Pre energetickú politiku EÚ je kľúčová rovnováha medzi cieľmi

Klimatická politika síce nezmizla, ale dnešný prístup EÚ k energetike je viac vyvážený, smerom k iným cieľom ako je bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť, uviedol Friedbert Pflüger. Veľké zmeny očakáva na trhu s plynom. Naopak, nepredpokladá veľkú expanziu jadra v Európe, obzvlášť nie v krajinách bojujúcich s krízou.

Friedbert Pflueger
http://euractiv.sk

Revolúcia v zelenej energii, ktorej príchod mnohí predvídali, sa v posledných rokoch v Európe aj inde vo svete pozastavila. Naopak, spotreba zemného plynu či dokonca uhlia naberá na obrátkach. Aké opatrenia sú nutné na to, aby sa zmenili tieto nezamýšľané trendy v sektore energetiky?

Je treba povedať, že došlo k určitému posunu v paradigme. Zatiaľ čo pre pár rokmi bola celkovou klimatická politika otázkou, ktorá charakterizovala politiku EÚ asi na 90 %, dnes sa do popredia dostali iné priority. A to preto, že ľudia pochopili, že neexistuje žiaden ropný zlom, že máme dostatok ropy a plynu na dlhú dobu. Došlo k novým nálezom bridlicového plynu, nových zásob ropy v nízko-priepustných horninách.

Po druhé, po celom svete máme ekonomickú a finančnú krízu a ľudia mali odrazu iné priority ako zmenu klímy – mať pracovné miesta, ekonomickú konkurencieschopnosť a dostupné ceny energie. Do vývoja zakročili tieto dva trendy. Neviedli k tomu, že klimatická politika zmizla, naďalej bude hrať rolu v budúcnosti. Ale dnešný prístup je pravdepodobne viac vyvážený, smerom k iným cieľom ako je bezpečnosť dodávok a konkurencieschopnosť.

Medzinárodné projekcie naznačujú rastúci dopyt po energii. EÚ sa snaží presadzovať energetickú a zdrojovú efektívnosť, ale je to najmä vo forme nezáväzných opatrení. Stačí to na to, aby to pomohlo posilniť energetickú bezpečnosť v regióne Európy?

K presadzovaniu energetickej efektívnosti už dochádza a stále pre ňu jestvuje veľký potenciál, obzvlášť v sektore dopravy alebo budov, rovnako ako v prípade produkcie v elektrárňach. Verím, že popri rozvoj obnoviteľných zdrojov majú energetická účinnosť a opatrenia na úsporu energie  extrémny význam. Ďalšou veľkou otázkou v agende je diverzifikácia dodávok energie.

Dôležité je nemať jednostranný pohľad, ale nájsť správnu rovnováhu medzi rôznymi cieľmi, ku ktorým vzhliada európska energetická politika. Niekedy sme zanedbali nevyhnutnosť ekonomickej konkurencieschopnosti, ktorá je predpokladom pre rozvoj nových technológií, energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie.

Energetické zdroje, najmä zásoby ropy a plynu a produktovody, sa v zahraničnej a medzinárodnej politike využívajú ako určitý mocenský nástroj. Ako vidíte budúci vývoj pokiaľ ide o tieto trhy?

Dnes sú mnohé časti Európy stále vo veľkom závislé na ruskom zemnom plyne. Pre nás v Nemecku ide o spoľahlivý energetický produkt. Ale viem, že v prípade iných trhov sú ceny, ktoré Rusi nastavili veľmi vysoké. Tieto dlhodobé kontrakty s vysokými cenami sa dostanú do veľmi tvrdej konkurencie tvárou v tvár čoraz viac LNG a novým producentom plynu vstupujúcim na trhy.

Až donedávna sme mali globálne trhy s ropou a uhlík s globálnymi cenami, ale regionálne trhy s plynom. S väčším množstvom LNG a s tým, ako sa US stávajú pomerne solídnym exportérom plynu, sú časy regionálnych trhov s plynom a cenami preč. To vyvinie enormný tlak na dlhodobé kontrakty, ako sme už aj videli, a časom celosvetovo zmení trhy s plynom.

V rámci stratégie EÚ pre diverzifikáciu dodávok energií sa veľa hovorí o projekte plynovodu Nabucco a súťaži o kaspický plyn. Kvôli množstvu oneskorení sú ale niektorí odborníci čoraz viac skeptickí ohľadom implementácie alternatívnych trás pre dodávky plynu do Európy. Aký je Váš názor?

