EÚ asi nesplní svoje ciele energetickej efektívnosti, krajiny nevyužívajú 8 miliárd eur, ktoré majú k dispozícii

Únia asi nesplní svoj cieľ zredukovať do roku 2020 energetickú spotrebu o 20%, uviedla koncom minulého roku v rozhovore pre EurActiv Marie Donnelly z DG pre energetiku. Vďaka klesajúcim nákladom na obnoviteľné zdroje by ale mohla predstaviť celoúnijný prístup k ich financovaniu.

Marie Donnelly Zdroj: EAPN Ireland, @ Derek Speirs
http://euractiv.sk

Marie C. Donnelly je riaditeľkou sekcie pre nové a obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť a inovácie na Generálnom riaditeľstve pre energetiku.

Dokáže v súčasnosti EÚ dosiahnuť svoj cieľ znížiť do roku 2020 spotrebu energie o 20%?

Na cieli 20% sa po prvýkrát dohodli hlavy štátov v roku 2007 a následne ho začiatkom roku 2010 potvrdili ako súčasť stratégie 2020. Tento cieľ je výzvou, a to nielen preto, že musíme odlúčiť ekonomický rast od rastúcej spotreby energie.

S členskými štátmi sme odsúhlasili základ pre naše výpočty. Jasne sme identifikovali cieľ v rámci úspor energie – dnešný rozdiel ekvivalentný množstvu 370 miliónov ton ropy oproti roku 2020. To možno merať pomocou primárnej energetickej spotreby každého členského štátu v roku 2020.

Naše kalkulácie (samozrejme, za použitia modelov), indikujú, že je nepravdepodobné dosiahnuť 20-percentné zníženie za súčasného nastavenia politík.

Aké sú hlavné prekážky?

Existuje viacero prekážok, ktoré musíme rozdeliť do štyroch zúčastnených sektorov. Prvými sú tie, ktoré nazývame sektor generovania. Samozrejme, efektívnosť premeny nerastných surovín na energiu ako je elektrina závisí na tom, o akú surovinu ide. Preto máme rôzne úrovne efektívnosti povedzme pre elektrárne využívajúce naftu, uhlie, zemný plyn, jadrovú alebo obnoviteľnú energiu. Energetický mix sektoru generovania je rozhodujúcim faktorom pre efektívnosť.

Plánujete vytvoriť komparatívnu štúdiu pre každý z týchto zdrojov energie?

Nie, a to z dvoch dôvodov. Energetický mix je záležitosť v národnej kompetencii, do ktorej vôbec nemôžeme zasahovať. Po druhé, máme už tržný mechanizmus – schému obchodovania s emisiami – ktorý funguje ako tržných nástroj systému zdanenia uhlíka pri implementácii voľby energetických zdrojov. Ak máme dosiahnuť cieľ 20%, časom bude energetický mix potrebovať vytvoriť úspory energií.

Potom existujú na strane dopytu tri dobre známe kategórie. Z perspektívy budov ich delíme na verejné, so spoločným vlastníctvom a súkromné. U veľkých budov, ktoré sú typicky štátne, vidíme podstatnú príležitosť pre pokrok. Veríme, že verejný sektor by mal byť, čo sa týka budov, ktoré vlastnia a využívajú, príkladom.

Po druhé, v priebehu nášho plánu energetickej efektívnosti, chceme ďalej rozvíjať trh v Európe pre ESCOs – spoločnosti poskytujúce energetickú služby, ktoré môžu vo veľkých budovách zaviesť efektívnosť na základe nájmu, ktorá sa neskôr prostredníctvom ušetrenej energie vráti do samotnej investície. To je relevantné predovšetkým pre väčšie budovy.

Na rezidenčnej strane, existuje viacero výziev – niektoré nehnuteľnosti vlastní osoba A, ale obýva ju osoba B a preto máme rozdielne podnety. Situácia sa odlišuje v každom členskom štáte a každý má svoj vlastný právny systém, preto sa nesnažíme o jednotné riešenie pre každého, ale radšej vyzývame štáty, aby pri pohľade na túto záležitosť odstránili rozdiely medzi podnetmi.

Je to veľká výzva pretože siaha až k domácnostiam. Ako môžete zabezpečiť, že opatrenia, ktoré sa prijmú na úrovni EÚ dôjdu až k obyčajným ľuďom?

Najskôr musíme pochopiť, že ide o európsku politiku, takže sú do nej zapletené mnohí aktéri a nejde o prípad, kedy všetko prichádza k občanom z Bruselu. Samotné členské štáty majú niekoľko nástrojov, ktoré môžu a aj využívajú.

Na európskej úrovni máme niekoľko opatrení, z ktorých najznámejšie sú kohézne fondy. Nedávna zmena pravidiel umožňuje, aby sa až 4% z kohézneho fondu investovali do energetickej efektívnosti rezidenčných budov. Nie je to využívané tak rýchlo, ako by sme chceli, a to z mnohých dôvodov. Ide, samozrejme, o zmenu, ktorá bola prijatá v polceste programového obdobia, čo znamená, že riadiace orgány musia pre-programovať svoje operačné programy. To môže zabrať čas, nakoľko sa potrebujú rozhodnúť o svojich prioritách.

