík, prispeje to ku globálnej klimatickej zmene oveľa viac než keby sa EÚ dostala na 30%.

Takže sa Čína stavia do pozície klimatického lídra v rozvojovom svete?

Myslím, že pri Číne treba byť opatrnejší s používaním slova „líder,“ pretože majú kalibrovaný prístup. Radi sú lídrom v rozvojovom svete ale vyhýbajú sa tomu, aby sa na nich hľadelo, že preberajú povinnosti na úrovni „rozvojovej krajiny“.

Pretože sa nachádza medzi rozvinutou a rozvojovou krajinou, má obidve charakteristiky. Takže Čína sa bude snažiť vybudovať svoju priemyselnú a hospodársku vedúcu úlohu a pritom zostane veľmi opatrná čo sa týka roly v politickom vedení, pre prípad, že by skončila s prebratím väčšej zodpovednosti ako v danom momente chce.

Ako veľmi je to spojené so svetovými klimatickými rokovaniami a následníkom dohody z Kjóta?

Je to [spojené], ale túto činnosť stimulujú medzinárodné i domáce sily. Stimuluje ju potreba byť vnímaná ako dobrý globálny občan a želanie zatlačiť na USA. Čína je klimaticky zraniteľná a vie, že musí zatlačiť na USA, aby konali.

Napriek tomu, čo sa hovorí, je to tiež stimulované čínskym myslením, že svet po Kodani smeruje aspoň po nízkouhlíkovej trajektórii a to otvára obrovský multibiliónový trh pre tovary a služby tam, kde ešte západné firmy nemajú monopol.

Pre vstup nových spoločností a krajín ako Čína existuje priestor, takže vsádzajú aspoň na čiastočný úspech v režime globálnych klimatických zmien.

Takže keď sa hovorí, že svetové klimatické dohody nič nezmenia, Čína by nemala tento päťročný plán keby neverili, že dôjde ku koordinovanej globálnej akcii v oblasti klimatických zmien. Nedávalo by to zmysel.

Ak by si mysleli, že svet sa len bojí o energetickú bezpečnosť, podnietili by svoje uhoľné elektrárne k exportu a sledovali by monopolizáciu svetových zásob uhlia, a nie exportovanie veterných fariem a solárnych panelov.

Aké sú politické implikácie pre EÚ pokiaľ ide o jej vlastné ašpirácie na svetovú vedúcu úlohu v boji s klimatickými zmenami?

Európa sa musí zžiť s úspechom svojej vlastnej klimatickej diplomacie. Chcela, aby konali aj ďalšie krajiny a takto ich konanie vyzerá. Bola tu ilúzia, že každý bude len nakupovať európsku technológiu, ale viete čo? Ďalšie krajiny chcú tiež vyrábať technológiu pre obnoviteľné zdroje.

Európa potrebuje získať sebadôveru z faktu, že Čína v podstate nasleduje jej vzor a investuje do svojho vlastného nízkouhlíkového priemyslu a opäť zvyšuje svoj vklad. Teraz svoj ťah urobila Čína, Európa musí povedať: „OK, zdvojnásobiť alebo skončiť. Musíme sa pohnúť ak chceme byť napred.“

Takto obidve strany vyšlú USA veľmi jasný odkaz: „Ste pozadu, spadnete ešte hlbšie, vrátite sa a o desať rokov budete nakupovať naše technológie.“ Túto hru hráme a európski lídri musia preukázať dôveru bojovať s Čínou – v našej vlastnej hre.

V tejto hre máme navrch a cítime, že európske firmy, podnikatelia a finančníci sú plne pripravení pokročiť, ak by dostali jasný a inšpirujúci signál z politickej sféry, ktorá sa však momentálne zdá byť sústredená na minulosť a nie na budúcnosť.

Technologicky, so všetkými svojimi investíciami, myslíte si, že Čína je pripravená zatieniť EÚ ako zelená elektrická centrála budúcnosti, možno dokonca exportujúca energiu?

Čína bude definitívne exportovať technológie obnoviteľnej energie a technológie energetickej efektívnosti, predovšetkým do rozvíjajúcich sa krajín, pretože lacno vyrába spoľahlivé náradie. Avšak zatiaľ sa hlavne musí vyrovnať európskym štandardom, okrem oblastí ako je [bezdrôtová] technológia Mint a niektoré typy tepelných elektrární.

Sú to preteky a my sme zväčša napred. Čína má v niektorých sektoroch zopár želiezok v ohni. Dobieha nás rýchlo a učí sa. Ale robiť skutočnú inováciu je oveľa ťažšie než len hrať sa naháňačku.

Ľudia, ktorí sú fatalisti a hovoria: „Och, Čína nás len tak zmetie,“ sa nepoučili z toho, že každá jedna rozvíjajúca sa ekonomika v dejinách veľmi rýchlo doháňa, ale globálne je schopná konkurovať len v niektorých kľúčových sektoroch. Žiadna krajina nie je úplne schopná konkurovať vo všetkých z nich.

