Ukrajina sa pomaly reformuje. Musíme však ostať realistickí

O energetickej bezpečnosti na Ukrajine ale aj v Európskej únii sme sa rozprávali s Riccardom Pulitim z Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Riccardo Puliti
Zdroj: EBRD

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) nedávno podpísala zmluvu s ukrajinským Naftogazom, ktorá ma Kyjevu pomôcť zabezpečiť zimné dodávky plynu. Aké boli podmienky tejto pomoci?

Áno, vyjednával som dohodu, ktorú pred troma týždňami podpísali v Berlíne za prítomnosti kancelárky Merkelovej. Ide o pôžičku Naftogazu v hodnote 300 miliónov dolárov na nákup plynu z EÚ- ukrajinského interkonektora. Plyn nebudú môcť nakupovať na ruskej strane ale na strane EÚ. Ak by chcel Gazprom predávať plyn aj za takýchto podmienok bolo by to samozrejme v poriadku. Jediná dôležitá podmienka je, že tok musí ísť zo západu a nie z východu. Cieľom je diverzifikovať dodávky plynu na Ukrajinu, ale tento zemný plyn môže predávať každý.

Čo sľúbil Naftogaz výmenou za pôžičku?

Samozrejme, že sme sa dohodli na reformách. Mnoho z nich už bolo dopredu dohodnutých a boli súčasťou dokumentu podpísaného medzi ukrajinskou vládou a EBOR. Medzi týmito reformami je napríklad prevod podielu v Naftogaze  z ministerstva energetiky na kabinet ministrov. Ministerstvo je totiž tvorcom politík a ako také by nemalo vlastniť podiel. Čo sa týka ďalších reforiem, už teraz postupne implementujú Tretí energetický balíček, zvýšili sa aj tarify tak, aby odrážali skutočné náklady na plyn a odstránili tak dotácie. Okrem toho dohoda stanovuje ešte veľa ďalších podmienok. Za posledných 12 mesiacov vynaložili veľké úsilie ale nie vždy je to jednoduché. Bolo by nereálne očakávať, že cesta nebude hrboľatá. Dôležité ale je, že sme sa pohli vpred.

Kto na tento proces dohliada?

Skupina multilaterálnych finančných inštitúcií, ktoré pôsobia na Ukrajine vrátane EBOR, Svetovej banky, Európskej investičnej banky, Medzinárodného menového fondu a Európskej Komisie.

Zakomponovali ste do dohody aj určité ochranné opatrenia pre zraniteľnú časť obyvateľstva?

V rámci plánu na zvýšenie taríf za plyn samozrejme prihliadame aj na situáciu zraniteľných občanov. Budú dostávať dotácie, aby mali dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie účtov za plyn, potraviny ale aj iných vecí.

Energetická bezpečnosť nie je len záležitosťou plynu. EBOR má viacero projektov na Ukrajine aj v jadrovom sektore, ktoré sa nezaobišli bez kritiky aktivistov. Jeden z nich je aj projekt na zvýšenie bezpečnosti jadrových zariadení, aktivisti však tvrdia, že ide len o ďalší spôsob, ako predĺžiť životnosť tzv. „zombie“ reaktorov.

Som technik, takže nemám rád slová ako „zombie“. Musíme však v tomto prípade byť realistickejší. Jadrové zariadenia vyrábajú na Ukrajine až 50 % elektrickej energie. Takže v každom prípade bude trvať dlho kým sa Ukrajina vzdiali od jadrovej energie, ak by sme to aj chceli zmeniť.  Po druhé,  ďalšie najvyužívanejšie palivo na Ukrajine je uhlie. Musíme teda naozaj dávať pozor na to, aký energetický mix chceme. Jadrová energia je bezemisná, uhlie produkuje veľké množstvo emisií CO2.  Podporujeme  na Ukrajine aj rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Investovali sme najmä do veternej energie, ale vybudovať flotilu obnoviteľných zdrojov (OZE) trvá roky. EBOR nemôže financovať rozvoj jadrovej energie, pretože to nie je v našom mandáte a naši akcionári to nepodporujú.  Môžeme ale financovať zvýšenie bezpečnosti jadrových zariadení. Príkladom našej práce je zlepšovanie bezpečnosti napríklad v Černobyle.

To, či predlžujeme životnosť reaktorov je tak trochu aj filozofická debata. Nesúhlasím s tým. Jadrové elektrárne sú postavené a nemôžu ich uzavrieť, pretože ich potrebujú. Myslím, že pre nás európskych občanov je dôležité, že sú bezpečné. Ukrajinská vláda môže neskôr rozhodnúť kedy a ako elektrárne odstaví. Ich bezpečnosť je však veľmi dôležitá. Je to ako by ste mali auto, ktoré nie je nové, ale potrebujete ho na to, aby ste sa každý deň dostali do práce. Budete jednoducho musieť investovať do toho, aby ste opravili brzdy. V súčasnosti jadrovú energiu na Ukrajine nenahradíte za päť minút, takže sa musíme uistiť, že táto možnosť ostane tak bezpečná ako sa len dá.

Spomenuli ste však, že EBOR financuje aj rozvoj OZE a energetickej účinnosti?

Áno, financujeme projekty zamerané na energetickú účinnosť v rôznych priemyselných podnikoch, ale aj v sektore budov a obchodu. Musíte pochopiť, že Ukrajina je jednou z energeticky najneefektívnejších krajín na svete, znižovanie spotreby energie preto významne pomáha. EBOR vyhradila prostriedky ale aj technické a odborné znalosti na prípravu zákona o obnoviteľných zdrojoch, tak, aby ľudia mohli investovať do OZE. Snažíme sa čo najviac pretláčať OZE ale vždy treba mať na mysli bezpečnosť a energetickú účinnosť.

