Nabucco sa recesie neobáva

V časoch hospodárskych problémov a strachu z recesie v Európe síce celkový dopyt po energii nebude rásť, ale portfólio sa zmení v prospech zemného plynu. V rozhovore pre EurActiv to uviedol Reinhard Mitschek, výkonný riaditeľ konzorcia, ktoré stojí za projektom Nabucco.

Reinhard Mitschek
Reinhard Mitschek, CEO Nabucco Gas Pipeline International

Akým problémom čelí Nabucco? Komisár pre energetiku Oettinger sa nedávno vyjadril, že projekt je príliš drahý a nebude ho možné realizovať.

Vývoj u Nabucca je dobrý. Tento rok sme rozvinuli inžiniersku časť. Prehĺbili sme diskusie s finančnými inštitúciami – Európskou investičnou bankou, EBRD a IFC. Tiež sme pripravili všetko pre proces „open season“ pre trhovú prepravnú kapacitu.

Samozrejme, všetky naše investičné údaje môžeme doladiť až po dokončení inžinierskeho dizajnu a tiež po open season, ale som presvedčený – čo preukázala aj naša analýza citlivosti – že môžeme poskytnúť prepravné služby za konkurenčných podmienok.

A to tiež podčiarkujeme v našej ponuke pre Shah Deniz II z konca septembra. Kombinácia komerčne konkurenčnej ponuky a veľmi stabilného právneho rámca je jedinečná v rámci skupiny [predložených] projektov. S našimi ratifikovanými medzivládnymi dohodami, podpornými dohodami a zavedenými výnimkami môžeme našim dodávateľom a klientom dodať najstabilnejší projekt.

Avšak skutočným arbitrom nie je Komisia, ale Azerbajdžan, ktorý svoj plyn predáva prostrednctvom plynárenskej spoločnosti SOCAR a konzorcia Shah Deniz. Dokážem si predstaviť, že ide o veľmi komplikovanú schému, kde na jednej strane máte plynovod a na druhej rozvoj samotného plynového náleziska, pričom ide o pole pri pobreží s miliardovou hodnotou. Môžete poskytnúť nejaký pohľad dovnútra o aké komplexné operácie ide?

Shah Deniz II a Nabucco sú spolu skutočne komplexnými témami. Investícia v Shah Deniz II je oveľa vyššia ako tá v Nabuccu. Preto chcú partneri v konzorciu Shah Deniz horlivo zistiť viac o podmienkach v Nabuccu. Do dostali na konci septembra.

Takže vedia čo môžu od Nabucca očakávať ohľadom prepravných taríf, kľúča rozvodnej siete, podmienok a termínov pre prepravu. Ich rozhodnutie očakávame relatívne skoro. Potrebujú to aby doladili svoj projekt.

Jedným z našich cieľov je tiež zosynchronizovať míľniky a rozvrhy Shah Denizu II a Nabucca, pretože my potrebujeme ich a oni nás. Preto chceme zosynchronizovať míľniky a hlavné ciele projektu a zredukovať túto zložitosť.

Predložili ste ponuku v súťaži o plyn zo Shah Deniz II, ale Nabucco nie je jediným projektom. Môže mať však výhodu v tom, že plánuje položiť potrubie od samotného náleziska až do Európy, a to aj cez územie Turecka. Pri ostatných projektoch ide o kratšie plynovody, ktoré chcú využiť existujúcu tureckú sieť. Myslíte si, že je to bod vo váš prospech?

Je to dôležitý prvok a absolútny USP [unique selling proposition, jedinečný predajný návrh] pretože Nabucco je jediným projektom, ktorý môže ponúknuť jednotné prepravné podmienky od východných hraníc Turecka po strednú Európu. To nás robí jedinečným, čo oceňujú aj trhy a krajiny.

Čím jednoduchšie a jednotnejšie sú podmienky, a čím predvídateľnejšie, tým viac to klienti ocenia.

Ako by ste popísal vzťahy s Tureckom? Je predvídateľným partnerom alebo očakávate nepríjemne prekvapenia pokiaľ ide o stavbu potrubí?

Oceňujem Turecko ako partnera pokiaľ ide o politiku aj profesionálov z BOTAŞ [tureckej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti], ktorá je jedným z našich akcionárov.

Medzivládnu dohodu podpísali a ratifikovali nielen štáty a parlamenty európskych členských krajín pozdĺž Nabucca, ale aj Turecko. Je to prvá a jediná medzivládna dohoda, ktorú turecký parlament ratifikoval. Trvanie dohody je 50 rokov.

