Cestou by mohla byť uhlíková daň

„Nezdaňujte, čo zarobíte, ale čo spálite,“ hovorí Connie Hedegaard v rozhovore pre portál EurActiv. Okrem uhlíkovej dane, resp. zdanení energií, sme s komisárkou pre životné prostredie debatovali i o napredovaní svetových klimatických rokovaní a snahe EÚ zostať v hre.

Connie Hedegaard
Foto: Flickr.com/chinadialogue.net
  • Európska komisia vo svojom komuniké nedávno uviedla, že cieľ znížiť mieru tvorbu emisií o 30 percent do roku 2020 je realizovateľný. Prečo ste z pozície komisárky neodporučili členským štátom dosiahnuť ho?

Komuniké Komisie nebolo odporúčaním. O čo nás v marci Rada ministrov životného prostredia a jarný summit Rady požiadali, bolo pokúsiť sa zanalyzovať, čo by stanovenie takéhoto cieľa prinieslo – aké náklady a aké benefity. Myslím, že nás požiadali preto, lebo dovtedy sme hovorili o možnom zvýšení cieľa na 30 percent bez toho, aby sme skutočne poznali, čo by to znamenalo.

Spravili sme prvý krok s cieľom pokúsiť sa zhodnotiť dosah [cieľa 30 percent] – nielen náklady, ale i sprievodné benefity: zníženie znečisťovania ovzdušia, menšie náklady za dovoz fosílnych palív a tak ďalej.

Ďalší krok, ktorý potrebujeme spraviť skôr, než sa pohneme ďalej, je začať spolupracovať s členskými krajinami a spoločne skúmať dôsledky stanovenia takéhoto cieľa, pretože náklady a benefity nebudú rozdelené rovnako.

  • Kedy možno očakávať takúto analýzu?

Tlačíme na naše nové Generálne riaditeľstvo, aby sa tak stalo pred [konferenciou COP16 v] Cancúne. Členské štáty zatvárajú svoje ministerstvá na väčšinu júla alebo augusta, čiže realisticky to bude možné až po lete. Čas je veľmi limitovaný, ale snažíme sa toľko, koľko to ide, aby sme už pred Cancúnom viedli s členskými krajinami intenzívny dialóg. Pamätajme, že nič takéto predtým nebolo.

  • Cestujete po celom svete a stretáte sa so svojimi náprotivkami, aby ste stimulovali klimatické vyjednávania. Aký máte pocit z úrovne ambícií v tomto momente a aké sú hlavné hrozby pre klimatické vyjednávania?

Senát USA stál práve pred kompromisom ohľadne návrhu klimatického zákona, keď sa objavila ropná škvrna. Radi by sme videli rozširovanie schémy obchodovania s emisiami. Ak by sa do nej zapojili i priemyselné prevádzky – energetický sektor – bol by to veľmi silný signál, že sa prijali prvé kroky smerom ku komplexnému „cap-and-trade“ systému. No pre USA je to kontroverzná téma. V tomto období však systém „cap-and-trade“ pripravujú Japonsko a Nový Zéland.

Na druhej strane, za vyjednávacím stolom to nikomu neuľahčuje ani Čína; dovoľte mi to formulovať takto. Ak navštívite Čínu a počujete o ich plánoch, vidíte, že toho robia veľa, aby dosiahli ciele, ktoré si stanovili pred Kodaňou. V apríli mi bolo povedané to, čo minulý týždeň vyhlásil čínsky minister Či verejne pre média: „Musíme dosiahnuť svoje ciele pre tento rok i pre ďalšie obdobie, a ak to bude nevyhnutné, zastavíme produkciu, aby sme ich dosiahli.“

Ak si stanovíte ciele, musia nasledovať kroky, zvlášť to platí v Čínskej kultúre. Čiže áno, pokrok za vyjednávacím stolom je malý, ale v reálnom praktickom živote ľudia, priemysel a jednotlivé sektory konajú.

O dva týždne vyšleme do Číny niekoľkých expertov, aby tam diskutovali o sektorových témach. V apríli som to navrhla čínskemu ministrovi a čakala som, že povie jednoducho nie, no pripustil, že by to mohol byť dobrý nápad.

[V Číne] sa dnes správne pozerajú na tri sektory: cementársky, hlinikársky a oceliarsky. Ako by mohli dosiahnuť svoje domáce ciele bez toho, aby výrazne nezvyšovali energetickú efektívnosť v týchto energeticky náročných odvetviach? A ktoré sektory v Európe sú najväčším problémom? Cement, hliník a oceľ.

