Hudacký: Európa potrebuje silných hráčov v energetike

Na stole je návrh Komisie na liberalizáciu trhu s energiami EÚ. Slovensko sa pridalo k francúzsko-nemeckému návrhu tzv. tretej cesty. Na názor sme sa pýtali europoslanca Jána Hudackého, člena Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.

ján hudacký
Ján Hudacký, MEP
  • Komisia predstavila tretí energetický balíček. Jednou z hlavných požiadaviek EK je oddelenie produkcie a distribúcie energií. Slovensko sa pripojilo k alternatíve, tzv. tretej cesty. Mňa by zaujímalo čo je podstatou tohto návrhu, ktorý Slovensko presadzuje.

Ja posudzujem tretiu cestu ako určitú alternatívu, efektívnejšiu cestu, než tú, s ktorou prichádza Komisia, t.j. „unbundling“, resp. oddelenie vlastníctva výroby a dodávky elektrickej energie. Slovensko to priamo nezasahuje. Vlastníkom týchto sietí na Slovensku je predovšetkým u elektriny štát, ktorý má svoj podiel aj v produkcii prostredníctvom Slovenských elektrární. Tam má minoritu. Ale Komisia má aj pre prípad, keď to vlastní štát riešenie. Táto krajina môže rozdeliť tie dve aktivity medzi dve ministerstvá. Slovensko, myslím si, pristupuje k tomu systémovo, v rámci celej Európy. Podľa mňa to nie je najoptimálnejší systém, ako zabezpečiť férový prístup k sietiam u rôznych výrobcov, tak aby nikto nebol diskriminovaný a tak, aby sa zvýšili investície do energetickej produkcie, či už výroby elektrickej energie alebo do dodávky zemného plynu a podobne. Aby sa hľadala účinná a efektívna cesta a aby sa dali zdroje diverzifikovať a v každom prípade, aby bola zabezpečená bezpečnosť dodávok, či už elektriny alebo plynu.

A v tomto smere je obdobné aj moje stanovisko. Súhlasím s tým návrhom tzv. tretej cesty (third option), kde sa prihliada na to, aby sa zostalo pri právnom oddelení vertikálnych spoločností, oddeliť ich, aby medzi materskou spoločnosťou a spoločnosťou, ktorá bude do riadiť tieto prenosové siete nebol žiadny priamy kontakt. Aby ľudia, ktorí sú vo vedení prenosovej spoločnosti nemohli byť ovplyvňovaní cez materskú spoločnosť. Malo by to zabrániť diskriminácii v súvislosti s prístupom k sieti ďalšieho potenciálneho výrobcu či dodávateľa plynu. V konečnom dôsledku by mala byť cieľom bezpečnosť dodávok v krajine, čo má súvis s globálnou energetickou krízou. Komisia však naďalej trvá iba na vlastníckom oddelení a na nezávislom prenosovom operátorovi ako alternatíve, odmieta návrh tretej cesty. Ja som spravodajcom Výboru pre komunitárne záležitosti, čo sa týka trhu s elektrinou a ja som si osvojil návrh ôsmych členských krajín tretej cesty. Budúci týždeň (26. 02 – pozn.red) máme výbor, kde sa bude hovoriť aj o drafte tejto správy. V rámci prvej výmeny názorov, bola situácia vo výbore celkom naklonená možnosti ďalšej alternatívy, ale vo všeobecnosti si myslím, že je viac poslancov naklonených tomu vlastníckemu oddeleniu.

  • Čiže momentálne to nevidíte ako veľmi priechodné?

Komisia to zatiaľ zmietla zo stola, uvidíme, či tých osem členských krajín príde s nejakou zmenou alebo ostane pri tomto návrhu a či sa nájde kompromis pre túto tretiu cestu alebo nie. Ja som momentálne dosť skeptický.

  • Sú tu obavy niektorých krajín, ako je Nemecko a Francúzsko, že by mohla byť oslabená pozícia štátnych spoločností zoči voči spoločnostiam mimo EÚ ako napríklad Gazprom. Sú tieto obavy opodstatnené? Alebo to istým spôsobom rieši aj ten návrh?