Vážim si odhodlanie v Turecku zo strany politických skupín, ministra pre energetiku Tanera Yıldıza a premiéra Erdoğana, rovnako ako technickú expertízu BOTAŞu. Nepochybujem o tom, že projekt môžeme zrealizovať v zostave v akej sme.

Môžete jednoduchým spôsobom popísať akú pomoc poskytuje Európska únia? Nabucco sa vníma ako projekt, ktorý zníži závislosť Európy na ruskom plyne a preto je Európska únia ochotná projekt podporiť? Ale ako presne?

Od Európskej komisia dostávame obrovskú podporu v rôznych aspektoch. Jedným bola koordinácia rokovaní pre medzivládnu dohodu. V tom čase šlo o veľkú snahu zo strany generálneho riaditeľstva (DG) pre energetiku aby sa skoordinovalo päť štátov zapojených do rokovaní a našlo sa kompromisné znenie medzivládnej dohody.

Bol to perfektný príklad veľmi profesionálnej podpory. Po druhé, od Európskej únie sme dostali financie jednak v rámci fondov Trans-európskej dopravnej siete (TEN-T). A tiež z ERP (Európskeho programu pre obnovu). Z nich sa venovalo až 200 miliónov eur pre Nabucco a ide o veľkú podporu pretože je to pre úplne prvú fázu investície.

Keď s investíciou začneme, budeme mať spolufinancovanie týchto 200 miliónov eur. Je to veľká podpora.

Nejde až o takú veľkú sumu, ale vytvára to dôveru pre dodatočné investície zo strany súkromného sektoru…

Určite. Po tretie, DG pre životné prostredie nás tiež výrazne podporuje pri koordinácii všetkých aspektov vyhodnotenia environmentálnych a sociálnych dopadov v rôznych krajinách – v Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku i Turecku. Keďže tento projekt je trochu odlišný v každej z týchto krajín. Koordinačnú rolu synchronizátora, prekladateľa a zmierovača veľmi oceňujem.

Po štvrté, predseda [Európskej komisie] Barroso navštívil v januári prezidenta [Azerbajdžanu] Alijeva a podpísali spoločnú deklaráciu – prvý, veľmi silný formálny krok Európskej únie smerom k strednej Ázii.

A napokon, v septembri Komisia získala mandát od 27 členských štátov pre koordinovanie medzivládnej dohody s Turkménskom a Azerbajdžanom pre realizáciu Transkaspického plynovodu. S týmto mandátom Komisia koordinuje rokovania týchto dvoch susediacich stredoázijských krajín.

Všetko je to dôkaz podpory Komisie a ďalších európskych inštitúcií, Rady, Európskeho parlamentu a všetkých ostatných skupín.

Je pravdou, že predseda Barroso tvrdo loboval, avšak nie špecificky za Nabucco, ale všeobecne za projekty Južného plynovodného koridoru. Ak všetko pôjde hladko, Azerbajdžanu dokonca ponúkol zjednodušenie vízových procesov.  Avšak rozhodnutie závisí predovšetkým na azerbajdžanskej spoločnosti SOCAR. Akí sú vaši partneri v Azerbajdžane?

Ľudia v Azerbajdžane sú absolútni profesionáli. Presne vedia čo treba urobiť. Vedia čo povedať. Majú skúsenosti z plynárenského priemyslu, vrátane samotného prezidenta Alijeva.

SOCAR je skúsenou spoločnosťou, ktorá na Shah Deniz spolupracuje s európskymi firmami.  Toto konzorcium tvorí BP, Total, SOCAR a niekoľko menších akcionárov. SOCAR je hnacím mechanizmom aktivít a rokovania s nimi veľmi oceňujem. Sú absolútne profesionálni.

BP má svoj vlastný projekt plynovodu, o ktorom sa však veľa nevie…

Tiež viem o ňom len z médií. Nepoznám detaily. Všetko čo z médií viem je, že ide o nápad projektu skombinovať národné rozvodné site s viacerými prepojeniami, aby sa vyhli väčším investíciám a podobne.

Túto možnosť už Nabucco analyzovalo pred niekoľkými rokmi. Zistilo sa, že by sme mohli skonštruovať nový plynovod, pretože národné siete sú zaneprázdnené prepravou plynu pre domáce potreby krajín a preto je potrebná investícia ako Nabucco, ktorá by dopravila plyn zo strednej Ázie, Azerbajdžanu, Turkménska a Iraku do Európy.

Toľko môžem povedať, ale bližšie detaily nepoznám.

Aký objem plynu očakávate, že zo Shah Deniz dostanete?

