Chcem vybudovať energetickú verziu WTO

Jej vzťahy s Ruskom sa ochladili, Taliansko v nej pozastavilo členstvo. Jej šéf a slovenský diplomat Urban Rusnák, však pre EurActiv.sk hovorí, že pod jeho vedením sa Energetická charta mení na svetového hráča, ktorý určuje pravidlá.

Urban Rusnák. Zdroj: ECT

Aké ste si dali predsavzatia na ďalších päť rokov na čele Energetickej charty?

Mojím hlavným cieľom je pokračovať v rozširovaní a modernizácii Energetickej charty. Organizácia prešla za posledných päť rokov prerodom. V posledných desaťročiach bola sústredná na otázky energetickej bezpečnosti severnej Eurázie – od Japonska, cez bývalý Sovietsky zväz, Strednú Európu až po atlantické pobrežie. V roku 2012 sme dostali mandát na rozširovanie všetkými smermi. S tým súvisí aj najväčší úspech predchádzajúceho obdobia. V máji 2015 bol odsúhlasený nový dokument – Medzinárodná energetická charta – ktorá sa vracia k základom, ale zároveň rozširuje geografickú pôsobnosť Charty na celý svet. Dopĺňa niektoré moderné aspekty energetickej politiky, ktoré neboli prítomné v Európskej energetickej charte z roku 1991 a v Zmluve o Energetickej charte z roku 1994.

O ktorých najprominentnejších členov sa Energetická charta rozšírila?

Rozširovanie prebieha v dvoch stupňoch. Najprv pozývame krajiny, aby sa stali pozorovateľmi tým, že podpíšu Medzinárodnú energetickú chartu. Potom pracujeme na plnom vstupe. Celý proces trvá niekoľko rokov, lebo krajiny musia splniť isté podmienky, aby sa stali zmluvnými stranami k Dohovoru o Energetickej charte a členmi organizácie. Na prvom stupni považujem za úspech, že aktívnym účastníkom sa stal rad afrických a ázijských krajín a v prvom rade Čína. Udáva rytmus rozširovaniu – nielen smerom do Ázie, ale aj ďalej v rámci G20.

Energetická charta jediná organizácia, ktorá má záväzne platné pravidlá pre tranzit a obchod s energetickými surovinami a pre riešenie sporov.

Jedným z cieľov Energetickej charty je ochrana investícií. Čo je jej pridaná hodnota oproti bilaterálnym alebo iným medzinárodným zmluvám?

Ochrana investícií je jedným z výrazných prvkov Dohovoru, ale nie jediným. Dohovor nahrádza v oblasti energetiky desiatky až stovky dvojstranných zmlúv o ochrane investícií , ktoré by krajiny medzi sebou museli uzatvoriť, aby dosiahli rovnakú úroveň pokrytia. Šetrí čas a dáva rovnaký právny rámec a predvídateľnosť. Okrem ochrany investícií je Energetická charta jediná organizácia, ktorá má záväzne platné pravidlá pre tranzit a obchod s energetickými surovinami a pre riešenie sporov.

Jedna z tém, ktorá stále traumatizuje Európu, je vzťah medzi Ruskom a Ukrajinou o tranzite cez Ukrajinu. Je v tejto oblasti Energetická charta aktívna?

V roku 2014, keď hrozilo prehriatie konfliktu ohľadom Krymu a východných častí Ukrajiny na ohrozenie dodávok plynu do Európu, spustili sme mechanizmus včasného varovania. Na rozdiel od rokov 2006 a 2009 (počas plynových kríz – pozn. red.), keď nebol medzi Ukrajinou a Ruskom žiadny ozbrojený konflikt a napriek tomu došlo k ohrozeniu dodávok plynu, v rokoch 2014 a 2015 sa takýto scenár neopakoval. Nechcem samozrejme celý úspech pripísať len Energetickej charte, všetci účastníci sporu sa poučili. Krajiny sme však priviedli k rokovaciemu stolu už v marci 2014, aby sme predišli zastaveniu tranzitu.

Proces Energetickej charty pomáha krajinám, ktoré nemajú prístup k know-how, aké má EÚ a Slovensko.

Prínos Energetickej charty má teda najmä preventívny charakter?

Jednoznačne. Čo sa týka zlepšovania energetickej efektívnosti energetického priemyslu a ostatných častí hospodárstva, proces Energetickej charty pomáha krajinám, ktoré nemajú prístup k know-how, aké má EÚ a Slovensko. Sú mimo rámec európskej integrácie alebo nie sú členmi iných energetických organizácií ako Medzinárodná energetická agentúra v Paríži.

O akých krajinách sa rozprávame?

Okrem už spomínanej Číny napríklad aj o Iráne, odkiaľ som sa nedávno vrátil. Je tam veľký záujem o pomoc v oblasti energetickej efektívnosti. Iránci majú záujem o znižovanie energetickej náročnosti prostredníctvom technológií, ktoré sú členovia Energetickej charty ako EÚ a Japonsko – špičky v tejto oblasti – ochotní posúvať ďalej.

