Hrozba zastavenia dodávok plynu je stále považovaná za reálnu

Nord Stream 2 vždy bol aj bude politickým projektom, pri ktorom sú ekonomické otázky až na druhom mieste, hovorí pre EurActiv.sk MATÚŠ MIŠÍK, odborný asistent na katedre politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Nord Stream 2 energetická bezpečnosť
Obava z odstrihnutia od dodávok sa nestratila. ILUSTRAČNÉ FOTO-TASR/AP (Petr David Josek)

V článku v prestížnom časopise Energy tvrdíte, že existuje rozdiel medzi skutočnou a vnímanou energetickou bezpečnosťou. O aký rozdiel ide?

V článku tvrdím, že nie je ani tak dôležité, v akej energetickej situácii sa daný štát nachádza, teda koľko musí dovážať, akú má kapacitu na úschovu zemného plynu a nakoľko sú diverzifikované dodávky. Dôležité je, či ľudia, ktorí rozhodujú o energetických otázkach na ministerstvách a vo vláde, považujú svoj štát za schopný zabezpečiť energetickú bezpečnosť. Dobrým príkladom je Slovensko. Napriek tomu, že po plynovej kríze v roku 2009 sa veľa zmenilo, máme dobrú diverzifikáciu a technicky vieme nahradiť dodávky, politika sa nezmenila. Stále podporujeme integráciu na európskej úrovni, ktorú považujeme za odpoveď na problémy v oblasti energetickej bezpečnosti

V článku ste porovnávali Slovensko, Česko a Rakúsko. Česko má veľa plynu z Nórska. U nás máme podľa štatistík viac ako 90 percent plynu z Ruska. Netrpíme stále nedostatkom diverzifikácie v porovnaní napríklad s Českom?

Technicky sa dá plyn doviesť aj zo spotových trhov, aj sa dováža. Nevieme presne koľko. Ale čudoval by som sa, keby Slovensko dovážalo 98 percent plynu len z Ruska, ako sa často uvádza. Treba sa tiež pozrieť na to, že SPP je síce dominantný, ale nie jediný predajca na slovenskom trhu. Operovať s číslami SPP sú teda len dve tretiny príbehu. Pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti pritom nejde len o vládnu úroveň a medzivládne dohody, to sa snažím zachytiť aj v článku. Do zabezpečovania energetickej bezpečnosti je zapojený aj biznis. Potom je tu ešte európska úroveň, kde sa tiež rozhoduje o mnohých otázkach spojených s energetickou bezpečnosťou.

Čo sa týka Česka, vďaka alternatívnym dodávkam vníma situáciu inak. S Nemeckom sa mu podarilo vyjednať, že plynovod pre nemecké potreby Gazela je úzko prepojený s českou plynárenskou sústavou. Takže Nord Stream (pod Baltským morom) môže fungovať ako záloha pre Česko. Nechcelo sa dostať na koniec dodávateľského reťazca, s čím môže mať problémy Slovensko, ak sa plynovod Družba (vedúci cez Ukrajinu) už nebude ďalej využívať.

Vláda bude vždy niesť zodpovednosť, ak bude nedostatok plynu.

Prečo je na Slovensku rozdiel medzi skutočnou a vnímanou situáciou, ak hovoríte, že firmy to vidia inak ako štát?

Nie som si istý, či to firmy vidia inak. Firmám ide o biznis. Ale na úrovni štátu je stále potreba energetickú bezpečnosť zabezpečiť. Vláda bude vždy niesť zodpovednosť, ak bude nedostatok plynu.

Je tento rozdiel negatívny? Smerujú napríklad finančné prostriedky tam, kam by nemali?

Nemyslím, že to je nevyhnutne problém. Aj mnohé krajiny, ktoré to tak dnes nevidia, by z jednotného hlasu voči tretím krajinám – o čo tu vlastne ide – profitovali. Rusku vyhovuje roztrieštenosť, v akej sa momentálne krajiny EÚ nachádzajú. Neexistuje spoločný postoj: Poďme dovážať plyn z Ruska za rovnakých podmienok. Krajiny EÚ, ktoré nie sú naklonené myšlienke spoločnej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti, sú tie, ktoré majú veľmi výhodné dohody s Ruskom a nechcú o ne prísť.

Nie je potom odovzdávanie právomocí EÚ zo strany slovenských tvorcov politík odôvodnené?

Samozrejme, že je odôvodnené. Ja len v článku tvrdím to, že aj keby prišlo k rapídnemu zlepšeniu infraštruktúry, ani to nemusí automaticky pomôcť. Únia bude aj naďalej vnímaná ako záchranný mechanizmus. To je argumentácia, ktorú využívajú Česi.

Na úrovni biznisu má OMV veľmi dobré kontakty s Gazprom Exportom, aktivity OMV podporuje aj rakúska federálna vláda.

A Rakúšania vnímajú EÚ úplne inak.

