Musíme opustiť ropu predtým ako ona nás

Medzinárodná energetická agentúra onedlho vydá nový výhľad, v ktorom predstaví alarmujúce výsledky svojich analýz – svet musí obmedziť dotácie pre fosílne palivá, zlepšiť energetickú efektívnosť a viac krajín musí zaviesť emisné schémy, inak smerujeme ku katastrofickému nárastu globálnych teplôt.

Fatih Birol (Zdroj: IEA)
http://euractiv.sk

Anti-dumpingová žaloba spoločnosti Solarworld proti Číne naberá na obrátkach. Myslíte si, že Čína používa neférové obchodné praktiky pri dotovaní domácej výroby solárnych panelov?

Keď sa pozrieme na celkové projekty obnoviteľnej energie po svete – veterné, solárne, malé vodné elektrárne – môžeme vidieť, že v nasledujúcich 20 rokoch to bude Čína, kto bude celosvetovo dodávať najväčšiu kapacitu. Tým sa Čína stane šampiónom v technológiách čistej energie a to má, samozrejme, niekoľko implikácií. Jednou je, že ak sa to stane, tak ako odhadujeme vo World Energy Outlook, je to dobrá správa pre zníženie uhlíkovej intenzity, čo je dobrá správa pre Čínu i pre zvyšok sveta.

Po druhé, keďže dodá obrovské množstvo kapacity – pretože sa učí za pochodu – povedie to k zníženiu nákladov zhotovovania týchto technológií, čo je opäť dobrá správa pre Čínu aj zvyšok sveta. Jedna z hlavných výziev, ktorým čelia schémy čistej energie, je otázka nákladov, a tomu to pomôže. Po tretie, a v súlade s Vašou otázkou, ak sa Čína stane šampiónom v technológiách čistej energie, potom to ovplyvní ďalších súčasných šampiónov v Európe, USA, Japonsku a inde.

To znamená, že táto otázka obrovskej expanzie technológií čistej energie nebude mať dopad len na energetiku, ale tiež na klimatickú zmenu a obchodné politiky. Verím, že táto otázka obchodnej politiky sa bude riešiť férovým spôsobom, v dohode so všetkými stranami, v rámci medzinárodných pravidiel a regulácií a čo je najdôležitejšie, bez bránenia potenciálu rastu čistej energie v akejkoľvek krajine na svete. Ak sa fondy pre energetiku a klímu použijú poriadne, definitívne to pomôže zlepšiť šance nízkouhlíkových technológií v každej krajine.

Väčšina prioritných projektov ohlásených medzi nedávnymi návrhmi EÚ pre energetickú infraštruktúru sa zaoberá ropovodnou a plynovodnou infraštruktúrou. Zameriava sa EÚ podľa Vášho názoru dostatočne na obnoviteľné zdroje?

Myslím, že EÚ má značné ciele pre obnoviteľné zdroje, dúfam a očakávam, že ich dosiahne. Podľa našej analýzy, ak má EÚ dosiahnuť svoje ambiciózne ciele pre obnoviteľné zdroje a klímu, sedem z desiatich elektrárenských jednotiek v EÚ budú musieť v nasledujúcich 25 rokoch poháňať obnoviteľné zdroje, inak nebude možné tieto ciele dosiahnuť. A keď hovorím o obnoviteľných zdrojoch, na čele bude vietor, nasledovať biomasa, solárna a ďalšie energie.

Niektorí navrhujú, že Grécko by mohlo splatiť niektoré svoje dlhy Nemecku a iným krajinám prostredníctvom solárnej energie. Je to podľa Vás dobrý nápad?

Myslím, že v tomto smere existuje veľa nápadov a prečo by sme sa nemali na rôzne problémy pozerať v rôznych časoch? Otázka energetiky je trochu odlišná od súčasnej dlhovej krzy v Európe, ale ak nastane takáto obchodná príležitosť, prečo nie?

Uviedli ste, že svet potrebuje v priebehu nasledujúcich 25 rokov investovať do ropnej a plynovodnej infraštruktúry 19 biliónov dolárov (13,8 biliónov eur). Aké to bude mať dôsledky na klímu?

Dôsledky na klímu budú v súlade s našim ústredným scenárom, čiže ak by krajiny urobili len to, že povedali že urobia po Kodani, dostalo by nás to na trajektóriu 3,5 stupňa [globálneho otepľovania], čo je pre nás neprijateľné.

Ako by ste vyhodnotil ekonomické úspechy a neúspechy schémy EÚ pre obchodovanie s emisiami?

Zavedenie ETS v mnohých krajinách je kľúčovým politickým nástrojom k budúcnosti čistejšej a udržateľnejšej energie. Pre krajiny je dôležité udržať možnosti, ktoré sa už prijali, tie, ktoré o nich stále uvažujú, by tak mali urobiť. Tak ako pri všetkých nových trhových štruktúrach a mechanizmoch sú na jednej strane potrebné skúsenosti a na druhej krištáľovo čisté pravidlá. Ak ich obe nemáme, môže to viesť k čiastočným výzvam – a skončiť čiastočnými neúspechmi – a to sa stalo v minulosti. Niekedy musíme prekročiť súčasné formy, čo je prípad medzinárodných trhov s uhlíkom.

Podľa nášho ústredného scenára, sedem krajín zavedie určitú formu spoplatnenia uhlíka, čo nás privedie na trajektóriu 3,5 stupňa. Ak chceme nárast teploty udržať na 2 stupňoch, musí tak urobiť oveľa viac krajín a dať správny signál. Najdôležitejšou podmienkou je, že sa použije koordinovaný medzinárodný postup. Ale trvám na tom, že krajiny musia byť veľmi opatrné s dizajnom a poučiť sa z minulých skúseností. Určite by som mal pripomenúť nedávne kroky pri stanovovaní ceny uhlíka v Austrálii a snahy v Číne, na rozdiel od iných krajín OECD.

