Ropné rafinérie chcú bezplatné emisné povolenky

Európski výrobcovia pohonných hmôt možno tiež dostanú výnimku v systéme obchodovania s emisiami – bezplatné emisné povolenky. V interview pre EurActiv to tvrdí Isabelle Muller, generálna riaditeľka asociácie rafinérskeho priemyslu Europia.

Isabelle Muller, Europia
Isabelle Muller, Europia

Muller, ktorá predtým pôsobila ako riaditeľka francúzskej ropnej spoločnosti Total, prebrala post generálnej riaditeľky Europia v júni. Komisia je podľa nej otvorená argumentu ropných rafinérií, žer prísnejšie emisné pravidlá môžu ohroziť ich globálnu konkurencieschopnosť a prinesú riziko odchodu investícií mimo EÚ.

„Už nás vnímajú ako výrobný sektor, ako energeticky intenzívny sektor, ktorý môže byť ohrozený uhlíkovým únikom“, povedala Muller v interview pre EurActiv. „Tento krok Komisie sme vysoko ocenili.“ Podľa nej tak rafinérie nebudú musieť po roku 2013, so spustením novej schémy Európskeho systému obchodovania s emisiami, nakupovať 100% emisných povoleniek na aukciách, ale niektoré dostanú bezplatne.

„Vzhľadom na to, že náš priemysel je vystavený globálnej konkurencii a ohrozuje ho uhlíkový únik, chceme ukázať, že by sme mali mať právo na tak veľké množstvo bezplatných alokácií, ako je to možné“, tvrdí Muller.

Verí, že ich hlas bol vypočutý: „Vidíme to tak, že niektoré krajiny na najvyššej úrovni v Rade vec pochopili. Aj na najvyššej úrovni Komisie – predseda Barroso vec tiež pochopil. A od zákonodarcov máme opakovane potvrdené, že zámerom nie je zabiť priemysel a že zámerom ej v každom prípade vyvážiť konkurencieschopnosť, klimatické zmeny a bezpečnosť dodávok.“

Bezplatné alokácie, no nie koniec záväzkov

Muller zdôraznila, že bezplatná alokácia povoleniek neznamená, že sa rafinérie vzdávajú záväzku znižovať emisie CO2. „Už dnes máme maximálnu úroveň stanovenú ETS a naše emisie budú musieť byť postupne znižované“, povedala s odvolaním sa na záväzok EÚ znížiť celkové emisie CO2 o 20% do roku 2020. „Ak hovoríme bezplatné alokácie, máme na mysli alokácie pod úrovňou tohto maxima. Za všetko čo je nad ním musíme platiť, nech sa deje čokoľvek.“

Muller tiež podčiarkla, že rafinérie sú pod tlakom aby produkovali viac nafty. Na ňu dnes v Európe chýbajú kapacity a tak sa musí dovážať z Ruska.

No keďže je výroba nafty energeticky náročnejšia, vyšší dopyt možno riešiť len pri zvýšení emisií CO2.

„V podstate vyrábame produkt, ktorý trh chce kupovať, no aby sme to urobili, musíme zvýšiť emisie.“ Spolu s novými environmentálnymi obmedzeniami obsahu síry v palivách to podľa Muller znamená, že dopyt po nafte môže poviesť k až 50% nárastu emisií CO2 v porovnaní s dneškom.

„Je to veľmi jednoduché: dnes máme 100% emisií CO2. Z toho môžeme vystúpiť až na 150, pri súčasnom znížení emisií o 20% z dnešnej 100. Podľa nás je aj to značný príspevok (k celkovým snahám o zníženie emisií).“

Špeciálne CO2 clo už nie je tabu

Podľa Muller sa medzi rozhodovateľmi a podnikateľmi v Európe presadzuje myšlienka uvalenia špeciálneho cla na výrobky z krajín, ktoré neregulujú emisie CO2. „Povedala by som, že tento názor už nie je priamo odmietaný.“ Ideu pôvodne presadzovalo najmä Francúzsko, no zamietli ju podporovatelia slobodného obchodu, keďže podľa nich by spustila obchodnú vojnu.

„Niektorí by možno mohli argumentovať týmto spôsobom“, priznala Muller. Súčasne však varovala, že USA už diskutujú o systéme obchodovania s CO2, ktorý „explicitne zahŕňa takýto mechanizmus“ a otázka na dostane na stôl po prezidentských voľbách v novembri.

„To znamená, že ak to dnes neschválime do legislatívy, riskujeme, že o dva roky budú mať takýto systém v USA a my budeme musieť platiť cenu za CO2 dva krát.“

REKLAMA

REKLAMA