Vráťme sa ešte k Rusku, ktoré sa s Energetickou chartou rozišlo. Spolupracujete s ním vôbec nejako ako s hlavným dodávateľom energií do EÚ?

Rusko aj v súvislosti so sankciami pozastavilo v roku 2014 svoje aktivity v Energetickej charte. Nezúčastňuje sa teda oficiálnych rokovaní. Na druhej strane sa zúčastňuje na iných aktivitách a nedá sa povedať, že Rusko úplne odišlo. Samozrejme, že Energetická charta s Ruskom a bez Ruska sú dve veľmi odlišné organizácie s inou cieľovou skupinou. Na druhej strane je vidno, že rozhodnutie Ruska vzdialiť sa, poslúžil ako impulz pre rozšírenie organizácie. Vývoj smeruje k tomu, že Energetická charta nebude subregionálnou organizáciou, ale globálnym hráčom, ktorý bude určovať pravidlá pre energetickú bezpečnosť a investície.

Dnes sa s WTO prekrývame v oblasti obchodu a prepravy tovarov, ale v oblasti ochrany investícií v energetike a energetickej efektívnosti ideme ešte ďalej.

Je vašou ambíciou, aby sa z Energetickej charty stala energetická verzia Svetovej obchodnej organizácie (WTO)?

Áno, je to možno veľká ambícia, ale už dnes transformujeme Energetickú chartu týmto smerom. Keď vznikal Dohovor k Energetickej charte, bol zamýšľaný ako vzájomne dopĺňajúci sa s dohodami, ktoré pokrýva WTO. Dnes sa s WTO prekrývame v oblasti obchodu a prepravy tovarov, ale v oblasti ochrany investícií v energetike a energetickej efektívnosti ideme ešte ďalej.

Keď ste spomínali začiatky Energetickej, z dnešného pohľadu došlo k posunu dozadu. Taliansko pozastavilo svoje členstvo v organizácii. Nepodrylo to vzťahy s EÚ?

EÚ ako celok zostáva stranou k Zmluve o Energetickej charte. Taliansky krok vnímam ako proces pokračujúcej európskej integrácie v oblasti energetiky. Od roku 1994, keď vznikala Zmluva, sa Európska únia rozšírila z 12 členov na 28 a prehĺbila spoluprácu v energetike. Niektoré právomoci členských štátov sa posunuli na európsku úroveň. Taliansky krok nesúvisí ani tak so samotnou Energetickou chartou ako so šetriacimi opatreniami, ktoré musela talianska vláda prijímať v poslednom období. Taliansko zostáva pozorovateľom a ako členský štát EÚ aj súčasťou procesu Energetickej Charty.

Podľa tejto logiky by však mohli aj ďalšie členské štáty pozastaviť svoje členstvo.

Nechcem sa púšťať do špekulácií. Zatiaľ žiadna krajina nenasledovala taliansky príklad. A za všetky štáty EÚ aj tak prijíma spoločné stanovisko Európska komisia.

Dohovor k Energetickej charte viaže Taliansko k ochrane investícií ešte 20 rokov po vystúpení.

Nesúvisí talianske rozhodnutie skôr s obavou z arbitráží pre prehodnocovanie podpory pre obnoviteľné energie?

Priame spojenie s prebiehajúcimi arbitrážami nie je. Dohovor k Energetickej charte viaže Taliansko k ochrane investícií ešte 20 rokov po vystúpení.

Aký je váš pohľad na Nord Stream 2, plynovod, ktorý má odkloniť ďalšie objemy ruského plynu určeného pre EÚ z kontinentálnej trasy na trasu pod Baltským morom?

Tak, ako Európska únia hovorí o diverzifikácii zdrojov, Rusko hovorí o diverzifikácii trás. Plány na Nord Stream 2 preto nie sú prekvapivé. Čisto z hľadiska Energetickej charty tento projekt nijako nekoliduje s Dohovorom k Energetickej charte, ktorý zodpovedá úrovni európskej legislatívy z roku 1994. Z pohľadu Slovenska treba povedať, že proces vytvárania alternatívnych trás dodávok ruského plynu do Európy, ktorý ohrozuje jeho pozíciu, sa začal už dávnejšie. Každý z ďalších projektov znižuje výnimočnosť tranzitnej magistrály, ktorú sme zdedili z čias dávno minulých. Je potrebné robiť kroky odpovedajúce na vývoj okolo nás, na ktorý Slovensko môže reagovať len nepriamo vyžadovaným pravidiel EÚ.

Aké kroky máte na mysli?

Výnimočnosť slovenského prepravného systému predurčuje Slovensko k tomu, aby sa zapojilo do regionálneho obchodu s plynom. Aby plynovody určené pre prepravu z východu na západ boli schopné presúvať veľké objemy ktorýmkoľvek smerom. Z hľadiska prepravy plynu sú dôležité viac objemy ako smer. Slovenská sústava je dôležitým prvkom, ktorý privádza plyn do Stredoeurópskeho plynárenského uzla v rakúskom Baumgartene. Môže ho odtiaľ aj odvádzať.

REKLAMA

REKLAMA