OZE nepredstavujú pre elektrizačnú sústavu problém

Česku sa podarilo predať nevyužité emisné povolenky za najlepšiu cenu na trhu, tvrdí v rozhovore pre partnerský portál energia.sk bývalý český minister životného prostredia (2007 – 2009). Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje, podľa neho sú siete na ich pripájanie technologicky pripravené. Odmieta i argument o zodpovednosti za odchýlku.

Martin Bursík
http://euractiv.sk
  • V českej vláde ste ako minister životného prostredia stál pri zrode energetického programu Zelená úsporám. Ten poskytuje finančné príspevky na zatepľovanie rodinných a obytných domov a je financovaný z predaja emisií. Ako hodnotíte tento projekt?

Podarilo sa nám predať emisné prebytky kupcom v Japonsku a Rakúsku za ceny, ktoré nemajú nikde v Európe obdoby. Predali sme ich za vôbec najlepšie ceny, ktoré sa na trhu objavili. Odštartovali sme tak program, ktorý je veľmi atraktívny.

Štátny fond životného prostredia prijíma každý týždeň 800 až 900 žiadostí na zatepľovanie rodinných domov, bytových domov a už aj panelových domov. Zároveň na výmenu kúrenia uhlím za ekologické vykurovanie biomasou, solárnymi kolektormi a tepelnými čerpadlami. Program beží veľmi úspešne, podarilo sa nám priviezť do Českej republiky 18 mld. korún. Sú to peniaze, ktoré idú do domácností. Do oblasti, ktorú by sme nemohli financovať so štrukturálnych fondov. V tomto zmysle nám to vyplnilo určitú medzeru.

Veľa sme si lámali hlavu nad tým akým spôsobom ľuďom pomôcť v premene vykurovania z neekologického uhlia. Takéto vykurovanie emituje jemný polietavý prach, poloaromatické uhľovodíky a spôsobuje vážne poškodenie zdravia. Rozmýšľali sme ako podporiť zatepľovanie domov.

Je zjavné, že i v dobe krízy program beží a ľudia investujú do zatepľovania. Dokázali si spočítať, že cena je veľmi výhodná a ceny energií vzrastajú. Doba, keď si to ľudia nemuseli všímať a energia bola lacná je už preč.

  • Existuje odhad aké percento domácnosti sa v ČR podarí zatepliť vďaka predaju emisií?

V tejto chvíli je z programu vyčerpaná asi štvrtina, zhruba 4,5 mld. českých korún. Táto suma predstavuje 22 tis. domácností. Konečné číslo klientov, ktorí by mohli dosiahnuť na program Zelená úsporám, by mohlo dosiahnuť na 90 tisíc.

  • Pokiaľ ide o OZE, Česká republika v posledných rokoch zaznamenala obrovský záujem najmä o solárnu energiu, ktorú štát podporuje aj garantovaním výkupných cien až na 20 rokov. Návratnosť investícií predstavuje 8 až 10 rokov. Kritici tvrdia, že tieto ceny sú nastavené príliš vysoko a malo by prísť k ich úprave. Aký je váš názor?

Už sa stalo. Zákon, ktorý sa opiera o systém pevných výkupných cien dáva výrobcom elektriny garanciu, že všetka zelená elektrina bude od neho vykúpená za pevnú cenu. Za cenu, ktorá bola platná v čase uvedenia zariadenia do prevádzky a to po dobu 20 rokov. Naviac výkupná cena bude indexovaná indexom cien priemyselných výrobcov, najmenej 2 % ročne. V tomto je zákon mimoriadne atraktívny, dokonca viac než v Nemecku, Rakúsku, či Španielsku. V momente, keď sa zákon uvádzal bol podiel zelenej elektriny na hrubej domácej spotrebe 3,5 %, momentálne je už 7 %. V roku 2020 by sme mali mať podľa klimaticko-energetického balíčku asi 13 % energie z obnoviteľných zdrojov.

K určitej deformácii vo fotovoltaike nedošlo iba v Českej republike, ale aj v Nemecku a Rakúsku. Bolo to spôsobené tým, že všetci sme očakávali klesanie investičných nákladov technológií. Nikto však nečakal, že cena spadne z roka na rok o 32 %. Spôsobila to najmä Čína, ktorá vrhla na trh svoju technológiu.

  • Odporcovia obnoviteľnej energie, najmä z radov distribučných spoločností, argumentujú tým, že slnko a vietor sú nepredikovateľné zdroje, ktoré musia byť navyše posilnené stabilnými záložnými zdrojmi. Aký je váš názor na takúto argumentáciu?

Oni okolo toho veľmi klamú. Základné východisko týchto advokátov konvenčnej energetiky, je založené na tom, že máte veľké centrálne zdroje elektriny a s rastom HDP vám taktiež rastie spotreba elektriny. To je proste nejaký vzorec uvažovania, ktorý vznikol na technických univerzitách ešte za doby normalizácie. A dnes tu máte celú radu ľudí, ktorí sa pohybujú v energetike a žijú s týmto modelom a keď im poviete, že najlacnejšia energia je energia nevyrobená, tak na vás pozerajú s vytreštenými očami. A keď im poviete že v Dánsku rastie HDP a pritom Dánsko má plochú spotrebu energie a elektriny a zároveň stúpa podiel obnoviteľných zdrojov, tak tomu neveria že je to možné.  Je to v určitej miere takou filozofiou dvoch pohľadov na to, ako by energetika mala vyzerať.

Energetické systémy v rámci každého jednotlivého štátu sú momentálne nastavené podľa medzinárodných pravidiel UCPTE. Podľa nich musí mať každý štát záložné zdroje pripravené na výpadok najväčšieho bloku v tom danom štáte, u vás to bude zrejme blok Jaslovské Bohunice u nás je to jeden blok Temelína. To znamená, že systém je už teraz na to pripravený. Vo chvíli keď postavíte 1.000 veterných elektrárni, tak vy už tú zálohu pre ne máte pripravenú, pretože ju máte pripravenú už pre výpadok Jaslovských Bohuníc alebo Temelínu.

Obnoviteľné zdroje nepotrebujú ďalšie záložné zdroje. Takže keď niektorí ľudia hovoria, že pre každú veternú elektráreň je potrebné vedľa nej vybudovať ešte nejakú plynovú elektráreň, ktorá by ju zálohovala, je to absurdný nezmysel pretože ten systém už existuje a je na to nastavený.

Za druhé portfólium obnoviteľných zdrojov je veľmi pestré. Napríklad s biomasou, nech už kúrite drevnou štiepkou, slamou, obilím, repkovou slamou alebo bioplynom z bioplynových staníc, môžete regulovať výrobu prakticky rovnako ako pri plynovej elektrárni. Takáto elektráreň vám nabehne v priebehu niekoľkých sekúnd a vyrába vám elektrinu vtedy, keď to potrebujete. Pri malých vodných aj veľkých vodných elektrárňach je to taktiež veľmi dobre predikovateľné.

S Martinom Bursíkom sa zhovárali Rebecca Murray a Michal Jesenič, editori pripravovaného portálu energia.sk.


Rozhovor bol redakčne skrátený. EurActiv.sk ho publikuje so súhlasom pripravovaného portálu energia.sk.

REKLAMA

REKLAMA