Barroso: Verím v globálnu klimatickú dohodu

Predseda Komisie José Manuel Barroso verí že sa do 2009 podarí dosiahnuť globálnu dohodu o boji proti klimatickým zmenám. V interview pre EurActiv tiež zdôraznil, že svoj diel zodpovednosti musia prevziať všetky krajiny.

Barroso - Lisabonský summit
Zdroj: Portugalské predsedníctvo
  • V pondelok začala na Bali konferencia OSN o klimatických zmenách. Čo od nej očakáva EÚ?  

Je to začiatok dôležitého procesu, ktorý má viesť k skutočne globálnej dohode o klimatických zmenách. Je dobré si pripomenúť, že ešte pred šiestimi mesiacmi si mnohí nemysleli, že dospejeme aspoň do tohto bodu. Dokázali sme dosiahnuť konsenzus, e bude využitý rámec OSN a verím, že na Bali sme presvedčení, že je globálna dohoda potrebná.

EÚ má preto vysoké očakávania od stretnutia, ktoré má byť prvým krokom k budúcej rámcovej dohode OSN obsahujúcej záväzné emisné limity. Náš vlastný výskum, ako aj výskum Panelu OSN o klimatických zmenách jednohlasne potvrdzujú rozsah problému a potrebu okamžite konať. Hlavným cieľom je preto dosiahnutie jasného záväzku začať rokovania o dohode o boji proti klimatickým zmenám po roku 2012, teda po vypršaní Kjótskeho protokolu. Rok 2009 musíme stanoviť ako jasný deadline, aby sme ponechali dostatočný čas na ratifikáciu dohody. Komisia chce konsenzus a spoločnú víziu obmedzovania globálneho otepľovania na dva stupne Celzia nad úrovňou predindustriálneho obdobia.

EÚ vyložila karty na stôl. Naše záväzky sú jasné – veríme, že ostatní budú nasledovať. Navrhujeme sériu konkrétnych opatrení, alebo „stavebných kameňov“. Rozvinuté krajiny sa musia zaviazať k rozsiahlejším znižovania emisií v absolútnom vyjadrení prostredníctvom zlepšovania technológie a globálneho uhlíkového trhu. Musia tiež pomáhať rozvojovým krajinám v prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku. Musíme nájsť spravodlivý, no efektívny spôsob, ako prispejú k zníženiu emisií rozvojové krajiny. Riešiť treba aj problém emisií medzinárodnej leteckej a námornej dopravy. Okrem toho chceme vážne hovoriť o potrebe zvýšenia investícií do výskumu nízkouhlíkových technológií.  

  • Čína onedlho predbehne Spojené štáty v množstve emisií skleníkových plynov, nechce sa však zaviazať k znižovaniu, pokiaľ to neurobia Spojené štáty. Ako môže túto situáciu pomôcť riešiť EÚ na Bali?

Práve som sa vrátil z Číny a som opatrným optimistom, že dosiahneme konsenzus. Moje slová Číne boli jasné. Hoci neočakávam rovnaké záväzky zo strany rozvojových a rozvinutých krajín, obdivuhodný ekonomický rast Číny prináša jej lídrom novú zodpovednosť.

Od krajín ako Čína neočakávame záväzky k zníženiu emisií v absolútnom vyjadrení. Môžeme však dať jasne najavo, že chceme s rozvojovými krajinami spolupracovať na posilnení ich príspevku ku globálnym snahám o zníženie emisií, s využitím všetkých možností znížiť emisnú intenzitu ich ekonomického rozvoja.

Moje slová v Cíne možno najlepšie zhrnúť ako otázku. V podstate som povedal: chcete, aby bol rast Číny vnímaný ako hrozba svetu, globálnej ekonomike, alebo ho chceme vnímať ako príležitosť? My v Komisii veríme, že je ho lepšie vnímať ako príležitosť, veríme že obdivuhodný rast v krajinách ako povedzme Čína, India, Vietnam a podobne môže byť pre svet obrovskou príležitosťou, no myslíme si, že tento rast prináša na ich strane väčšiu zodpovednosť. Zodpovednosť v zmysle riešenia globálnych výziev, ako sú klimatické zmeny. Dnes nie je naozaj možné povedať: „Budem pokračovať vo svojej energetike založenej na fosílnych palivách, zvyšok sveta ma nezaujíma.“ Čína už dnes zažíva dopady znečistenia na zdravie i klimatické zmeny.  

  • EÚ je považovaná za globálneho lídra v boji proti klimatickým zmenám. No nedávna správa OSN ukázala iba obmedzený pokrok členských krajín v znižovaní emisií (-1,5% pre EÚ-15 a -11% pre EÚ-27). Aké ďalšie opatrenia pripravuje Komisia pre splnenie cieľov v období 2008-2012?