Inak vnímajú EÚ aj Rusko. Vedia sa tiež lepšie dohodnúť s Nemeckom, ktoré je najdôležitejším partnerom krajín strednej Európy. Na úrovni biznisu má OMV veľmi dobré kontakty s Gazprom Exportom, aktivity OMV podporuje aj rakúska federálna vláda.

Počas plynovej krízy bol hlavný problém prístup k plynu. Nie je dnes skôr problémom cena?

V roku 2009 bol hlavný problém, že domáce zásobníky nemali takú technickú kapacitu, aby plyn vytlačili na východ Slovenska. Vychádzalo sa z toho, že zásobníky slúžia primárne na tlačenie plynu v systéme, nie na zásobovanie v prípade núdze. Odvtedy sa veľmi veľa zmenilo, spravili sa reverzné toky, na Ukrajinu (opačným smerom) ide veľmi veľa plynu. Otázna je samozrejme cena. Situácia je komplikovaná. Plyn, ktorý ide na Ukrajinu, pochádza z nemeckých prebytkov. Lenže problém je v tom, že Rusi sa stále tvária, že dohody dodržujú, hoci na základe skúseností z rokov 2006 a 2009 vieme, že to tak nie je.

Takže stále je tu hrozba úplného zastavenia dodávok.

Moja analýza hovorí o tom, že rozhodovatelia túto hrozbu považujú za reálnu.

Slovenské predsedníctvo označuje energetickú bezpečnosť a celkovo energetickú úniu za svoje priority. Môže ich posunúť ďalej?

Môže. Ale teraz sa mi zdá, že téma energetickej bezpečnosti ustúpila do úzadia. Pred tým bola považovaná za ústrednú tému predsedníctva. Ale aj vzhľadom k brexitu ako aj ďalším súčasným otázkam sa stala súčasťou širšej agendy. Ale pre slovenské predsedníctvo pravdepodobne už nie je takou kľúčovou témou. Za polroka sa dá urobiť posun, ale to závisí od celkového kontextu.

Energetická bezpečnosť podľa vás ustúpila do úzadia, lebo si to tak predsedníctvo zadefinovalo alebo preto, že sú tu iné aktuality.

Veľmi výrazne do toho zasiahli brexit a utečenecká kríza.

Postaví sa Nord Stream 2?

Ja nevidím dôvod, prečo by sa nepostavil.

Gazprom je finančne vyčerpaný.

A čo finančné kapacity Gazpromu?

Možno to bude téma. V súčasnosti má Gazprom nakúpené rúry pre South Stream, ktoré sa nepoužili. Ťažko povedať či sa vzhľadom na súčasnú situáciu postaví alebo naopak nepostavíTurkish Stream. Gazprom je finančne vyčerpaný.

Ako vnímate rozhodnutie energetických firiem uľaviť zo zámeru spoločného podniku povarovaní poľského regulátora? Môže ohroziť financovanie projektu či stavbu plynovodu ako takú?

Ani tento najnovší vývoj nemusí znamenať zánik projektu Nord Stream 2. Gazprom sa pokúšal pomocou partnerov z EÚ mimo iného aj napĺňať požiadavky liberalizačných predpisov a nebolo úplne jasné, či sa mu to takouto stratégiou darí. Po zmene nemá Nord Stream 2 prístup k finančným trhom z dôvodu uvalených sankcií. Toto však neznamená, že sa nakoniec projekt neuskutoční – vždy bol aj bude politickým projektom, pri ktorom sú ekonomické otázky až na druhom mieste. Aj schopnosť Gazpromu budovať nové plynovody má samozrejme svoje limity, ale Nord Stream 2 bude znamenať úplné „odstrihnutie“ Ukrajiny z prepravy plynu do Európy a toto je podľa mňa pre Gazprom veľmi dôležité.

Aj na doktorandských programoch sa Kanaďania snažia mať ľudí z celého sveta.

Venujete sa výskumu v humanitných vedách. Jedna z priorít slovenského predsedníctva je podporovať mladých výskumníkov. Práve ste strávili rok na postdoktorandskom pobyte na University of Alberta. Ako sa robí výskum na Slovensku a ako v Kanade?

V Kanade sa robí výskum omnoho ľahšie. Aj v rámci Kanady sú však rozdiely. Alberta je veľmi bohatá, čo sa pozitívne prejavuje aj na univerzitách. Peniaze však nie sú celý príbeh.  Kanada je počtom obyvateľstva dokonca menšia ako Poľsko. Ale univerzít má v svetovej špičke viac. Má viac peňazí, lepšie podmienky pre výskum. Súvisí to aj s peniazmi, ale viac vyhľadávajú dobrých  ľudí. Aj na doktorandských programoch sa Kanaďania snažia mať ľudí z celého sveta. Majú veľmi silnú postdoktorandskú úroveň. Majú niekoľko nositeľov Nobelových cien, robia úžasný výskum.

V čom je to potom?

Servis je omnoho lepší. Nie je to len otázka peňazí, ale aj nastavenia systému. Vo všeobecnosti som tam cítil lepšie zázemie. Knižnica, v ktorej je všetko. A keď nie je, dá sa to objednať.

REKLAMA

REKLAMA