Nové plynovodné projekty treba vnímať ako reálne riziko

O cenách energií, bezpečnosti dodávok plynu, ale aj výskume a startapoch sme sa rozprávali s ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom.

Vazil Hudák
Zdroj: TASR

V poslednej dobe sa veľa hovorí o energetickej bezpečnosti. Ruský Gazprom plánuje od roku 2019 odkloniť prepravu z Ukrajiny do Turecka cez Turkish stream a do Nemecka cez Nord Stream 2. Slovensko by tak prišlo o pozíciu tranzitnej krajiny. Projekty sú zatiaľ iba na papieri. Vnímate ich ako reálnu hrozbu?

V prípade realizácie akéhokoľvek nového projektu v oblasti prepravy plynu je nevyhnutné, aby tento bol plne v súlade s právom EÚ ako aj v súlade s externou dimenziou energetickej politiky a neohrozoval susedné krajiny z pohľadu bezpečnosti dodávok.

V prípade projektu Nord Stream 2 vníma Komisia ako problém situáciu, že jeho výstavbou by mohlo prísť k zníženiu počtu trás na dopravu plynu z Ruska. Z informácií, ktoré sú aktuálne dostupné je možné zachytiť stručné vyjadrenia ruskej spoločnosti, že po roku 2019 už neplánuje prepravu plynu do Európy cez územie Ukrajiny. Najmä v tejto súvislosti ako aj z dôvodu ukončenia projektu South Stream spoločnosť Gazprom hľadá ďalšie možnosti prepravy plynu do EÚ.

Oba Vami spomínané projekty sú zatiaľ len na papieri, k nedávno ohlásenému projektu Nord Stream 2 chýbajú aktuálne akékoľvek detaily. Podľa nášho názoru, je nutné ich vnímať ako reálne riziko, nakoľko môžu znamenať zníženie skutočných tokov plynu prepraveného cez Ukrajinu a Slovensko, ako aj zníženie úrovne bezpečnosti dodávok a zvýšenie miery závislosti EÚ od jedného z producentov plynu. Jednou z možností, ako môže Slovensko zareagovať na uvedenú situáciu, je realizácia projektu plynovodu Eastring, ktorý by umožnil efektívne využívanie existujúcich trás a znamenal by významný príspevok k diverzifikácii.

Akousi záchranou pre našu plynovodnú infraštruktúru a aj rozpočet má byť projekt Eastring, ktorý bude do slovenskej sústavy „pumpovať“ plyn z Kaspického mora alebo Ruska ale južnou trasou. Aj tu však projekt čelí konkurenčným plynovodom. Začiatkom septembra ste rokovali o energetickej spolupráci v Rumunsku, v júli v Bulharsku. V akom stave sa Eastring nachádza? Majú oň partneri záujem?

V Rumunsku ako aj Bulharsku bola jednou z tém rokovaní aj problematika projektu plynovodu Eastring. Partneri na projekt reagujú pozitívne, aktuálne sa pripravuje rokovanie skupiny na vysokej úrovni pre realizáciu plynovodu Eastring s cieľom podpísania memoranda na politickej úrovni o podpore a realizácii projektu, ktoré by mali byť nasledované podpisom memoranda na úrovni príslušných prevádzkovateľov prepravných sietí o spoločnom rozvoji projektu Eastring.

Pragmatická spolupráca krajín, cez ktoré by mal plynovod prechádzať, prispela aj k zaradeniu projektu do desaťročného plánu rozvoja siete organizácie ENTSOG (tzv. TYNDP), čo bolo nevyhnutnou podmienkou na posudzovanie projektu v rámci procesu tvorby druhého zoznamu projektov spoločného záujmu (PCI). Tento proces by mal byť zavŕšený koncom tohto roka, pričom na základe doterajšieho priebehu predpokladáme pozitívny výsledok – t.j. zaradenie projektu Eastring do druhého zoznamu PCI.

Výrobcovia a zástupcovia kľúčových priemyselných prevádzok dlhodobo upozorňujú na vysoké ceny elektrickej energie, ktorá podľa nich výrazne znižuje konkurencieschopnosť Slovenska v rámci únie. Podobne to vidí Európska komisia. Ako to vnímate vy?

Ministerstvo hospodárstva nedávno analyzovalo možnosti zníženia regulovaných poplatkov elektriny v súvislosti s prijatým Akčným plánom pre oceliarsky priemysel na Slovensku. Nemá však právomoci vstupovať do cenotvorby regulačného úradu, jeho možnosti z hľadiska zníženia spomínaných poplatkov sú viac-menej kompenzačného charakteru. Boli posúdené alternatívy úhrady týchto nákladov z iných zdrojov vrátane štátneho rozpočtu, tak, aby navrhované riešenia boli v súlade s legislatívou EÚ v oblasti štátnej pomoci. V súčasnosti však nie je priestor na takéto riešenie z pohľadu (negatívnych) dopadov na ostatných odberateľov elektriny alebo na štátny rozpočet.