Nuž ideme správnym smerom. Som optimistom že sa nám podarí splniť naše záväzky a ciele, ktoré sme si stanovili pre rok 2012. Mali by sme si uvedomiť, že sa len začínajú prejavovať výsledky našej práce, pretože mnohé opatrenia vstúpili do platnosti v roku 2004 a 2005. Najdôležitejšie asi je, že sa klimatické zmeny a energetika dostali na vrchol politickej agendy a plne integrovali s inými politikami. Dvadsaťpercentná energetická efektívnosť, 20% obnoviteľných zdrojov, a cieľ 20% zníženia obnoviteľných zdrojov demonštrujú náš záväzok splniť existujúce ciele ale ísť súčasne ďalej v strednodobom horizonte. Okrem toho, cieľom Európskeho strategického plánu pre energetické technológie, predstaveného v novembri, je zrýchlenie inovácií nízkouhlíkových technológií, zameraním sa na intenzívnejšie spoločné plánovanie.

V najbližších týždňoch predložíme sériu nových iniciatív, ktorými sa dostaneme na vyššiu úroveň. Už 19. decembra predstavíme legislatívny návrh na zníženie emisií v automobilovom sektore na 120 gramov na kilometer do roku 2012. balík opatrení v oblasti energetiky a klimatických zmien predložíme 23. januára. Bude obsahovať návrh na rozvoj technológií pre udržateľné využívanie uhlia, a smernicu o podpore energie z obnoviteľných zdrojov, ako ja návrh na zmenu Smernice o obchodovaní s emisiami. To prispeje k vytvoreniu globálneho uhlíkového trhu.  

  • Niektoré členské krajiny a energeticky intenzívne sektory žiadajú špeciálne clo na tovary dovezené z krajín, ktoré nepodpísali Kjótsky protokol. Ako by mohla takýto systém EÚ uplatňovať bez toho, aby porušila pravidlá WTO?  

Európska únia sa bude snažiť chrániť, no neupadne do protekcionizmu. Hoci riešime klimatické zmeny a nedostatočnú energetickú bezpečnosť, musíme tiež posilniť konkurencieschopnosť a minimalizovať náklady. To je časť dôvodov, pre ktoré predložíme v januári revíziu Systému obchodovania s emisiami.

Pokiaľ neexistuje medzinárodné dohoda, ktorá vytvorí rovnaké podmienky pre všetkých, je dôležité brať do úvahy obavy určitých odvetví týkajúce sa konkurencieschopnosti a vyhýbania sa emisným obmedzeniam. Nebolo by ani ekonomicky udržateľné, ani environmentálne efektívne ak by energeticky intenzívne sektory odchádzali z Európy a vypúšťali emisie, možno v ešte väčšom množstve, niekde inde. V súčasnosti skúmame rozličné možnosti ako to riešiť, ako je pokračovanie poskytovania bezplatných emisných povoleniek na základe výsledkov v technologickej energetickej efektívnosti, medzinárodné sektorálne dohody, či zahrnutie dovozu energeticky intenzívnych produktov – a vylúčenie vývozu – do systému obchodovania s emisiami v EÚ.

Pri návrhu týchto opatrení budeme musieť brať do úvahy, že tieto alternatívy musia fungovať, musia byť v zhode s pravidlami WTO a musia nečlenským krajinám vysielať jasný signál, aby sa pripojili k medzinárodným dohodám.  

  • Krajiny EÚ sú v súčasnosti lídrami v nízkouhlíkových technológiách, no dobiehajú ich ďalšie – opäť Čína a USA – vďaka štátom financovaným programom. V Európe sú však takéto veľké programy kvôli finančným problémom stále vzdialeným cieľom. Čo môže EÚ so svojim obmedzeným rozpočtom robiť? Ako dlho dokáže predstierať, že je svetovým lídrom, bez zvýšenia financovania?  

Odpoveď Európy na výzvy klimatických zmien nie je len otázkou peňazí. Ani zďaleka. Dokonca aj s obmedzenými financiami môže EÚ vytvárať pre výskumníkov a investorov správnu motiváciu. Investori zvýšia dlhodobé investície a prijmú vyššie riziko len ak sú si istí, že sú politiky stabilné. Je kľúčové, aby sme sa spojili aj s priemyslom a dali firmám a investorom najlepší možný legislatívny a politický rímec, ktorý podporí vývoj a využívanie nízkouhlíkových technológií.

Potrebná je aj lepšia koordinácia výskumu a zvýšenie inovácií. To je cieľom Strategického plánu pre energetické technológie, predstaveného v novembri. Začiatkom roku 2008 vytvorí Komisia Dozornú skupinu pre implementáciu SET-plánu, ktorá bude koordinovať politiky a programy, zabezpečovať zdroje a systematicky monitorovať pokrok. Súčasťou SET-plánu bude budúci rok séria iniciatív, označovaných ako Európske priemyselné iniciatívy, ktoré spoja relevantných hráčov. Komisia tiež navrhuje vytvorenie Európskej aliancie pre energetický výskum, ktorá má zabezpečiť lepšiu spoluprácu a plánovanie medzi výskumníkmi v oblasti energetiky. Prirodzene tiež potrebujeme nasmerovať k tejto oblasti viac fondov a počas roka 2008 prinesiem niekoľko nápadov ako financovať nízkouhlíkové technológie.

REKLAMA

REKLAMA