Do určitej miery veľké energetické spoločnosti ako je E.ON, nemecké spoločnosti a potom aj francúzske atď., by rozhodne narazili na určité problémy, ktoré by si v súvislosti s „ownership unbundling“ zrejme oslabili svoju pozíciu na trhoch a možno aj voči potenciálnym investorom a konkurentom povedzme z Ruska alebo nejakých ďalších krajín. Ja zastávam názor, že Európa potrebuje aj takých silných hráčov v oblasti energetiky, aby boli schopní konkurovať. Na druhej strane, čo je ešte dôležitejšie, aby boli schopní investovať do rozvoja týchto sietí, čo slabé spoločnosti budú mať asi veľké problémy. My totiž potrebujeme doriešiť cezhraničné prepojenie týchto sietí a toto zatiaľ nefunguje a mohlo by to byť dôležitým činiteľom v otázke bezpečnosti dodávok. Pretože ak jedna krajina má málo výrobných kapacít, tak môže túto energiu dovážať prostredníctvom dobre prepojených sietí, čiže nie je nevyhnutné, aby budovala nejaké kapacity ak môže nakúpiť tieto zdroje ešte za lepších podmienok, ako keby ich vyrábala doma. To je aj pozitívne na návrhu tretej cesty, kde sa očakáva, že silné energetické spoločnosti by mali väčšiu šancu ďalej rozširovať svoje siete a prepájať ich v rámci cezhraničnej spolupráce a takto zvyšovať bezpečnosť dodávok energií ako celku.

Veľmi dôležitým aspektom, ktorý som v súvislosti s ownership unbundlingom zabudol spomenúť je, že je to porušenie vlastníckych práv. Nátlak, resp. administratívny tlak z pozície EK na určité privátne spoločnosti, aby sa zbavili časti svojich aktív, prenosu alebo výroby. Tento tlak na súkromné vlastníctvo, nie zoštátnenie, ale na zmenu vlastníka, by bol kameňom úrazu v niektorých krajinách, kde by mohli naraziť na existujúcu legislatívu, predovšetkým na ústavy jednotlivých krajín, ktoré ochraňujú súkromné vlastníctvo. To je ďalší argument, na ktorý môže naraziť plán Komisie. Komisia tvrdí, že vraj je tam istý precedens na ošetrenie takýchto administratívnych zásahov.   

  • Aké sú skúsenosti z krajín, ktoré liberalizovali trh ako Británia alebo Taliansko?

Prakticky sa dá povedať, že ten systém je dobrý, my nehovoríme, že ownership unbundling je zlý systém. My hovoríme, že pre krajiny, ktoré ho nemajú to nemusí byť tá najlepšia cesta. Pretože musia prejsť zmenou vlastníctva, tlakom na vlastníkov. Rozhodne tam kde je ownership unbundling zavedený od začiatku ako systémový prvok jednoducho funguje dobre. Je tam viac menších súkromných spoločností, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach energetiky, jedni produkujú, druhí prenášajú a podobne. Je tam väčšia konkurencia. To neznamená, že v krajinách kde ownership unbundling nefunguje, že sa nedá zabezpečiť prostredníctvom lepšej regulácie, lepšieho dohľadu od národných regulátorov a európskeho regulátora, tak aby nedochádzalo k diskriminácii nových investorov.

  • Čiže vidíte úlohu celoeurópskej agentúry pre reguláciu ako kľúčovú?

Áno, ja si myslím, že je veľmi dôležitá, najmä ak by sme mali uvažovať ešte tú tretiu cestu, pretože na vertikálne integrované spoločnosti bude treba dohliadať, či majú vymedzené tieto svoje kompetencie, aby nezasahovala materská spoločnosť do tej ktorá robí preno. Takže tam by určite mala byť posilnená úloha celoeurópskeho regulátora. Agentúra by mala dostať primerané kompetencie na to, aby nedochádzalo k takýmto problémom na trhu s elektrinou alebo plynom.