Poďme späť k plynovodom a to konkrétne k južnému plynárenskému koridoru. EBOR financuje rozvoj azerbajdžanského poľa Shah Deniz. Čo ešte?

Áno tento projekt financujeme. Zmluvu sme podpísali začiatkom augusta 2015. Ďalej spolupracujeme aj na Trans-jadranskom potrubí, rokujeme aj s tureckou vládou a Azerbajdžanom o TANAPe (Trans-   anatolský plynovod), pretože ako viete,  južný plynárenský koridor sa skladá z troch častí. Pracujeme na každej jednej  z nich, pretože veríme v diverzifikáciu energetických zdrojov.

Dopyt po plyne v Európe sa znižuje a toto je „mega“ projekt v hodnote 40 miliárd eur. Niektorí odborníci dokonca naznačujú, že nie je ani potrebný.

Toto je veľmi dôležitá otázka, ktorú musíte veľmi starostlivo rozložiť na drobné. Po prvé, spotreba plynu v EÚ sa znížila, pretože hospodárska aktivita v Európe od roku 2008 poklesla v dôsledku hospodárskej krízy. Preto, Európa potrebuje menej energie na výrobu a prepravu tovaru. Mnoho z európskych kapacít je založených na kombinovanej paroplynovej technológii, tie sú teraz využívané len vo veľmi málo prípadoch a boli „zakonzervované“.  Hospodárska činnosť sa ešte nedostala na normálnu úroveň, hospodársky rast je stále nízky, ale dúfame, že ekonomika opäť začne rásť a teda budeme potrebovať aj viacej energie.

Po druhé, využívanie uhlia sa v poslednej dobe výrazne zvýšilo. To by nás malo znepokojovať najmä v súvislosti so zmenami klímy. Ja sa tohto obávam a nie kvôli blížiacej sa COP 21, ale preto, že je to moja práca. Už dnes diskutujeme o tom, že je potrebné znížiť spotrebu uhlia  a do budúcna ho prestať využívať úplne, aj keď to bude ešte trvať dlhší čas. Myslím, že ideálnym palivom na prechod medzi uhlím a OZE je pravdepodobne plyn. Takže môžeme predpokladať, že množstvá potrebného plynu pre Európu na najbližších 20 rokov dostatočne odôvodňujú náklady na tento projekt.

Áno, ale máme k dispozícii terminály  na skvapalnený plyn (LNG) či vlastné zdroje, aj keď nie veľmi sľubné.

Pokiaľ ide o vlastné zdroje, odpoveď je jednoduchá. Napríklad zásoby v Severnom mori sa míňajú závratnou rýchlosťou. Musíme byť úprimný aj čo sa týka bridlicového plynu, ktorý nie je v Európe úspešný. Pokiaľ ide o LNG, domnievam sa, že v prípade, že sa zlepší technológia a náklady budú nižšie, bude veľkým konkurentom pre plyn dovážaný cez potrubia. V túto chvíľu tomu tak však nie je.

Vráťme sa nachvíľu k financovaniu ťažobného poľa Shah Deniz. Jedným z akcionárov je spoločnosť LukOil overseas, ktorá je sesterskou spoločnosťou ruského LukOil. Vzhľadom na to, že EÚ a jej členské štáty majú akcionársky podiel v EBOR ale aj Ázijskej rozvojovej banke, niektorí aktivisti sa domnievajú, že Európa financuje ruskú energetickú spoločnosť a to aj napriek sankciám.

Naši právnici sa samozrejme týmto zaoberali, aby sme sa uistili, že nekonáme v rozpore so sankciami. Sankcie sú zamerané na ťažbu uhľovodíkov na ruskom území a tu nehovoríme o ruskom území. Medzi akcionármi sú aj USA a EÚ, ako najväčší akcionár, zdrží  v banke 60 percentný podiel. Máme celé jedno oddelenie, ktoré  sa venuje sankciám a dohliada na tento proces z právneho hľadiska. Je to ruská spoločnosť ale nepôsobí v samotnom Rusku. Sankcie sa vzťahujú na financovanie alebo prevod technológií na ťažbu uhľovodíkov v samotnom Rusku. 

Vzťahuje sa to aj na Krym?

To neviem, keďže tam nemáme žiadne projekty.

Aké energetické projekty financuje EBOR priamo na Slovensku?

V júli 2014 sme poskytli pôžičku Slovnaftu v hodnote 150 miliónov eur na modernizáciu rafinérskych aktív. Z priemyselného hľadiska je rafinácia energeticky vysoko náročná činnosť, ktorá si vyžaduje modernizáciu z času na čas tak, aby bolo všetko v súlade s právnymi predpismi ohľadom emisií a ochrany životného prostredia. V minulom roku sme financovali aj projekty v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov prostredníctvom štyroch slovenských bánk – Slovenskej sporiteľne, Tatra banky, VúB a KBC – v hodnote 180 miliónov eur.

Pozadie

Riccardo Puliti je generálny riaditeľ pre energetiku a prírodné zdroje Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Rozhovor vznikol počas medzinárodnej konferencie Tatra summit, ktorú každoročne organizuje Centrum pre európske záležitosti.

REKLAMA

REKLAMA