Koľko peňazí je z toho fondu dostupných na energetickú efektívnosť?

K dispozícii je osem miliárd eur. Peniaze musia byť viazané do konca roku 2013 a vyčerpané do konca roku 2015.*

Skutočne tomu národné orgány porozumeli?

Áno, povedala by som, že niektoré to jasne uskutočnili a zmenili svoje operačné programy, iné to uskutočnili a nemuseli ich ani meniť. Existujú členské štáty, v ktorých dochádza k aktivitám a môžete vidieť, že sa prejavujú výhody.

Pravdou ale je, že existuje výzva aj v informovaní, pretože energetická efektívnosť znie ako jasná priama aktivita, ale musíte mať určitý stupeň odbornosti, aby ste ju uskutočnili správne. Nejde o odbornosť, ktorú má riadiaci orgán rutinne, preto ju musia hľadať mimo, čím vzniká oneskorenie.

Pripravuje sa v tejto otázke nejaké forma komunikácie?

Od januára budeme mať stretnutia národných energetických agentúr a riadiacich orgánov, aby mohli mať priamejší úžitok z expertízy.

Ako ďaleko sme sa dostali k titulnému cieľu 20-percentných úspor energie?

Ide, samozrejme, o modelové cvičenie, takže údaje nie sú veľmi presné, ale odhadujeme, že sme v súčasnosti niekde medzi 9 – 11%

Budúci rok bude predstavený akčný plán energetickej efektívnosti, ktoré bude obsahovať túto analýzu a ukáže, či existuje medzera. Zameriame sa na celú reťaz energie a obzvlášť na budovy. Tam, kde sú údaje známe, bol trh ESCO veľmi úspešný, ale nepoznáme ich vo všetkých členských štátoch, preto potrebujeme skúšať a povzbudzovať jeho rozvoj.

Takisto máme v členských štátoch skúsenosti d predajcov energie a zvlášť elektriny, ktorí sami poskytujú zákazníkom úspory. To sa napríklad deje v Británii, Francúzsku, Flandrách aj Taliansku. Prináša to skutočné výsledky v prospech zákazníkov. Energetické kontrakty pre väčšie budovy sa týkajú nákladov na renováciu, ktoré v priebehu 7 – 10 rokov pokrýva šetrenie energie.

Pre individuálneho spotrebiteľa tu bude fungovať Schéme šetrenia spotrebiteľov. Dodávatelia elektriny efektívne podporia úspory prostredníctvom progresívnych opatrení, ako sú výmeny žiaroviek, systémov zateplenia, kotlov, možno dokonca okien – celej série opatrení energetickej efektívnosti, ktoré sa učinia s spolupráci s dodávateľmi energií.

Budú na to nejaké stimuly?

Bude vlastne existovať právna povinnosť energetického dodávateľa, tak ako už existuje v prípade Francúzska, Talianska a Spojeného kráľovstva. Rozšíri sa do všetkých členských štátov.

Spomalilo sa tempo renovácií existujúcich budov v mestách v dôsledku krízy?

Určite sa spomalilo a bude ťažké ho znovu naštartovať. Druhy nástrojov, ktoré môže zaviesť pre domy s individuálnym vlastníkom EÚ môžu byť menej efektívne ako tie, ktorými disponujú samotné štáty. Tie majú napríklad určité daňové stimuly a použiť sa môžu aj priame granty.

Môže EÚ zaviesť minimálne požiadavky alebo štandardy?

V júni 2010 sme prepracovali smernicu o budovách, ktorá sa teraz dotýka renovácií na viac ako 25% stavby a nie viac ako 1000m2, ako to bolo predtým. To prináša vcelku vysoké štandardy budov a, samozrejme, nové účty, ktoré vedú k takzvaným budovám s nulovou spotrebou energie. Do istej miery je vhodná pre nové a celkovo zrenovované budovy.

Skutočná výzva sa týka existujúcich budov, keďže domy sa môžu zmeniť každých 30 – 40 rokov a možnosť ich zrenovovať je priemerne len 1-2% v EÚ. Rýchlosť, ktorou možno v Európe rovovať budovy je celkovo pomalá a drahá, preto na tomto procese budeme pracovať.

Máme napríklad nový finančný mechanizmus, ktorý príde za pochodu. Výsledkom balíčka obnovy bude asi 146 miliónov eur uložených do investičnej banky a nemeckej banky KFW, z ktorých sa budú financovať renovácie budov.

Aký je jeho časový rámec?

Veríme, že ho spustíme začiatkom roku 2011. Európska činnosť bude trvať tri roky, ale banky budú operovať aj v ďalšom období.

Existujú nejaké ďalšie finančné podnety, na ktorých momentálne pracujete?

