Podpora OZE áno, dotácie nie

O tom, prečo má Slovensko vysoké ceny energií, ako zastaviť odchod investorov a čo môže urobiť vláda a parlament sme sa rozprávali s podpredsedom Hospodárskeho výboru NR SR.

Ján Hudacký
Zdroj: KDH

Európska komisia tvrdí, že máme jedny z najvyšších koncových cien elektrickej energie v EÚ. Štúdia bruselského think-tanku CEPS z 2013 zase naznačuje, že regulované zložky ceny tvoria v strednej Európe až 36 % z celkového účtu, pričom na juhu je to 18 %, na severe okolo 20 %. Prečo?

Kameňom úrazu je nastavenie taríf a čo majú vlastne odzrkadľovať. V našom prípade sa do koncovej ceny dostávajú povedzme aj náklady, ktoré súvisia s podporou banského priemyslu a ťažby hnedého uhlia, pretože to je viazané na udržanie pracovných miest.

Nákladovo významnejšia je ale podpora obnoviteľných zdrojov. Tá je, povedal by som, od začiatku účelová. V roku 2009 sme naštartovali zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov dotácie prostredníctvom výkupných cien, ktoré sa premietajú do tejto tarify.

V roku 2009 bola výkupná cena napríklad elektrickej energie z fotovoltaických zdrojov za 420 € za megawatthodinu (MWh). Boli to šialené finančné zdroje, ktorými sa takýmto spôsobom dotovali výrobcovia. Myslím si, že to bolo účelovo len pre vybrané subjekty, pretože prakticky boli licencie na pripojenie takýchto zdrojov energie veľmi limitované. Potom sa pripojili aj dotácie na bioplynové stanice.

Dohody na výkupnú cenu sa navyše podpísali na 15 rokov, tak vlastne napriek tomu, že medzitým prišli novely, ktoré už v podstate dotácie obmedzili, tak ešte stále bude ich vplyv na konečné ceny vysoký.

Na národnom konvente o Energetickej únii sa šéf kabinetu podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča Juraj Nociar vyjadril v prospech odbúravania dotácii pre OZE.

Technologický rozvoj a inovácie sú tak ďaleko, že fotovoltaické panely a ďalšie technológie pre obnoviteľné zdroje sú už tak účinné, že ich finančná návratnosť je veľmi rýchla. Prakticky sa dá povedať, že sa napĺňa to, čo som hovoril ešte ako europoslanec. Keď sme zavádzali dotácie pre OZE, Nemci a Česi už mali prvé neblahé skúsenosti s tým, ako zaťažujú konečné ceny energií. Varoval som vtedy našich predstaviteľov, aby to nerobili, ale vplyv záujmových skupín bol vyšší.

Vítam preto aj Energetickú úniu, ktorá by mohla do určitej miery prispôsobiť alebo zjednotiť regulačné prostredie. Zjednotiť v tom zmysle, aby sme odbúrali dotácie napríklad pre obnoviteľné zdroje alebo akékoľvek energetické zdroje.

V Česku ale napríklad časť podpory OZE dotuje aj štát, v Nemecku existuje list spoločností, ktoré sú oslobodené od platieb týchto taríf. Obe krajiny majú iné podporné systémy, ktoré v podstate pomáhajú priemyslu, ktorý Komisia u nás považuje za ohrozený.

V prípade Nemecka, kde je silná ekonomika a štátny rozpočet má na to prostriedky, si môžu dovoliť podporiť alebo oslobodiť niektoré priemyselné oblasti, ktoré sú energeticky vysoko náročné a chcú ich kvôli zamestnanosti atď. To sú ale verejné zdroje a verejné zdroje sa plnia len z daní občanov, z daní firiem atď, čiže v každom prípade to zaplatí ten daňový poplatník.

Toto ale nie je riešenie a ja práve preto hovorím, že ekonomická efektívnosť OZE sa výrazne zvýšila a predpokladám, že mnoho nových obnoviteľných zdrojov sú už konkurencieschopné, že môžu vstupovať na trh bez toho, aby sa ich museli dotovať.

