Šefčovič o Nord Stream 2: Chcem rokovať s Ruskom aj Ukrajinou

Slovenské predsedníctvo môže pomôcť s transparentnosťou dohôd o dodávkach plynu, hovorí pre EurActiv.sk podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Do Bratislavy pricestoval na konferenciu GLOBSEC.

Maroš Šefčovič. Zdroj: EK

Konzorcium pre stavbu Nord Stream 2 tvrdí, že nie je dôvod, aby Európska komisia neodobrila Nord Stream 2, keď už odobrila Nord Stream 1. Aký je váš názor?

Oba projekty vznikali v inom časovom období a v inej energeticko-bezpečnostnej situácii. Nord Stream 1 bol považovaný za diverzifikačný projekt. Počet prepravných trás sa zvyšoval z dvoch na tri. Bolo to po roku 2009, keď sa stredná Európa a západný Balkán dostali do zložitej situácie. Odlišný bol aj právny rámec. Práve sa dokončoval tretí energetický balíček. Odvtedy sa situácia výrazne zmenila. Nord Stream 2 nie je vnímaný ako posilnenie diverzifikácie dodávok, ale ako nástroj, ktorý môže znížiť energetickú bezpečnosť. Niektorí členovia konzorcia sa hlavne v začiatkoch projektu netajili tým, že jeden z hlavných cieľov je obísť Ukrajinu a zrušiť najväčšiu prepravnú trasu. Otázky vyvoláva aj navrhovaná prepravná kapacita. Umožňovala by nielen zrušenie prepravy cez Ukrajinu, ale mohla by spôsobiť aj utlmenie prepravy cez plynovod Jamal (ktorý vedie cez Poľsko – pozn. red.).

Je ťažké hovoriť o posilnení energetickej bezpečnosti. Sme v situácii, že posilnenie jednej trasy môže znamenať výrazné obmedzenie alebo zrušenie dvoch dôležitých prepravných trás, a to ako pre Európu celkovo, tak aj pre strednú a východnú Európu, nehovoriac o možných dramatických dôsledkoch pre Ukrajinu. Napokon, v dobe rôznych hybridných hrozieb a živelných katastrof nepovažujeme za najlepšie riešenie vytvoriť situáciu, keď by 80 percent ruského plynu malo ísť po jednej trase.

Nepovažujeme za najlepšie riešenie vytvoriť situáciu, keď by 80 percent ruského plynu malo ísť po jednej trase.

Nemecká diplomacia intenzívne lobuje za Nord Stream 2 v celej Európe i na Slovensku. Tvrdí, že postoj Ruska sa zmenil a preprava plynu cez Ukrajinu bude pokračovať aj po roku 2019. Nemci sa dokonca spoliehajú, že s Rusmi to vyjednáte vy. Aké sú šance, že tranzit cez Ukrajinu a teda aj Slovensko pôjde ďalej?

Potrebujeme racionálne a otvorene diskutovať o niekoľkých problémoch. Prvý je právny. Musí sa vytvoriť právny rámec, aby tento projekt nevznikol v právnom vákuu alebo čisto na základe ruského práva. Vieme predsa, že pôjde minimálne 200 kilometrov v exkluzívnej ekonomickej zóne EÚ. Dochádza tu ku kolízii dvoch právnych poriadkov a my musíme nájsť riešenie.

Čítajte aj: Nemci lobujú za plynovod Nord Stream II, presviedčajú aj Slovákov

Kedy očakávate stanovisko Európskej komisie?

Aj vzhľadom na to, že sme pracovali s obmedzeným množstvom informácií o Nord Stream 2, práca v rámci Európskej komisie nebola jednoduchá. Ja som stanovisko Komisie k právnym aspektom predstavil na híringu v Európskom parlamente. V Komisii sme sa dohodli, že túto diskusiu je dôležité rozšíriť aj do iných oblastí. Musíme nájsť riešenie, ktoré nebude polarizovať Európu a ktoré povedie k posilneniu energetickej bezpečnosti všetkých členských štátov EÚ. A hlavne dúfam, že po obrovskom úsilí EÚ a medzinárodného spoločenstva nájdeme riešenie prijateľné aj pre Ukrajinu. Minulý týždeň som navrhol otvoriť trojstranné rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o situácii po roku 2019. Mali by sme rokovať o rozumných objemoch, ale takisto o rozumných prepravných poplatkoch. Tiež bude dôležité zohľadniť fakt, že stredná Európa investovala veľké prostriedky do vybudovania a udržovania prepravných sústav. Rešpektovala volania európskych inštitúcií, aby investovala do reverzných tokov. Išlo o mimoriadne veľké úsilie, ktoré malo zabezpečiť diverzifikáciu a vyššiu energetickú bezpečnosť. Je preto pochopiteľné, že tieto krajiny majú záujem na riešení prijateľnom aj pre nich. A musím povedať, rétorika sa naozaj mení, a od ruských partnerov počujeme, že tranzit cez strednú a východnú Európu by sa mal zachovať.

Od ruských partnerov počujeme, že tranzit cez strednú a východnú Európu by sa mal zachovať.

Ale bude Gazprom potrebovať prepravné kapacity cez Nord Stream 2 a zároveň cez Ukrajinu a Slovensko?

