Claude Mandil: Energetická solidarita – stále iba slová

Viaceré európske vlády neprejavili počas plynovej krízy žiadnu energetickú solidaritu, tvrdí bývalý výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry.

Claude Mandil
http://euractiv.sk
  • Európska komisia nedávno zverejnila ekonomický balík, v hodnote 3,5 miliardy eur, určených najmä na podporu „čistého“ využívania uhlia, pobrežných veterných elektrární a niekoľkých plynovodných prepojení. Ako ho vnímate?

Tri a pol miliardy je veľké číslo. Súčasne to však nie je dosť na skutočné riešenie problémov, ktoré máme. Povedal by som, že vo svetle nedávnej plynovej krízy by Únia mala vydať minimálne 3,5 miliardy na kompresory, ktoré by boli schopné tlačiť plyn východným, i západným smerom. Musíme zaistiť, aby sa solidarita medzi členskými krajinami v prípade výpadku dodávok plynu skutočne aplikovala.

  • Koho treba viniť za túto krízu? Komisia a politici to nepovedia, možno vy, ako expert, môžete vysvetliť, čo sa vlastne stalo.

Nie, neviem to vysvetliť, a to je ten problém. Podporujem Komisiu, ktorá sa snaží ostať neutrálna, pretože hlavným problémom je v tomto prípade nejasnosť. Je tam množstvo sprostredkovateľov, ktorí majú ďaleko k transparentnosti. Preto presne nevieme, čo sa stalo. No úlohou Európy, alebo Európskej komisie, nie je v žiadnom prípade byť arbitrom.

Ak má pravdu Rusko, čo sa môže stať, potom stále nerozumiem, prečo sa rozhodli odpojiť plyn v strede zimy a nešli k medzinárodným arbitrážnym súdom. Tvrdia, že to bol obchodný spor medzi Gazpromom a ukrajinskými komerčnými organizáciami. No na to existujú súdy! Ak ste civilizovaná krajina, jednoducho neodpojíte plyn.

  • Súhlasíte s komisárom Piebalgsom, ktorý 5. februára povedal, že Rusko nevyžíva v EÚ energiu na politické ciele?

Nuž, ak nehrajú politické hry, prečo nešli na súd?

  • Aké je ponaučenie z plynovej krízy?

Solidarita je stále iba slovo. Dôvodom je nedostatok politickej vôle v niektorých krajinách.

  • Môžete ich menovať?

Budem menovať jednu z nich. Talianska vláda vydala dekrét, podľa ktorého všetci operátori dodávajúci plyn v Taliansku museli presmerovať všetky svoje dovozy na Taliansko. To je úplná hanba! Znamená to, že Taliansko sa ani trochu nezaujíma o globálne dodávky v Európe. To je presný opak európskej solidarity.

No je to len príklad. Nechcem ukazovať prstom iba na Taliansko, pretože ďalšie krajiny, v menšej miere, ukázali rovnaký nedostatok solidarity. Nedostatok solidarity zhoršilo aj to, že nám chýbajú investície. Už som spomenul kompresory, ktoré nemožno zapojiť na spätný chod. Mnoho treba urobiť aj pre posilnenie stavby LNG terminálov, pre zvýšenie energetickej efektívnosti a väčšie využívanie jadrovej energie.

  • Pokiaľ ide o jadrovú energiu, SlovenskoBulharsko hovorili počas krízy o pripravenosti opäť spustiť reaktory, ktoré museli odstaviť kvôli Prístupovej zmluve. Ako to vnímate?

Je to reakcia pod tvrdým politickým tlakom. Opätovné spustenie tých reaktorov samozrejme nie je možné. V prístupovom procese prijali silné záväzky voči EÚ. Zavretie Bohuníc na Slovensku a Kozloduj v Bulharsku je súčasťou Prístupovej zmluvy a neexistuje spôsob, ako to zmeniť.

No to opäť znamená, že musíme mať voči týmto krajinám silnú solidaritu. Mimochodom, jadrová cesta je v Bulharsku a na Slovensku stále otvorená a obe krajiny stavajú nové jadrové elektrárne. No elektrárne, ktoré boli zavreté, nemajú byť opäť spustené.

  • Má jadrová energia po tejto kríze vo všeobecnosti väčšiu perspektívu?

Možno. No to je viac dlhodobá otázka. Viac a viac krajín a väčšia a väčšia časť verejnej mienky zisťuje, že z dlhodobého hľadiska je jadro konkurencieschopným spôsobom produkcie elektrickej energie, bez emisií CO2. No jadrovú energiu nemožno rozvíjať proti vôli verejnej mienky. Rakúšania atómovú energiu nechcú, ale ani ju nepotrebujú.

  • Takže, ak je verejná mienka jadru naklonená, má nukleárna energia budúcnosť?

Áno, áno.

  • Je to výhoda pre spomenuté krajiny?

Určite. Rozhodne!

  • Na záver, dotknime sa projektu Nabucco. Niektorí sú presvedčení, že plynová kríza zlepšila jeho vyhliadky do budúcnosti. Čo si myslíte vy?

Nie som si istý. Myslím si, že čelí mnohým prekážkam. Pokiaľ nebudú vyriešené politické problémy a nezačneme nakupovať plyn z Iránu, nebude dostatok plynu, ktorým sa plynovod naplní.

Existuje aj iná prekážka, ktorá sa veľmi nezdôrazňuje. Väčšina plynu z plynovodu Nabucco môže zostať v Turecku, pretože turecký dopyt po plyne je obrovský. Naviac, nie som úplne presvedčený, či je Turecko pripravené hrať rolu spoľahlivej tranzitnej krajiny. Nakoniec, nepovedali to ani jeho niektorí lídri.

REKLAMA

REKLAMA