Vplyv jadra na nižšiu cenu elektriny je otázny

K zvýšeniu cien elektriny v Nemecku neviedlo samotné odstavenie jadra, ale jeho nahradenie plynom, uviedol nezávislý konzultant pre energetické otázky Alois Tost. Český EurActiv sa s ním rozprával o princípoch tvorby cien elektriny, nemeckom odmietnutí jadra či budúcnosti obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Alois Tost
http://euractiv.sk

Nemecko začalo o ústupe od jadrovej energie uvažovať už pred niekoľkými rokmi, ale až po havárii vo Fukušime sa táto otázka dostala do pohybu a stala sa témou po celej Európe. Ako sa v priebehu posledných rokov a mesiacov vyvíjala nemecká politická diskusia o odstavení jadrových elektrární?

O postupnom vyradení jadra sa začalo seriózne uvažovať v roku 2000 za vlády sociálnych demokratov a zelených. Koalícia úspešne vyjednávala s energetickými spoločnosťami a dohodli sa na 32-ročnom limite pre životnosť jadrových elektrární. Zákon potom v stúpil do platnosti v roku 2002: Už v priebehu tejto diskusie však nevládne strany, predovšetkým kresťanskí demokrati a Slobodná demokratická strana, dávali najavo, že tento zákon zrušia, ak sa v budúcnosti dostanú do vlády. K tomu skutočne došlo, keď zvíťazili vo voľbách roku 2009. Napriek silnej opozícii zo strany verejnosti sa im podarilo schváliť nový zákon a predĺžiť platnosť licencií pre novšie atómové elektrárne o 14 rokov, u starších elektrární  šlo o osemročné predĺženie.

V rámci celej Európy však túto debatu rozvírila samozrejme až marcová katastrofa vo Fukušime. Nemecká vláda sa potom vrátila k pôvodnému plánu a navyše stanovila precíznejší harmonogram postupného vyradenia atómových elektrární. Nový zákon podporili prirodzenie tiež sociálni demokrati a zelení. Objavila sa dokonca kritika, že zákon s tak silnou podporou mal byť priamo zakotvený v ústave. Potom by sa v dohľadnej budúcnosti nepodarilo nájsť politickú silu, ktorá by bola schopná ho zrušiť.

Nikoho asi neprekvapila negatívna reakcia nemeckého priemyslu. Ako sa priemysel s jadrovou spiatočkou vyrovnáva?

Ešte v dobe, keď prebiehala diskusia o tom, či predĺžiť alebo nepredĺžiť životnosť atómových elektrární, zahájil nemecký priemysel niekoľko kampaní a loboval v prospech jadra. Ale hneď ako sa vláda vrátila k pôvodnému plánu, priemysel začal zdôrazňovať význam uhoľných elektrární.  Jedným z dôvodov možno je, že v parlamente už  dnes neexistuje strana, ktorá by bola ochotná jadro podporiť.

Zo strany priemyslu zaznieva určité množstvo kritiky voči vyradeniu jadrových elektrární. Veľká časť firiem sa domnieva, že to rozhodnutie sa prijalo príliš rýchle. Obávajú sa najmä blackoutov, teda výpadkov energie, ktoré sa môžu dostaviť hlavne v zime, kedy je vyšší dopyt po elektrine a obnoviteľné zdroje nie sú schopné ju dodávať toľko ako v lete. Táto argumentácia ale môže byť prejavom ich snahy o dosiahnutie nižších cien elektriny.

Ovplyvní odstavenie jadrových elektrární ceny energie? A aký to bude mať vplyv na konkurencieschopnosť nemeckej ekonomiky?

Priemyselné firmy prirodzene tvrdia, že odklon od jadra zníži konkurencieschopnosť. Musíme ale vziať do úvahy, že len veľmi malá časť nemeckého priemyslu je skutočne závislá na cenách elektrickej energie. Ide napríklad o výrobu hliníka alebo oceliarstvo. Ale ani tak veľký konzument elektriny ako oceliarsky priemysel nie je príliš závislý na cene energie. Pokiaľ by elektrina zdražila o 20 %, cena výroby v oceliarstve by vzrástla len o 1,5 %. K podobnej zmene by došlo, pokiaľ by napríklad zdražili suroviny ako uhlie, ktorí má v oceliarskom priemysle tiež veľký význam.