Nuž, predovšetkým, je celkom jasné, že plyn cez projektu Gazpromu South Stream začne do Európy tiež najneskôr v roku 2018. V júni prijme rozhodnutie konzorcium Shah Deniz, či už to bude pre projekt Nabucco West alebo Transjadranský plynovod (TAP). Nabucco bolo dlhú dobu synonymom pre diverzifikáciu, ale TAP, hoci menší, ho dohnal a dnes nikto nedokáže povedať, kto bude na úplnom konci víťazom. Ale to nie je z politického pohľadu rozhodujúce. Rozhodujúce a dôležité je, že dôjde k diverzifikácii našich dodávok plynu s nových producentom a novými plynovodmi, a to je pre spotrebiteľov dobrá správa.

Prečo to trvalo tak dlho? Lebo krajiny s voľným trhom na Západe neprijímajú čisto geopolitické rozhodnutia – postavíme toto potrubie. Musí ísť o obchodnú záležitosť, musí to byť komerčné. Musíte sa rozhodnúť v prospech určitého množstva plynu a odkúpiť ho. Len vtedy je to bezpečné, ak ide o komerčný úspech a nie naopak, nie že urobíme politické rozhodnutie pre  geopolitický zámer. Preto ide o enormne komplikovaný proces. Ale z toho, čo ja počujem, je veľmi jasné, že kaspický plyn do Európy príde a to je dobrá správa.

V jednom zo svojich nedávnych príspevkov ste uviedol, že víťazom v tzv. „vojne dotácií“ medzi solárnym priemyslom Číny a Európy budú Číňania. Môžete vysvetliť, prečo veríte v takýto výsledok?

Čína agresívne hľadá po celom svete energetické zdroje. A z ich pohľadu je to pochopiteľné, pretože majú rýchlorastúcu ekonomiku s populáciou viac ako miliardu ľudí. Takže si pre seba berú právo, ktoré si v minulosti pre seba zobrali aj iní – zabezpečenie nevyhnutných energetických zdrojov.

Čína a tiež India, obe krajiny spolu v nasledujúcich dvadsiatich rokoch budú tvoriť 20 – 25 % nárastu v spotrebe energie. A to znamená, že vo všetkých oblastiach – rope, uhlí, plyne, ale aj obnoviteľných zdrojoch, dôjde v krajinách východnej Ázie k obrovskému rastu. Nájdenie dostupnej energie je pre Číňanov enormnou výzvou a tento veľký záujem sme už zaznamenali. Prvá návšteva nového vedenia Číny po straníckom kongrese smerovala do Ruska. Usilujú sa teraz o zblíženie s ruským vedením. A pravdepodobne dôjde k množstvu globálnych odoziev, čo je proces, ktorý musíme veľmi vážne sledovať.

Po krátkom ústupe v dôsledku havárie vo Fukušime, sa väčšina projektov rozvoja jadrovej energie vrátila k pôvodným plánom.  Ako vnímate budúcu rolu jadrovej energie v EÚ pri pohľade na rôzne národné prístupy, od nemeckého odklonu od jadra po nový elán vo Veľkej Británii a regióne strednej a východnej Európy. Ktorým hlavným otázkam je potrebné venovať pozornosť?

Relatívne vysoké náklady na výstavbu nových reaktorov, prísnejšie bezpečnostné regulácie, oneskorenia v investíciách, vyššie rizikové príplatky, rovnako ako zvyšujúci sa odpor verejnosti pravdepodobne prinesú studenú sprchu do expanzie jadra v Európe, aj napriek nadšeniu v Spojenom kráľovstve a niektorých krajinách strednej a východnej Európy. Obzvlášť to platí pre krajiny, ktoré v súčasnosti prekonávajú ťažké ekonomické časy a tvrdé úsporné opatrenia.

Navyše otázky nákladov a bezpečnosti týkajúce sa vyraďovania a nakladania s odpadom zostávajú dôležitými výzvami. Nemecké úložisko jadrového odpadu Asse v Dolnom Sasku jasne podčiarkuje toto tvrdenie. Kvôli rádioaktívnym únikom vláda rozhodla o tom, že lokalita sa vyprázdni a vyberie sa 126.000 barelov jadrového odpadu, čo bude stáť niekoľko miliárd eur a potrvá 30 až 40 rokov. Náklady a riziká spojené s vyraďovaním jadra a nakladaním s odpadom sú otázky, ktoré sa očividne neobmedzujú len na Nemecko, ale ktorými sa budú napokon musieť zaoberať všetky štáty, ktoré uvažujú o výstavbe nových atómových elektrární.

Pozadie

Friedbert Pflüger je riaditeľ Európskeho centra pre energetiku a bezpečnosť zdrojov (EUCERS) na King´s College v Londýne. V čase svojej politickej kariéry pôsobil na poste Parlamentného štátneho tajomníka v prvej vláde Angely Merkel (2005-2006) a v rokoch 1990-2006 bol členom Dolnej komory parlamentu. Pracoval aj ako tlačový tajomník pre bývalého nemeckého prezidenta Richard von Weizsäckera. Je autorom viacerých kníh a článkov, obzvlášť na tému energetickej a bezpečnostnej politiky.

REKLAMA

REKLAMA