Počas prvej open season očakávame 21 miliárd metrov kubických aspoň pre prepravu. To je množstvo, ktoré použijeme pre investičné rozhodnutia a pre začiatok výstavby.

Z týchto 21 miliárd očakáva veľmi rýchly nárast na 31 [miliárd]. Domnievam sa, že už pred začatím prepravy v roku 2017 budeme mať zarezervovaných 31 miliárd metrov kubických.

Objem 31 bcm je v podstate vaša plánovaná kapacita. A čo ďalšie možné zdroje, napríklad z Iránu či Iraku?

Vždy sme hovorili, že po tom, že akcionári budú pripravení keď budeme mať plne zaviazaných 31 miliárd metrov kubických a potom, ak to bdue technicky a komerčne uskutočniteľné, môžeme Nabucco dokonca rozšíriť.

Videl som pri ďalších projektoch plynovodov,  naprieč Rakúskom, Talianskom, Nemeckom, atď., že sme vybudovali plynovody a veľmi rýchlo ich kapacita nestačila pokryť požiadavky trhu. Potom sme vybudovali druhé potrubie alebo dodatočné kompresorové stanice a podobne.

To isté môžeme urobiť aj pri Nabuccu v snahe doviesť plyn z Iraku do európskych krajín.

Myslíte, že si tento plyn nájde zákazníkov? Pretože Európa môže upadnúť do recesie. Nebojíte sa o svoj projekt vzhľadom na súčasnú zlú ekonomickú situáciu v Európe?

Nie, nebojím sa. Spolieham sa na dopyt na trhu. Minulý rok tiež nebol jednoduchý, ale v EÚ27 sme mala v priemere 7,5 percentný nárast v spotrebe plynu. V Rakúsku sme mali nárast o 11 %, najvyššiu spotrebu všetkých čias.

Verím, že dopyt po energii celkovo nebude v Európe stúpať, ale portfólio sa zmení v prospech plynu. Preto potrebujeme viac plynu a viac dovozu plynu. Určite pôjde o kombináciu dodatočných energetických kapacít, vrátane bridlicového plynu v období 10 rokov alebo tak nejako, plus plynovodov.

Plyn z Nabucca má putovať do mesta Baumgarten an der March v Rakúsku. Taktiež navrhovaný plynovod Južný tok má ústiť do rovnakého uzla. Znamená to, že ak by koexistovali oba plynovody, plyn by bol pre európskych spotrebiteľov lacnejší?

Prvý krok bude znamenať že v Baumgartene bude viac plynu. Pre definovanie ceny potrebujete viac než len logistiku. Potrebujete vedieť ceny alternatívnych energií, situáciu s dopytom v regióne… takže ceny na trhu určuje viacero faktorov, nie len dostupnosť kapacít alebo logistika.

Nemôžem preto predvídať, či cena plynu pôjde dole alebo hore alebo zostane rovnaká len na základe logistiky. To sa, bohužiaľ, predpovedať nedá.

Pravdepodobne ste identifikovali cenu podľa ktorej by bol projekt životaschopný.

Áno, určite.

Je táto cena tajomstvom?

Tiež závisí od faktoru záťaže plynovodu, od infraštruktúry. Ak hovoríme o objeme 20 alebo 30 miliárd metrov kubických plynu prepravených cez Nabucco, bude to potom závisieť na trvaní nárastu z 21 na 31 miliárd.  

Závisí to od toho, či sa plyn prepraví k západnej hranici Turecka alebo Rakúska alebo 100 % do Baumgartenu, pretože to definuje faktor záťaže pozdĺž plynovodu.

Bude to závisieť od konečných čísel kapitálových výdavkov, budúceho zdanenie sektora prepravy, atď. Komerčnosť určí tiež viac faktorov, bod zvratu pri množstvách a bod zvratu pri cene plynu. To sa tiež len tak jednoducho nedá povedať.

Európania by ale radi počuli, že plyn nebude veľmi drahý.

Áno, samozrejme. Aj ja by som si pre svoje vykurovanie domu želal, aby bol plyn stále dostupný za lacnú cenu, ale pre túto dostupnosť a cenu musíme niečo urobiť. Musíme poskytnúť infraštruktúru, diverzifikáciu a výber pre klientov, a to poskytne práve Nabucco.

Pozadie

Reinhard Mitschek začal svoju profesionálnu kariéru v rakúskom ropnom a plynárenskom koncerne OMV v roku 1982 a v spoločnosti OMV Gas zastával rôzne funkcie.  V súčasnosti je výkonným riaditeľom konzorcia Nabucco Gas Pipeline International GmbH.

REKLAMA

REKLAMA