Zdá sa, že mnoho firiem sa zdráha investovať do energetickej efektívnosti kvôli dlhodobej návratnosti investícií. Čo sa dá v tejto otázke realisticky urobiť?

Keď hovoríme o krajinách OECD, dôvod, prečo nezískavame toľko, ako by sme chceli, je, že nie sú ochotné investovať, pretože neexistujú jasné cenové signály. Keď je neistota na strane regulátora aj trhu, zvyšuje sa tým ich vystavovanie riziku. Ak sú politiky dobre nastavené, a mali by byť, tieto legitímne obavy možno ľahko prekonať a môžu pomôcť pri využívaní tohto obrovského zdroja.

Odhadujeme, že ak sa chcete dostať na trajektóriu 2 stupňov [globálneho otepľovania], asi polovica úspor CO2 alebo redukcií musí prísť z energetickej efektívnosti. Ale ak sa pýtate mňa na jedinú politickú záležitosť, ktorá by nám mohla pomôcť sa tam dostať, povedal by som, že ide o dotácie fosílnych palív v krajinách mimo OECD. Podľa našej analýzy vo World Energy Outlook 2011, ktorú publikujeme 9. novembra, sa dnes 409 miliárd dolárov [298,1 miliardy eur] používa ako ekvivalent dotácií pre fosílne palivá, čo povzbudzuje rozvojové krajiny – odkiaľ pochádza obrovský dopyt po energii a emisie CO2 – k nehospodárnemu využívaniu energie.

Postupné odstránenie týchto dotácií by pomohlo nielen znížiť emisie CO2, ale obnoviteľné zdroje energie by tiež mohli získať väčší podiel na trhu než majú dnes v súčasných štruktúrach trhu. Keďže ceny fosílnych palív sú silno dotované, obnoviteľné energie musia súťažiť s nízkymi cenami výroby energie z fosílnych palív, čo je definitívne nefér.

Aký efekt by malo zníženie emisií EÚ do roku 2020 o 30 % namiesto 20 %?

Určite by to bol veľký krok pre EÚ, pomohlo by to dekarbonizovať európsky energetický systém, viac by to stimulovalo produkciu energie z obnoviteľných zdrojov a ďalšie nízkouhlíkové technológie a povzbudilo politiky energetickej efektívnosti. To je, samozrejme, dobrá správa pre EÚ. Avšak európske krajiny majú rozličné pohľady. Niektoré sú za redukciu o 20 %, iné za zníženie o 30 %, pričom rozdiel medzi týmito dvoma úrovňami sa rovná len dvom týždňom emisií od Číny. To znamená, že hoci by pre EÚ šlo o veľký krok vynaložiť takéto veľké politické úsilie, malo by to len obmedzené implikácie na globálne trendy emisií uhlíka, ak nedôjde k podobným krokom aj u iných hráčov.

Čo sa týka nadchádzajúcej konferencie v Durbane, ste spokojný s tým, čo robia vlády po celom svete? Aké kritické otázky je podľa Vás potrebné riešiť?

Myslím, že jedna z kľúčových otázok a analýz, ktoré predstavíme 9. novembra v rámci World Energy Outlook je otázka uzamknutia v energetickej infraštruktúre kvôli oneskorenej akcii. Výsledky sú prekvapujúce. Indikujú, že dvere k trajektórii 2 stupňov by sa mohli zatvoriť, ak nebudeme konať urgentne a odvážne. Durban by mohol byť veľmi dôležitou a v skutočnosti jednou z posledných príležitostí, ak vážne myslíme obmedziť nárast teploty na 2 stupne Celzia. Avšak pri pohľade na súčasnú medzinárodnú politickú debatu o klimatickej zmene povedal by som, že vietor nefúka tým správnym smerom

V minulosti ste uviedol, že svet už prekonal svoj moment ropného zlomu. Ako ďaleko od tohto momentu sa podľa Vás nachádzame a aké sú ekonomické a environmentálne dôsledky?

Uviedli sme, že sme zažili vrchol komerčnej ropy. Stále existuje nekomerčná ropa a prichádzajú iné formy a určite budeme potrebovať ropu pre naše systémy mobility, pre autá, nákladiaky a lietadlá a pre pokračovanie ekonomického denného života. Avšak jedného dňa ropa dôjde – nie zajtra alebo deň potom, ale jedného dňa áno. Vzhľadom na jej strategický význam pre naše spoločnosti, je dôležité pripraviť sa na ten daný deň a snažiť sa nájsť alternatívy za ropu, predovšetkým v dopravných systémoch. Tými by mohli byť elektromobily, hybridné vozidlá, zemný plyn alebo autá poháňané biopalivami alebo väčší dôraz na hromadnú dopravu.

Keď hovoríme o emisiách CO2, ľudia myslia priamo na uhlie. Ale keď sa pozriete na čísla, príspevok ropy k svetovým emisiám CO2 je len o 2 percentuálne body nižší ako pri uhlí. Preto to treba dôkladne zvážiť. Ropa nám nedôjde dnes alebo zajtra, ale musíme samých seba pripraviť na deň, keď sa tak stane. Musíme opustiť ropu predtým ako ona nás.

Pozadie

Fatih Birol je hlavným ekonómom Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Dohliada na pravidelné vydávanie Svetového energetického výhľadu (World Energy Outlook). Organizuje činnosť Rady zástupcov energetického priemyslu (Energy Business Council) a podieľa sa na ekonomických analýzach organizácie v oblasti energetiky a politiky zmeny klímy.

REKLAMA

REKLAMA