Po odstúpení od jadra sa ponúka niekoľko zdrojov, ktoré môžu zaplniť medzeru v produkcii energie. Jedným z nich je práve uhlie. Spôsobí odstavenie atómových elektrární expanziu tých uhoľných a aký to bude mať vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov, kde sa EÚ zaviazala k cieľu 20 % do roku 2020?

Nesmieme zabúdať na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov. Výroba elektriny je súčasťou tohto systému. Každý rok sa vydáva určité množstvo emisných povoleniek, ktoré sa rozdelili medzi elektrárne. Ak sa nejaká spoločnosť rozhodne investovať do uhoľnej elektrárne, musí samozrejme nakúpiť aj emisné povolenky. Nikto netuší ako sa budú vyvíjať ceny povoleniek, ale dnes sú veľmi nízke, a zdá sa, že investovať do uhoľnej elektrárne je veľmi výnosné. V Nemecku dnes vzniká tiež niekoľko plynových elektrární. Možno že firmy očakávajú rast cien povoleniek, ku ktorému pravdepodobne dôjde, pretože alokovaných ich bude čoraz menej. Takže pokiaľ niekto tvrdí, že výstavba uhoľnej elektrárne spôsobí vyššie množstvo emisií Co2, nemá pravdu. Množstvo je stanovené a nové povolenky sa nebudú vydávať len kvôli tomu, že sa stavia nová elektráreň.

Tiež sa nedá povedať, že atómová elektráreň znižuje emisie oxidu uhličitého. Jadrové elektrárne emisné povolenky nepotrebujú. Využívanie jadrovej energie tak v podstate znižuje ceny povoleniek. O tomto aspekte sa vo verejnej debate nehovorí. V Nemecku sa o tejto otázke diskutovalo v dobe, keď vláda podporovala predĺženie životnosti atómových elektrární. Vtedy vysvetľovala, že jadro pomôže znížiť emisie. To ale nebola pravda. Emisné povolenky s rozvojom jadrovej energie zlacňujú. Naopak, napríklad krátko po Fukušime ich cena okamžite vzrástla približne o 2 eura za tonu CO2.

Ďalším spôsobom ako kompenzovať medzeru vo výrobe elektriny a zároveň naplniť ciele 20-20-20 sú OZE. Ako je na tom Nemecko s plnením cieľa 20 percentného podielu OZE na spotrebe energie?

Nemecko dosiahlo takmer 20 percentný podiel OZE na dodávkach elektriny, bolo to 17 % na konci roku 2010. Ciele 20-20-20 však nezohľadňujú len produkciu elektrickej energie, ale celkový podiel OZE na konečnej spotrebe energie, čo zahŕňa elektrinu, vykurovanie i dopravu. A v tomto ohľade je Nemecko ešte veľmi ďaleko od dosiahnutia cieľa; teraz sa pohybujeme na 11 %. Ale Nemecko nemusí splniť cieľ 20 %, pretože pre každú krajinu sú stanovené oné hodnoty. Pre Nemecko platí, že v roku 2020 musí mať podiel OZE na spotrebe energie o 18 % vyšší než v roku 1990.

Akú rolu hrá v nemeckej energetike solárna energia? Podobne ako Česká republika, aj Nemecko zažilo určitý boom fotovoltiky. Je výhodné podporovať solárnu energiu, aj keď v strednej Európe pre ňu nie sú vhodné geografické podmienky?