Ale ak ich chceme podporiť prečo to neurobíme tak, aby nedeformovali ceny. My v podstate nestíhame čerpať štrukturálne fondy,  tak dajme tým, ktorí chcú investovať do OZE príspevok na nákup technológií, ale jednorázovo a predávať energie budú za trhové ceny. To sa odzrkadlí aj na koncových cenách energií, ktoré budú prijateľné či už domácnosti, ale predovšetkým firmy, ktoré budú tým pádom konkurencieschopné nielen na európskom trhu, ale aj na globálnom trhu.

Keď si zoberieme ceny energií v Amerike, kde už ťažia bridlicový plyn a v Európe, tak oni majú štvornásobne nižšiu cenu plynu a o polovicu nižšiu cenu elektrickej energie. Energia je pritom jedna z najvýznamnejších nákladových položiek pre priemyselné odvetvia. Ako naše firmy môžu potom konkurovať v globálnom prostredí americkým firmám?

Slovensko má energeticky veľmi náročný priemysel. Ako na tom bude naša  konkurencieschopnosť v prípade podpisu Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP)?  

Toto je opäť jeden proces, ktorý je akoby utajený, pretože svojím spôsobom TTIP negociuje Európska komisia. Pokiaľ viem, tak Európsky parlament dohodu následne ratifikuje, ale my sme od samotného negociačného procesu dosť odtrhnutí.

Pre oblasti energetiky bude pravdepodobne treba zosúladiť regulačné prostredie. Lenže Spojené štáty sú silne deregulovanou krajinou. Ja si neviem predstaviť, ako sa budeme vedieť dohodnúť, pretože tendencie v rámci EÚ sú také, že radi využívame regulačné mechanizmy, či už sú to takzvané sociálne severské krajiny, alebo Francúzsko a ich poľnohospodárstvo.

Na jednej strane si myslím, že TTIP môže pomôcť aj Európe, pretože sa trochu musí odpútať od dotačných mechanizmov, všelijakých subvencií, takže v podstate to naše trhové podnikateľské prostredie bude zdravšie. Na druhej strane sa možno urobia nezdravé kompromisy, pretože regulácie sú v niektorých oblastiach opodstatnené. Napríklad v potravinárskom alebo chemickom priemysle, ktorého deregulácia by mohla mať aj negatívne dôsledky.

Na aký zdroj energie by sme sa mali sústrediť?

EÚ je jasne nastavená v prospech rozvoja obnoviteľných zdrojov, povedal by som ale, že až prehnane.. Odzrkadľuje sa to v podstate aj v cieľoch, ktoré si stanovila do roku 2030. Nemám problém s 27 percentným podielom OZE a ani so zámerom znížiť podiel emisií o 40 %, ale nemôžeme to robiť bezhlavo, deformovať prostredie a ohrozovať konečné ceny energií.

Pre mňa je dôležitá konkurencieschopnosť konkrétneho zdroja, ktorý musí byť etablovaný a schopný generovať energiu za prijateľné ceny pre domácnosti a priemysel. Ak by to tak nebolo, tak potom je to doslova schizofrénia. EÚ sľúbila oživiť priemysel a zvýšiť jeho podiel na HDP. No to nedosiahneme, ak majú priemyselné firmy, ktoré majú vysokú energetickú náročnosť výroby, vysoké ceny. Budú odchádzať tam, kde je to lacnejšie alebo tam, kde majú lacnú pracovnú silu a podobne.

Hrozí niečo také Slovensku?