  • Aký dopad na slovenský priemysel očakávate od klimaticko-energetického balíčka Komisie? Sú reálne hrozby, že by sa mal slovenský priemysel sťahovať niekam, kde takéto prísne klimatické opatrenia nepatria?

Myslím si, že okamžite takéto hrozby nie sú. Ja nie som zástancom obchodovania s emisiami, čo je súčasťou tohto balíčka, pretože si myslím, že je to určitý umelý administratívny zásah. Z pozície národných vlád, alebo v tomto prípade Komisie. Dokonca EK bude mať tú kompetenciu rozdeľovať národné kvóty. Nikdy to nebude férový a najspravodlivejší systém. Myslím si, že systém, ktorého sa držia USA, je lepší. Prichádzať so systémovými prvkami, ktoré pomôžu aplikovať inovatívne technológie vo všetkých oblastiach priemyslu vrátane energetiky a tým pádom sa bude emitovať menej emisií. Možno by ste sa mohli opýtať, prečo by mali takéto technológie zavádzať, ktoré môžu byť drahé. No preto, aby boli aj konkurencieschopné, pretože takéto technológie im zabezpečia, že výroba bude lacnejšia a teda aj konkurencieschopnejšia, aj na globálnom trhu. Amerika vychádza z trhového prostredia. Toto si myslím, že je prirodzenejší prístup v porovnaní s tým prístupom EÚ, ktorý je aspoň na začiatku tvrdo byrokratický. Určité druhy priemyslu budú vždy nespokojné, že iní dostali viac povoleniek na emisie. Už aj teraz malo Slovensko problém s kvótami, viete, že sme sa súdili s Komisiou, hoci sme potom tú žalobu stiahli. Je síce pravda, že potom spoločnosti môžu obchodovať s týmito povolenkami, čo už prechádza do trhového systému.

  • Aký je váš názor na vytvorenie tzv, palivovej banky, ktorá by zásobovala rizikové krajiny jadrovým palivom, aby tieto krajiny nemuseli vyvíjať svoje vlastné programy obohacovania uránu?

Ja si myslím, že dokonca aj Rusko súhlasí s takýmto návrhom. Krajiny, ktoré majú zariadenia na obohacovanie uránu by boli zaradené, resp. by prispievali zvyškom svojich zásob obohateného uránu na mierové účely, teda na výrobu elektrickej energie do tejto banky. S tým, že krajiny, ktoré disponujú elektrárňami, resp. neťažia urán a nemajú zariadenia na obohacovanie uránu mohli z tejto banky nakupovať. Ja si myslím, že je to veľmi transparentný systém, ktorý do určitej miery môže ovplyvniť a vylepšiť situáciu s pohybom tohto paliva a hlavne obohateného uránu, aby sa nezneužil povedzme na vojenské účely. Takýto systém, ak by existoval, dával by menej šancí na zneužite jadrového programu na výrobu jadrových zbraní a krajiny už nebudú mať dôvod na budovanie zariadení. Myslím si, že takáto myšlienka mohla prísť aj skôr a Irán by stratil argument, ktorý dnes používa. 

  • Čo hovoríte na najnovší pokus komisárky Redingovej regulovať tento krát ceny roamingových smsiek a dát..

Ak ste zachytili, ja som bol proti už pri regulácii maloobchodných cien hovorov. Telekomunikačné spoločnosti nie sú celkom transparentné, čo sa týka nákladov a potom nie je jasné, či medzi sebou nemajú nejaké kartelové dohody. Vedel som pripustiť situáciu, aby sa regulovali veľkoobchodné ceny. Nakoniec sme prišli s návrhov regulovať aj maloobchodné aj veľkoobchodné ceny. Nie je to dobré, je to priveľký zásah do trhového prostredia. Komisia by skôr mala prichádzať so systémovými krokmi, aby sa sprehľadnili analýzy nákladov, aby spoločnosti boli viac monitorované v súvislosti s potenciálnym kartelovým spájaním. Nie som zástancom toho, že by sa malo regulovať, na druhej strane celkom kvitujem, že komisárka naznačila, aby s tým niečo robili.


Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu v Bratislave

REKLAMA

REKLAMA