V súvislosti so štatistikami porovnania cien elektriny je však treba zdôrazniť, že  štatistiky Eurostatu v jednotlivých komparáciách porovnávajú veci spolu neporovnateľné. Čo sa týka faktorov, ktoré ovplyvňujú koncové ceny elektriny, jedným z rozhodujúcich je podpora technológií výroby elektriny, predovšetkým z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). V SR sú náklady na predmetnú podporu rozložené na všetkých odberateľov vrátane priemyselných, pričom v niektorých krajinách majú takýto odberatelia úľavy z týchto nákladov, čo sa premietne v  koncovej cene pre týchto „privilegovaných odberateľov“ a inej štruktúre ceny.  Preto jedným z opatrení Európskej komisie je zvýšiť transparentnosť zloženia nákladov na energie a ich cien zavedením pravidelného a podrobného monitorovania a informovania, a to aj o vplyvoch nákladov na energie a ich cien na konkurencieschopnosť.

Plánujete prijať nejaké konkrétne opatrenia?

Ministerstvo hospodárstva sa dlhodobo zaoberá vývojom cien elektriny pre výrobnú ako aj nevýrobnú sféru, avšak nereguluje ceny energii. Ceny elektriny, plynu,  tepla a vody reguluje nezávislý orgán – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Prijatými opatreniami v zákonoch schválených v poslednom období sa vytvorili predpoklady na stabilitu a znižovanie cien energií. Plne sa implementovali podmienky otvoreného konkurenčného trhu s elektrinou a plynom. Taktiež zmenou podmienok podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej výroby elektriny a tepla sa vytvorili predpoklady na znižovanie nákladov a tým dopadov na ceny elektriny. Týmto sa vytvorili podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca s cieľom udržať nielen konkurencieschopnosť priemyslu, ale aj zachovať výrobu a zamestnanosť. Zároveň sa vytvorili podmienky, aby ÚRSO mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.

Akú rolu by mala zohrať Energetická únia, ktorú má na starosti slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič?

Energetická únia má priniesť nový dizajn trhu s elektrickou energiou, ktorý pomôže integrovať OZE, zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť ceny energií, ktoré sú v porovnaní s inými ekonomickými blokmi výrazne vyššie. V rámci EÚ v podstate začíname diskusiu o jednotlivých dimenziách Energetickej únie a relevantných opatreniach. SR bude pri diskusii o opatreniach pre naplnenie ambicióznych klimatických a energetických cieľov pre rok 2030 a realizáciu zámerov jednotlivých dimenzií presadzovať dôsledné hodnotenie na ceny a náklady energie, ako aj dopadov na konkurencieschopnosť priemyslu.

Našim predpokladom je, že všetky dimenzie Energetickej únie majú potenciál zlepšiť podnikateľské prostredie a popri zásadných výzvach prinášajú aj príležitosti. Ako príklad môžeme uviesť dokončenia vnútorného trhu s elektrinou a plynom, dekarbonizáciu, či posilnenie energetického výskumu. Taktiež v súlade s odporúčaniami Európskej komisie v oblasti OZE prehodnocujeme systém podpory a snažíme sa hľadať viac trhový prístup podpory, ktorý bude minimalizovať dopad na koncovú cenu elektriny.

V Stratégii výskumu a inovácií sa hovorí, že na Slovensku ubúdajú financie aj počet zamestnancov výskumu, obzvlášť v podnikoch došlo k výraznému prepadu. Nie je však práve vnútropodnikový výskum predpokladom pre budovanie inovatívnej exportnej ekonomiky? Ako ho plánujeme podporiť?

Koncentrácia spracovateľských závodov veľkých medzinárodných koncernov nevytvára dostatočný tlak na domáce podniky, v súvislosti so zavádzaním inovácií a aplikovaním výsledkov výskumu a vývoja v hospodárskej praxi. Existujúca vedecká kapacita verejných inštitúcií sa orientuje väčšinou na základný výskum, prípadne na náročné technológie, ktoré sú pre domáce podniky, najmä malé a stredné podniky, menej využiteľné.

Pre zvýšenie motivácie firiem pre investovanie do výskumu, bol schválený tzv. superodpočet na výskum a vývoj, ktorý si môže daňovník prvýkrát uplatniť za zdaňovacie obdobie roku 2015. Spomínaná stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, predstavuje súbor systémových opatrení zameraných na podporu výskumu a inovácií v podnikaní do roku 2020. Tieto opatrenia budú realizované v rámci Operačného programu Výskum a inovácie. Jedným zo systémových opatrení, zameraných na podporu výskumno-vývojových a inovačných aktivít podnikov, s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť v medzinárodnom/globálnom meradle bude podpora technologického transferu za účelom ďalšieho rozvoja, adaptovania alebo integrovania s inými technológiami alebo službami, na ktoré bude nadväzovať podpora pri vývoji prototypov, pilotného testovania a následnej komercionalizácie. Keďže celý proces tvorby inovatívnych produktov a služieb v podnikoch je do veľkej miery závislý od získavania aktuálnych informácií, časť aktivít bude smerovať do podpory vo forme poskytovania inovačného a špecializovaného poradenstva.