Na podobný scenár upozornila napríklad jedna automobilka v Trnave. Aj keď Slovenské elektrárne predávajú silovú elektrinu v podstate za okolo 30 €/MWh, čo je skutočne trhová cena, paradox je, že konečná cena je strašne vysoká, keďže sa do nej započítavajú ďalšie tarify. Cena pre spomínanú automobilku je preto skoro na úrovni 90 €/MWh, pričom tie prevádzky, čo majú vo Francúzsku, či Nemecku, majú cenu v priemere 55 eur/MWh. Hovoria, že ak by mala byť cena elektrickej energie dlhodobo takto vysoká, tak nevylučujú ani možnosť presunu. Toto sú konkrétne dopady, ktoré môžeme očakávať, ak s tým nebudeme niečo robiť.

Takže dúfate, že Energetická únia a možno aj TTIP pomôže deregulovať ceny energií. Aký vidíte priestor pre NR SR a vládu, čo môžu urobiť už dnes?

V prvom rade treba úplne zmeniť zákon o obnoviteľných zdrojoch a začať s potrebnou dereguláciou, respektíve s tým, aby sa jasne nastavili podmienky podpory OZE.

Potom možno aj paradoxné je, že minulý rok sa prijala nová energetická politika štátu, ktorá…. ja ju nechcem kritizovať, pretože v podstate obsahuje všetko, ale opäť takým naším štandardným spôsobom, že do určitej miery nič nové nehovorí, ale kopíruje to, čo bolo predtým a čosi sa pridá.

Analytická časť si myslím, je navyše nedostatočná na to, aby sa z nej vyvodili nejaké závery. Potrebujeme skutočne dobre zanalyzovať kde sme, kde je svet a kam sa chceme, za aké časové obdobie dostať.

Takisto by sme sa mali pozrieť na náš energetický mix. Samozrejme, že v dohľadnej dobe nemáme šancu odbúrať jadrovú energetiku, ktorá je nosnou zabezpečuje takmer 50 % spotreby energetickej energie na Slovensku.

A mali by sme vôbec odbúrať jadrovú energetiku na Slovensku?

No určite. Minimálne s výhľadom nejakých 20 – 30 rokov sa s tým aj tak nebude dať nič robiť, pretože jednak teraz ešte len ideme dostavať Mochovce, tretí a štvrtý blok a neviem si predstaviť, že by sme ho za nejakých desať rokov mali odstavovať. Takisto máme dva bloky v Jaslovských Bohuniciach, ktoré boli revidované a v ktorých sa zvýšila bezpečnosť zariadení. Čo je problém jadrových elektrární alebo jadrových energetických zdrojov je samozrejme narábanie s už vyhoretým palivom, uskladňovanie atď.

Sloboda aj naďalej určovať si svoj vlastný energetický mix by mala byť v rámci Energetickej únie pre členské krajiny zachovaná. Treba ale samozrejme zvyšovať aj podiel obnoviteľných zdrojov, pretože ak budú etablované na základe ekonomicky efektívnych parametrov, tak nevidím žiaden dôvod prečo by sme nemali podporovať alebo vytvárať podmienky na to, aby sa podiel obnoviteľných zdrojov na celkovom energetickom mixe zvyšoval.

Otázne sú samozrejme také zdroje, ktoré sú orientované povedzme na plyn. Plyn je takisto zdroj s nízkym obsahom uhlíka. Mohol by byť aj výhodný ale keď si zoberieme bezpečnosť dodávok tejto energie, no tak prakticky je to veľmi zraniteľná záležitosť v súvislosti s tým, aká je situácia s Ruskom.

Energetická únia by mohla pomôcť nielen s diverzifikáciou zdrojov, ale komisár Šefčovič hovoril aj o možnom spoločnom nákupe plynu z Ruska alebo aj odinakiaľ. To by bolo niečo, ako množstevný rabat – keď pôjdete do predajne a zoberiete viac tovaru, tak budete mať aj nižšiu cenu. To sa ale nepáči západným krajinám, ktoré vidia problém. Áno, pre pre krajiny strednej a východnej Európy, ktoré nakupujú plyn z Ruska by bolo takéto riešenie  zaujímavejšie, ale tie západné krajiny sú orientované na nórsky plyn a ten by bol drahší.

REKLAMA

REKLAMA