Máte pravdu, mali by sme sa vrátiť k základným hodnoteniam. V Európskej komisii odhadujeme, že do roku 2030 budeme potrebovať ročne medzi 380 a 450 miliárd m3 (dnešná spotreba je asi 400 miliárd m3/rok – pozn. red.). Teda zhruba taká spotreba, akú máme teraz, možno o niečo väčšia, keďže oveľa viac plynu sa bude využívať v doprave a na vyrovnávanie kolísajúcich dodávok elektriny z veterných a solárnych zariadení. Ja som navrhol, aby sme túto diskusiu rozšírili. Pozvali sme Medzinárodnú energetickú agentúru a Európsku sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G), aby nám povedali, ako vidia spotrebu plynu, ale aj najefektívnejší spôsob prepravy z Ruska do Európa. Nech sa pozrieme na nákladovú efektívnosť. Aj na základe týchto údajov by sme mali diskutovať, aké parametre tohto projektu sú ekonomicky zdôvodniteľné. Tam sme mali začať – pozrieť sa čísla, na potreby. Ale začali sme z druhej strany, čo vyvolalo veľmi veľa reakcií, obáv a otáznikov.

Čítajte aj: V4 žiada o preskúmanie Nord Streamu 2

Tento rok ste predložili návrh, aby Európska komisia kontrolovala medzivládne zmluvy týkajúce sa dodávok plynu ešte pred tým, než budú podpísané. Je to realistický návrh?

Je to ambiciózny návrh. Ale som optimistický. My sme totiž rozmieňali na drobné závery Európskej rady, teda rozhodnutie šéfov štátov a vlád. Volali po väčšej transparentnosti medzivládnych dohôd a – pri rešpektovaní obchodných tajomstiev – aj po zvýšení transparentnosti komerčných zmlúv. Pripravili sme legislatívny návrh. Prvé rokovania na úrovni expertov z členských krajín naznačili, že to nebude jednoduchá diskusia. Na druhej strane ma povzbudilo, že posledné zasadnutie Európskej rady v marci 2016 privítalo tento návrh s tým, že je potrebné dospieť k dohode čím skôr. Veľmi sa tu spolieham na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Bude to určite jeden z dôležitých bodov, o ktorom bude môcť rozhodnúť. Je tam veľká ambícia zo strany slovenských kolegov aj zo strany Európskeho parlamentu začať intenzívny trialóg v septembri 2016. Takže pri dobrej vôli a dobrých vyjednávaniach sa to dokonca roku môže podariť.

Veľmi sa spolieham na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.

Prečo je ten návrh taký dôležitý?

Hrubý odhad je, že máme okolo 120 – 130 medzivládnych dohôd v oblasti energetiky. A tretina z nich nie je kompatibilná s európskym právom.

Ako je to možné?

Boli podpísané pred tým, než príslušné normy vstúpili do platnosti. Alebo boli podpísané, keď už tieto pravidlá platili. Spôsobuje to obrovský problém. Dostávame sa do kolízie medzinárodného práva a európskeho práva. Najhmatateľnejší prípad bol South Stream. Viedlo to obrovským právnym a politickým napätiam. A z tohto dôvodu je dôležité nielen pre EÚ a pre členské štáty, ale tiež pre investorov, že projekt, do ktorého idú, nebude neskôr rozporovaný napríklad pred Súdnym dvorom EÚ. Chcú mať záruku, že právny rámec je úplne jasný. My si nenárokujeme právo zasahovať do zmlúv v inej oblasti ako v tom, aby sme skontrolovali kompatibilitu. Členským krajinám navrhujeme viacero spôsobov konzultácie, právne posúdenie alebo štatút pozorovateľa zo strany Európskej komisie. V konečnom dôsledku medzivládnu zmluvu len posilní, keď aj Európska komisia potvrdí, že všetko je právne v poriadku.

Ako pokračuje spor Komisia verzus Gazprom o zneužití dominantnej pozície na európskom trhu s plynom? Smeruje k dohode?

To je v právomoci európskej komisárky pre hospodársku súťaž Margarethe Vestager, ale navzájom sa samozrejme informujeme. Tento spor zvýrazňuje obavy voči Gazpromu zo strany viacerých členských krajín už dlhé obdobie. Boli to tri druhy obáv: zákaz predávať plyn ďalej, keď ho zákazník Gazpromu nepotreboval; naceňovanie plynu; a väzby medzi dodávkami a budovaním infraštruktúry. Pozitívne je, že rokovania pokračujú a Gazprom na ne chodí pripravený. Ale cesta k dosiahnutiu dohody o náprave bude ešte dlhá.

Cesta k dosiahnutiu dohody (s Gazpromom) o náprave bude ešte dlhá.

Bude sa raz Gazprom správať na európskom trhu ako normálna komerčná firma?

Aj takej veľkej firme ako Gazprom muselo byť vysvetlené, že Európska komisia sa správa k nej rovnako ako k iným nadnárodným monopolom. Že v tejto oblasti máme kompetencie a chceme zabezpečiť, aby sa každý významný operátor na európskom trhu správa férovo voči všetkým.

Čítajte aj: Gazprom a Komisia rokovali o 7,6 miliardovej pokute

REKLAMA

REKLAMA