Priemysel si vyžaduje zásadnú zmenu v projektovaní a riadení produkčných systémov vzhľadom na  novú generáciu výrobných systémov. Tá je spojená s takými technológiami, ako sú BIG DATA, internet vecí,  počítačovej simulácie a virtualizácie, znalostných a expertných systémoch,  údajových mrakoch, 3D tlači, či rozšírenej  reality. Všetky tieto dnes už reálne technológie zvyšujú efektívnosť zo vstupov na novú generáciu výstupov a sú produktívnejšie ako tie doterajšie vďaka digitalizácii priemyselnej výroby. Viaceré národné iniciatívy vo svete ako napríklad SMART FACTORY, INTELLIGENT MANUFACTURING SYSTEMS, INDUSTRIE 4.0, SMART INDUSTRY sa usilujú o čo najefektívnejšiu implementáciu tejto digitalizácie. Vláda SR taktiež pripravuje dlhodobý koncept pre usmernenie zavádzania týchto procesov v priemyselnej výrobe.

Ako sa Slovensko stavia k snahám EK o lepšiu reguláciu? Plánuje MH SR posilňovať analytické kapacity svojho rezortu s cieľom produkovať kvalitné dopadové štúdie?

Vítame aktivity Komisie a jej snahy o lepšiu reguláciu v rámci programu REFIT (Regulatory Fitness and Performance programe). Menovaním Fransa Timmermansa za prvého podpredsedu Komisie a komisára pre lepšiu právnu reguláciu Komisia dala najavo svoj záujem o dôsledné uplatňovanie princípov lepšej regulácie naprieč jej aktivitami. Slovenská republika sa vo svojej pozícií pridržiava záverov Rady z decembra 2014, ktoré vyzývajú Komisiu na prijímanie účinných nástrojov a dlhodobých cieľov na zníženie regulačných nákladov v oblastiach s nadmernou záťažou ale pri dodržaní existujúcich štandardov ochrany obyvateľstva a životného prostredia.

MH SR ako gestor agendy lepšej regulácie dlhodobo vyvíja aktivity na zvýšenie kvality procesu posudzovania vplyvov, ktorého výsledkom je doložka vybraných vplyvov a jednotlivé analýzy. V súčasnosti pracuje MH SR na komplexnej reforme posudzovania vplyvov do procesu tvorby verejných politík s cieľom zvýšiť kvalitu prijímaných legislatívnych a nelegislatívnych materiálov na základe princípu informovaného rozhodovania. S účinnosťou novej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov od 1. októbra 2015 sa do procesu posudzovania vplyvov zaviedli nové mechanizmy zamerané na zvýšenie kontroly a transparentnosti, ktoré budú zabezpečené aj posilnením kapacity rezortu ako národného koordinátora posudzovania vplyvov. Zvýšenie kvality analýz vplyvov bude následne podporené posilnením analytických kapacít rezortu ako predkladateľa materiálov v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa.

Existujú rôzne súkromné ale aj štátne iniciatívy na podporu start-upov, ktoré by mohli mať pre Slovensko veľký prínos. Je k dispozícii nastroj na vytváranie synergie pri podpore startupov z rôznych zdrojov?

Za nástroj pre vytvorenie synergie pri podpore startupov je možné označiť schválenú koncepciu pre podporu a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike. Cieľom koncepcie je vytvorenie regulačného prostredia bez zbytočných prekážok pre vznik a pôsobenie startupov na trhu. Chceli by sme vytvoriť infraštruktúru a poskytovať služby pre záujemcov o podnikanie, startup tímy a etablovaných startupov. Možno v tomto by som videl priestor, do ktorého by mal zasahovať štát a motivovať jednak príjemcov investícií –startupistov – na jednej strane a investorov na strane druhej, či už vo forme súkromného kapitálu alebo verejných prostriedkov.

V tejto súvislosti by som rád uviedol, že v súčasnosti pracujeme na vytvorení podpornej schémy, v rámci ktorej by sme chceli motivovať súkromných investorov, fyzické osoby, investovať vlastné prostriedky do perspektívnych podnikateľských nápadov, startupov. Následne startupy, podporené investíciou súkromného investora, získajú zo strany štátu benefit, a to vo forme poskytnutia dotácie, resp. grantu, vyčísleného ako podiel z investovaných prostriedkov zo strany investora.

TTIP – Dá sa povedať, že rezort hospodárstva už v tomto štádiu rokovaní má dobre zmapované mapu záujmy a obavy slovenských subjektov v kontexte vyjednávania TTIP?

Rokovania o TTIP pokračujú, MH SR má tímoch zastúpenie. Ale ako sa hovorí, kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, platí aj v tomto prípade.

Pozadie

Rozhovor s ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom vznikol v rámci diskusie Spolu o Európe, ktorú pripravuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Uskutoční sa už 5. novembra v Starej tržnici v Bratislave. 

Zaregistrovať sa môžete tu.

REKLAMA

REKLAMA