Mohli by sme sa vzdať, povedať, že to už máme stratené a prenechať miesto Číňanom. Potešilo by ich to! Alebo si môžeme uvedomiť, že existuje dostatočný trh pre nás oboch, zdvojnásobiť našu snahu zostať v popredí zlepšením domácich politík a zmeniť rozpočet EÚ na hnací stroj pre výskum a rozvoj.

Utratíme tretinu z bilióna eur na poľnohospodárske dotácie namiesto financovania nášho nízkouhlíkového výskumu, vývoja a rozvoja infraštruktúry. V terajšom bode cyklu európskeho rozpočtu to znie smiešne. Kľúčovou otázkou v Európe nie je náš technologický systém alebo firmy, ktoré sú svetovou triedy. Je to o dôvere našej politickej triedy.

Číňania majú sebadôveru a slabé systémy inovácie. My máme silné inovácie a nedostatok sebadôvery. Pritom je oveľa ľahšie vybudovať dôveru ako inovačný systém. Ak naši politici zvýšia potenciál našich firiem, mali by sme zostať v popredí.

Niektorí argumentujú, že EÚ by mala konkurencii svojho priemyslu na čoraz agresívnejšom medzinárodnom trhu pomôcť protekcionistickými opatreniami.

To je podľa mňa klasický symptóm nedostatku dôvery v EÚ ako lídra. Mali by sme žiadať agresívnejšiu reciprocitu pre vstup, takže keď oni vylúčia naše firmy, my by sme mali vylúčiť tie ich. Čínu by sme mali povzbudiť, aby zrušila svoje obmedzenia v niektorých sektoroch a to aj robíme.

Európa určite nevyhrá uzatvorením trhov s energiami, pretože sme v zásade otvorená ekonomika založená na pravidlách. Keď dospejeme k strategickému boju s Čínou, USA a Brazíliou, napokon Európa prehrá, pretože sú to krajiny a my nie sme. My vyžadujeme pravidlá, oni nie, takže je v našom dlhodobom záujme udržať globálny obchod a systém investícii okolo týchto problémov.

Ak by ste mal dnes niečo poradiť čínskej vláde, čo by to bolo?

Povedal by som im, že začali dobre a že viac získajú, ak prijmú silnejšiu vedúcu úlohu. Tým by viac zatlačili na USA, mali by ekonomickú výhodu a sústredili sa – hoci to, úprimne povedané oni sami vedia – na výzvy pokročiť do ďalšej fázy skutočnej inovácie.

Potrebujú zaviesť niektoré skutočne inovačné prístupy – ako nízkouhlíkové zóny, ktoré zahŕňajú 350 miliónov ľudí. Potrebujú vytvoriť skutočne konštruktívny vzťah s EÚ v obchode, investíciách a spolu-rozvoji technológie.

Európa a Čína môžu viesť svetovú nízkouhlíkovú ekonomiku a stanoviť štandardy. Ako veľký dovozca a spotrebiteľ energií máme s Čínou viac spoločného než s väčšinou iných krajín v tejto oblasti. Je načase vytvoriť skutočné partnerstvo.

Ako by ste popísal problémy, ktorým čelí čínsky priemysel veternej energie, napríklad v otázke prepojiteľnosti sietí?

Tak ako je to u väčšiny krajín, pre Čínu je ľahšie vyrobiť nástroje ako vybudovať chytrú infraštruktúru. Zatiaľ čo môžu stĺcť turbíny a postaviť ich, v schopnosti naozaj zužitkovať tieto investície vybudovaním silných rozvodov zaostávajú.

Otázka kontrolovania sietí, skutočná výzva pre Čínu v nasledujúcich rokov, je pokročiť od kvantity ku kvalite, od výrobkov k systémom, pretože to si vyžaduje oveľa silnejšiu úroveň riadenia, plánovania a otvorenosti.

Čínsky modernizátori to vedia a považujú okruhy ako uhlíkové zóny za tie, kde budú priekopníkmi. Ale nemyslia si, a my by sme si tiež nemali myslieť, že to bude ľahké, pretože Čína robila veci jedným spôsobom dlhú dobu, a tak ako u iných krajín, to ťažko zmení. Bude to hrboľatá jazda.

Nick Mabey je výkonným riaditeľom konzultačnej spoločnosti v oblasti klímy E3G a environmentálny poradca viacerých britských kabinetov. Popri Dr. Shin Wei Ngovi je spoluautorom štúdie „Čínska výzva alebo nízkouhlíková príležitosť? Implikácie 12. čínskeho 5-ročného plánu pre Európu“.

Rozprával sa s ním Arthur Nelsen s bruselského EurActivu.

REKLAMA

REKLAMA