Spolupracovať s Číňanmi na riešení sektorových tém je dobrým príkladom, že to môže byť zaujímavé nielen pre nich, ale určite i pre nás.

  • Mnoho štúdií preukázalo, že schému EU ETS zasiahla hospodárska kríza a ak má dosiahnuť zníženie produkcie emisií, musí dôjsť k sprísneniu emisného stropu. Máte nejaký plán, ako zachovať integritu schémy bez sprísnenia klimatického cieľa?

Čoho sme boli svedkom počas hospodárskej krízy, bolo zníženie dopytu po povolenkách a pokles produkcie. Pre trh je to prirodzené. Takže môžeme povedať: Áno, napriek súčasnému poklesu cien emisií uhlíka kríza preukázala, že systém postavený na trhových princípoch funguje.

Máte pravdu, ak hovoríte, že ak by sme nechali 20 percentný cieľ bežať ďalej „iba tak“, riskujeme pre nízke ceny povoleniek problémy v bankovom systéme. Rozmýšľame však, ako zatraktívniť znižovanie tvorby emisií, napríklad prostredníctvom odmeňovanie najinovatívnejších iniciatív, vyčlenenia časti povoleniek pre nové firmy – toto sú veci, ktoré dokážu stimulovať inovácie cielenejšie.

  • Uvažuje sa i o vydaní dodatočných povoleniek?

Čo firmy majú, to dostali. Som od dánskych konzervatívcov a preto som proti vytváraniu legislatívy, ktorá by šla dozadu, ktorá by negovala to, čo už ľudia dosiahli vo viere vo vtedajšiu reguláciu. Môžeme stavať iba na nevyužitých povolenkách, napríklad na rezervách nových členských krajín.

  • Ďalším mechanizmom, o ktorom sa teraz v EÚ diskutuje, je uhlíková daň. Aký postoj k nej máte?

Jedným z dôvodov, pre ktoré patrí Dánsko k energeticky najefektívnejším krajinám spomedzi EÚ-27, sú vysoké ceny energií. Ak máme minimálne dane pre palivá, môžeme mať minimálne dane za energiu. V kontexte ETS však musíme dávať pozor, aby sme nezaviedli dvojité zdaňovanie.

Ale ak budeme chcieť v budúcnosti chrániť naše relatívne nákladné sociálne systémy v Európe, musíme sa zamyslieť, ako ich budeme financovať, aby boli udržateľnejšie, než sú teraz. Myslím, že väčšina ľudí sa zhodne, že nemožno zvyšovať mieru zdanenia práce, tú by sme mali dokonca znížiť, aby sme boli konkurencieschopní. Možno by bolo lepšou myšlienkou získavať výnosy zdanením energií, vrátane zdrojov – „nezdaňujte, čo zarobíte, ale čo spálite“.

Ak chceme, aby ľudia v Európe pracovali viac, možno by sme nemali mať tak vysokú mieru zdanenia práce, ako máme dnes. Ak chceme, aby ľudia spotrebovali menej energií, daň môže byť jedným z nástrojov, s ktorým by sme mali pracovať.

Vypracovať by sa malo mnoho detailov. Povedala by som, že ak sa to spraví inteligentne, zdanenie energií môže priniesť veľa výsledkov. Nesmie to však byť len nástroj na získavanie peňazí, ale musí to mať cieľ, ktorý motivuje ľudí robiť veci inak.

Stále si myslím, že sektor poľnohospodárstva zatiaľ prispieva do ETS málo pre to, aby sme v budúcnosti dosiahli svoje ciele. Farmári by sa mali zapojiť vo väčšej miere a viac by mali využívať svoje najlepšie skúsenosti. Získajú tak veľa sekundárnych benefitov. Farmári nemusia byť súčasťou problému, ale napríklad prostredníctvom splyňovania biomasy môžu byť súčasťou riešenia. Pre lepšie využívanie zdrojov existuje veľmi veľa nových technológií.

Daň by mohla byť stimulom, no pre existujúce rozdielnosti treba túto otázku ponechať na členské štáty.


Rozhovor je redakčne skrátený. Úplné znenie v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

S komisárkou Connie Hedegaard sa za portál EurActiv rozprávali editorky Daniela Vincenti-Mitchener a Susanna Ala-Kurikka.

REKLAMA

REKLAMA