Fotovoltika určite nie je najúčinnejším spôsobom ako v Nemecku vyrábať elektrinu. Obzvlášť keď zvážime, že na výrobe energie sa podieľa len 14,2 percentami, ale z dotácií na podporu výroby elektriny z OZE čerpá 38,6 %. V súčasnej dobe nie je riešením ani umiestenie solárnych elektrární v geograficky vyhovujúcich krajinách ako Španielsko alebo štáty severnej Afriky. Nemecko totiž zatiaľ nedisponuje dostatočnou prenosovou kapacitou. Je to však len jeden z konceptov ako v budúcnosti zrealizovať myšlienku, že energiu získanú vďaka OZE možno z geograficky vhodných oblastí prenášať prostredníctvom siete do iných regiónov.

Je možné zrealizovať podobný projekt aký navrhuje napríklad nadácia Desertec? Tento koncept vychádza zo severojužného prepojenia európskej elektrickej siete a spoločného využívania energie vyprodukovanej z OZE tam, kde je to geograficky najvýhodnejšie.

Technicky je to uskutočniteľné už dnes. Pohľad na mapu ale ukazuje, že niektoré z tých krajín, ktoré by sa mali na projekte podieľať, majú problémy s politickou nestabilitou. V tomto ohľade tak čelíme skôr politickým problémom než technickým.

Nemecký Fraunhoferov inštitút vypočítal, že ak by sa tento projekt realizoval, cena za MWh dodávanú do nemeckej siete by sa pohybovala okolo 50 eur. Toto šíslo sa blíži dnešným cenám elektriny na energetickej burze.

Existujú však problémy. Bolo by napríklad nutné posilniť prenosovú sieť. V Nemecku sa táto otázka stretáva s odporom verejnosti, pretože ľudia prirodzene chcú využívať čistú energiu, ale zároveň si nikto nepraje mať za domom veternú elektráreň alebo elektrické vedenie.

V rámci Vášho príspevku na konferencii „Common Borders, Common Markets“, ktorá sa konala na ministerstve zahraničia ČR, ste vysvetľoval, že napriek všeobecnej mienke, využívanie jadrovej energie neovplyvňuje cenu elektriny v prospech zákazníka. Čím je to spôsobené?

Cena elektriny sa určuje na energetickej burze a vždy sa stanovuje v závislosti na cene, ktorú ponúka najdrahšia elektrina, ktorú je ešte potrebné zahrnúť do siete, aby sa uspokojil dopyt. Ako prvé sa do siete zapájajú elektrárne s najnižšími variabilnými nákladmi, čo sú obvykle atómové elektrárne. Ďalšiu časť produkcie pokrývajú drahšie elektrárne, ako sú hnedouhoľné. Najdrahšou elektrárňou, ktorá určuje cenu, je obvykle plynová elektráreň. Každej elektrárni sa vypláca čiastka, ktorá je nevyhnutná pre zaplatenie najdrahšej elektrárne. Preto je prevádzka jadrovej elektrárne ekonomicky veľmi výhodná pre jej majiteľa.

Ak nahradíme kapacitu atómovej elektrárne napríklad kapacitou uhoľnej elektrárne, cena sa nezmení, pretože ju naďalej určuje cena plynovej elektrárne. Je to otázka kapacity: musíme mať dostatočnú výrobnú kapacitu, aby bolo možné držať ceny nízko. Ale ak túto kapacitu pokryjete prostredníctvom jadrových, uhoľných alebo iných elektrární s nízkymi variabilnými nákladmi, na cenu elektriny to nebude mať vplyv. Niekto by mohol namietnuť, že po odstavení jadrových elektrární v Nemecku došlo k zvýšeniu cien. Ale to bolo spôsobené tým, že jadrová kapacita sa nenahradila produkciou z nejakých lacných elektrární, napríklad uhoľných. Nahradila ju energia z elektrární, ktoré predtým neboli v prevádzke, napríklad z plynových.

Je vždy otázkou, kto platí a kto získava. Ak niekto tvrdí, že prevádzka jadrovej elektrárne je lacná, tak to možno platí pre jej prevádzkovateľa, ale nie nutne tiež pre zákazníka.

REKLAMA

REKLAMA