Americký bridlicový plyn pre Európu je klam

Energetická politika EÚ je nejasná a zmätená, hovorí Stály predstaviteľ Ruskej federácie pri EÚ. Bridlicový plyn z USA nie je budúcnosťou Európy a Energetická únia Donalda Tuska popiera podľa ruského diplomata doterajšie snahy únie o liberalizáciu.

Vladimir Chizhov (zdroj: EurActiv.com)
http://euractiv.sk

Komisia požiadala bulharskú vládu, aby zastavila výstavbu plynovodu Južný tok. Zároveň skúma uplatňovanie práva únie Bulharskom v súvislosti s tým, ako v Bulharsku prebehlo verejné obstarávanie. Ako by ste to okomentovali?

Zatiaľ som nevidel stanovisko Komisie v písomnej podobe. Zdá sa, že tento krok je spolitizovaný a namierený proti projektu Južný tok, tak ako aj pri iných prípadoch.

Vyzerá to tak, že EÚ sa snaží udržať takmer monopolnú pozíciu Ukrajiny ako tranzitnej krajiny, zatiaľ čo na druhej strane hovorí o potrebe diverzifikovať dodávky energií pre svoje členské štáty.

Ale Komisia nepopiera, že plyn z Južného toku je ruský a to, že tento plynovod nijako neprispeje k diverzifikácii dodávok. Preto projektu ani neprikladá prioritu….

No… Začnime tým, že ruský plyn je komodita. Pekne vonia (úsmev) a je to samozrejme najlacnejší dostupný plyn na európskom trhu. Viem, že niekoľko krajín sa sťažovalo na ceny stanovené Grazpromom, ale toto nie je obchod na úrovni štátov. Sú to obchodné dohody medzi rôznymi spoločnosťami.

Čo by som chcel v tomto kontexte zdôrazniť je, že približne dve tretiny konečnej ceny pre odberateľa, v niektorých krajinách tri štvrtiny, predstavuje daň. Tento sektor hospodárstva predstavuje pre krajiny EÚ možnosť ako naplniť štátny rozpočet, preto sú dane pomerne vysoké. Takže z konečnej ceny, ktorú zaplatí spotrebiteľ, tu v Belgicku alebo inde, putuje viac než polovica peňazí do štátnej pokladnice, nie k dodávateľovi.

Ale čo zneužívanie plynu ako politického nástroja? Ukrajina platí 485 dolárov za 1000 metrov kubických, čo je viac ako ktorákoľvek členská krajina EÚ…

Zábavné na tom je, že Ukrajina neplatí 485 dolárov. Až do minulého týždňa neplatila vôbec nič a to po dobu pol roka. Peniaze, ktoré prednedávnom poslali na účet Gazpromu boli za február a marec. Za január zaplatila predchádzajúca vláda. Nezaplatené ostávajú aj minuloročný november a december. Vyrovnané nie sú ani apríl, máj a teraz už aj jún.

Sú krajiny, ktoré platia viac ako sumu, ktorú ste uviedli. V Európe sú krajiny, ktoré platia viac než 500 dolárov. O Ázii ani nehovorím.

Môže povedať, ktorá krajina v Európe platí viac než 500 dolárov?

Áno, pár takých krajín je. Samozrejme presná cena ostáva obchodným tajomstvom. Viete si predstaviť koľko platí za plyn odberateľ v Japonsku?

Platia veľa, ale to je iný trh.

To áno. Preto tvrdím, že Európa môže byť šťastná, že má všetky tie plynovody, cez ktoré prúdi plyn z Ruska. Keď počujeme politikov v USA ako hovoria, "wow" máme tu skvelú revolúciu s bridlicovým plynom, ideme zásobovať Európu a zvyšok sveta – to je klam, pretože vývoz plynu z USA je značne obmedzený. Vyvážať môžu, pričom Kanada je výnimka, iba pod licenciou, ktorú udelí Ministerstvo energetiky Spojených štátov. Doteraz bolo vydaných iba šesť licencií, žiadna z nich sa nevzťahuje na vývoz plynu do Európy.

Ťažko si dokážem predstaviť, že americká spoločnosť uprednostní vývoz plynu do Európy, keď na ázijskom trhu dostane o 50 % viac. To je moja odpoveď na otázku, kto využíva energie ako politický nástroj.

Existuje politický plán, že EÚ vytvorí jeden celok v rámci ktorého bude nakupovať plyn od Gazpromu a nahradí tým súčasný systém založený na utajených bilaterálnych dohodách. Čo na to hovoríte?

Takže to má byť tá diverzifikácia (smiech)? Je to protichodné k filozofii energetickej politiky EÚ, pretože tá je zacielená na liberalizáciu trhu s energiami, či nie? Preto boli vytvorené prvý, druhý a tretí energetický balíček, v prvom rade kvôli liberalizácii trhu. A teraz paralelne s tým hovoria o monopolizácii trhu, s týmto jednotným orgánom, ktorý by viedol k vytvoreniu Energetickej únie, tak ako ju navrhol poľský premiér Tusk. Nenašiel však veľkú podporu, ani tu v Bruseli.

Pani Merkelová sa k tomu vyjadrila podporne.

Nie ohľadom tejto záležitosti. Ja by som si dovolil navrhnúť ako alternatívu energetické spojenie medzi EÚ a Ruskom.

A ako by vyzeralo?

Posilnená spolupráca, výmena technológií, dlhodobé zmluvy, viazanosť, vrátane objemov, cien a všetkého ostatného. To by zvýšilo stabilitu dodávok energie, zvýšila by sa aj energetická bezpečnosť na celom kontinente.

Rozhovor bol redakčne skrátený. Celý rozhovor v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Pozadie

Vladimír Čižov je kariérny diplomat. Predtým než bol v roku 2005 menovaný do pozície stáleho predstaviteľa Ruska pri EÚ, pracoval ako námestník ruského ministra zahraničných vecí.

REKLAMA

REKLAMA