Iniciatíva ELENA pre miestne orgány funguje už asi rok. Opäť ide o proces, v ktorom spolupracujeme s bankami a v podstate spolufinancujeme technickú pomoc miestnym orgánom – účtovníkov, architektov, inžinierov, projektantov – aby sa identifikovali potreby lokality a postavil projekt s cieľom energetickej efektívnosti. Aby miestne orgány nemuseli využívať toľko prostriedkov z vlastných vreciek.

Sme svedkom, že niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko a Španielsko tento rok obmedzujú svoju podporu obnoviteľných energiám. Znepokojuje vás to?

Dvadsaťšesť členských štátov nám doručilo svoje Národné akčné plány pre energiu z OZE a sme optimistickí, že posledný dorazí pred Vianocami – možno ho prinesie Santa Claus!

Urobili sme analýzu akčných plánov a pozitívne je, že dosiahneme 20-percentný cieľ. Vidíme tiež, že k cieľu veľmi prispela biomasy, nasledovaná veternou, solárnou a vodnou energiou.

Stalo sa to, že v posledných rokoch sa náklady na nové technológie znížili, pričom najviac znateľné je to u veternej a solárnej energie. So znižovaním nákladov a rastúcou efektívnosťou sa približuje schopnosť technológie dodávať do siete energiu rovnocenne.

Fakt, že štáty revidujú a obnovia podporu štruktúr je logická, keďže je to odpoveď na uskutočnené inovácie vzhľadom na efektívnosť sektorov. Avšak hlavnou obavou je, aby revízia nebola retroaktívna, keďže by tým odradila od investícií. Po druhé, proces revízie má byť otvorený a transparentný a revízia bude platná pre stabilné časové obdobie.

Štáty sú oprávnené hľadať možnosti efektívnosti, ale zároveň je v ich záujme, aby bola investičná klíma v sektore pozitívna.

Sú nejaké nové iniciatívy pre podporu obnoviteľnej energie?

Jednou z oblasti, kde by sme radi videli výraznejší pokrok, je oblasť spolupráce. V legislatíve sme členským štátom poskytli príležitosť dosiahnuť ciele spoluprácou s ďalšími členskými štátmi a započítaním prebytku zisku z efektívnosti. Spustili sa už jeden alebo dva projekty, ale mohlo by sa to rozšíriť ďalej.

Ak by sme vzali Európu ako jednotnú entitu a rozhodli, kde umiestniť technológie podľa najlepšej geografickej polohy, mohli by sme mať „najefektívnejší investičný prístup“ pre dodanie OZE. Vidíme to ako príležitosť ako pre štáty a koniec-koncov pre spotrebiteľov.

Počas poslednej úpravy smernice o obnoviteľných zdrojoch vyvstala kontroverzná možnosť, že by štáty mohli tieto zdroje „importovať,“ aby splnili svoje národné ciele. Táto myšlienka napokon neprešla. Boli ste s výsledkom nespokojní?

Alternatívou mohol byť oveľa viac tržne-založený prístup na medzivládnej báze. Pôvodne to navrhla Komisia, ale tento systém bol želaním členských štátov. Radi by sme teraz videli jeho fungovanie.

A nič vás zatiaľ nepresvedčilo, že šlo o správne rozhodnutie?

Počkajme, zatiaľ je to na počiatku.

Došlo k nejakému pokroku, na základe ktorého by podľa vás mohla byť v tejto fáze celoúnijná schéma pre OZE dobrou ideou, ako napríklad spoločná vstupná tarifa?

Momentálne fungujú národné schémy, niektoré z nich prešli revíziou, ale všetky sú efektívne. V súčasnej situácii sa to zdá uvažovať o vstupnom tarife vcelku komplikované a nie nutne vhodné.

Ale je pravdou, že medzi štátmi je všeobecný trend posunúť sa od vstupných taríf k vstupným prémiám. Pri pohybe týmto smerom sa viac približujeme tržne-založenému prístupu a možno sa z toho vyvinie nejaký druh pan-Európskeho prístupu.

Ako fungujú tieto prémie?

Vstupná tarifa znamená, že máte fixné množstvo, ktoré v priebehu obdobia skôr klesá. Pri prémii dostanete tržnú sadzbu plus maržu.

A táto marža by mohla byť stanovená na európskej úrovni?

Nuž, to závisí na technológii a načasovaní. Tarifa by sa napríklad mohla meniť aj počas jedného dňa. Myšlienkou je, aby základnou cenou bola tržná cena, takže prístup je podobný, ale tiež odlišný.

Budete túto myšlienku presadzovať, možno v novej legislatíve?

Neplánujeme nijaké legislatívne iniciatívy v oblasti OZE. Termín transpozície smernice skončil len minulú nedeľu (12. decembra), dáme jej šancu uplatniť sa.

Vydáme komunikáciu o financovaní obnoviteľných zdrojov, pravdepodobne v januári. Ale nezachádzala by som tak ďaleko, že prinesie návrhy. V tomto okamihu len sledujeme trendy.

* Do 21.12.2010 bolo z tohto nástroja re-alokovaných len 205 miliónov eur.

REKLAMA

REKLAMA