Slovensko má čo robiť v úsilí pritiahnuť ľudí zo zahraničia

Na mnohých pracoviskách sú podmienky porovnateľné so svetovými vedeckými pracoviskami. Kameňom úrazu sú platové podmienky, hovorí vedec roka 2015 Ján Tkáč.

IMG_20160623_092202
Ján Tkáč, zdroj: EurActiv.sk

Od momentu, kedy ste získali grant ERC uplynuli 4 roky. Kam sa váš výskum za túto dobu posunul?

Myslím si, že sme prešli poriadny kus cesty. Naše posledné výsledky by neboli možné bez toho, aby sme mali ERC grant. Máme dostatok financií na to, aby sme robili výskum, ktorý je podľa nás užitočný a dobrý. V našej skupine máme teraz relatívne dosť ľudí; štyroch či piatich PhD. študentov a niekoľko postdoktorandov.

Dostali sme sa do štádia, kedy vidíme možnosť využitia našich princípov detekcie cez analýzu glykánov v diagnostike. Potrebujeme ale analýzu širšieho spektra vzoriek, aby sme si to naozaj potvrdili.

Podarí sa vám to ešte počas plynutia grantu?

Zrejme nie. Do konca nám zostáva asi rok a pol. To je dosť krátka doba. Získať vzorky od pacientov s rozličnými ochoreniami trvá dlhší čas.

Zhruba o 2 roky by sme mali vedieť, aký je možný diagnostický potenciál.

Momentálne sa sústreďujeme na rakovinu prostaty. Spolupracujeme s doktorom Sokolom z privátnej urologickej kliniky v Trenčíne. Nedávno sa nám podarilo získať 40 vzoriek a čakáme na ďalšie.

Ako bude vyzerať záver projektu?

Tento ERC grant končí na budúci rok v decembri. V priebehu tohto roka sa ale chystám požiadať o Proof of Concept grant z Európskej rady pre výskum. Tento projekt by už bol zameraný na to, aby bolo výstupom niečo konkrétnejšie. Už nie základný výskum, ale skôr aplikovaný. Zhruba o 2 roky by sme mali vedieť, aký je možný diagnostický potenciál toho, na čom pracujeme.

Existuje hrubý odhad, kedy by sa tento postup mohol z laboratória presunúť do nemocníc?

Nedávno som bol na konferencii vo Švédsku, kde mal prezentáciu špičkový chirurg z Oxfordu. Rozprával o tom, že spolupracujú s firmou, ktorá im umožní presnejšie lokalizovať, ktorá časť orgánu je napadnutá rakovinou. Vďaka tomu by chirurg nevyrezal zdravé tkanivo, no ani nevynechal časť toho chorého, aby rakovina znovu nerozbujnela.

Význam základného výskumu sa často bagatelizuje.

Spomínal, že s firmou, ktorá im toto tkanivo pomáha lokalizovať spolupracujú 17 rokov a až teraz sa dostávajú ku klinickým štúdiám. V našom prípade to môže trvať 5 až 10 rokov.

Je dôležité, aby mala aj laická verejnosť aspoň aké-také povedomie o význame základného výskumu?

Samozrejme. Často sa význam základného výskumu bagatelizuje, no bez neho by sme tu nemali žiarovky, počítače či televízory. Nemali by sme tu prakticky nič. Aplikovaný výskum musí byť postavený na základnom výskume.

V súvislosti s tým, že ste laureátom ocenenia Vedec roka, vnímate pozitívne zvýšený mediálny záujem?

Posledné dva, tri roky mám zo značného záujmu médií veľmi pozitívny pocit. Keď si prečítam komentáre k jednotlivým príspevkom, je zrejmé, že je potrebné pracovať s názorom verejnosti. Tak, aby prácu slovenských vedcov vnímali pozitívne.

Nie som typ, ktorý by veľmi vyhľadával komunikáciu s médiami, ale uvedomujem si, že je to veľmi podstatný aspekt. Nemôžeme zostať sedieť v kancelárii a tváriť sa, že nepotrebujeme okolitý svet. Potrebujeme presvedčiť, že to, čo robíme na Slovenskej akadémii vied alebo na univerzitách, je často zaujímavé a má potenciálne aplikačné výstupy.

Verejnosť by vďaka tomu mohla pochopiť, že do vedy treba dávať viac financií…

Toto sú spojené nádoby. Pokiaľ spoločnosť nebude mať jasno, ako sa s peniazmi nakladá, tak ani jej podpora nebude silná.

Ste jediným držiteľom ERC grantu na Slovensku. Kde vidíte príčinu toho, že sa nám tak nedarí?

Už aj v pondelok to bolo viackrát spomenuté na stretnutí s prezidentom agentúry ERC . Slovensko akoby zaspalo v úsilí pritiahnuť špičkových ľudí zo zahraničia. Vytvoriť im teda podmienky na to, aby sa vrátili, mali ochotu vytvárať svoje vlastné vedecké tímy a robili špičkový výskum.

Za typických platových podmienok je nemysliteľné, aby zahraniční vedci prišli na Slovensko.

Slovenská akadémia vied urobila v tomto smere veľmi dôležitý krok v podobe programu SASPRO. Je tu ochota rokovať s predstaviteľmi štátu o tom, aby špičkových vedcov podporovali. Uvažuje sa o tom, aby tí, ktorí v procese získania ERC grantu neuspejú, ale dosiahnu vysoké hodnotenie, boli sponzorovaní zo strany štátu.

Čo ďalšie by mohlo slovenských vedcov priviesť naspať, prípadne lákať zahraničných vedcov?

Momentálne už na Slovensku máme infraštruktúru. Na mnohých pracoviskách máme porovnateľné podmienky ako na svetových výskumných pracoviskách. Kameňom úrazu sú často platové podmienky vedcov. Za typických platových podmienok je nemysliteľné, aby zahraniční vedci, prípadne Slováci pracujúci v zahraničí prišli na Slovensko.

Je získanie ERC grantu náročné z hľadiska administratívy a procedurálnych úkonov?

Projekt ako celok sa píše na 15 strán. To ešte nemusí znieť ako niečo náročné. Pre mňa bolo najnáročnejšie všetko vysvetliť jednoducho a dôsledne a ukázať predbežné výsledky, ktoré naznačia, že to všetko funguje. Predprípravná fáza je teda náročnejšia ako samotné písanie projektu.

Ako prvé som sa oboznámil so všetkými formulármi. Vďaka tomu som vedel, aké všetky aspekty musím v projekte zohľadniť. Administratívne záležitosti neboli náročné  aj vďaka tomu, že Chemický ústav SAV bol žiadateľom európskych projektov, systém eviduje a sám si natiahne profil inštitúcie. Z odborného hľadiska sa mi to zdalo náročnejšie.

Už vyše pol roka pred podaním grantu sme v laboratóriu uskutočnili isté predbežné experimenty, čo bolo oveľa časovo náročnejšie.

V minulosti ste pôsobili dlhšie v zahraničí. Je pre vedca, ktorý sa uchádza o veľké európske granty, dôležité, aby mal skúsenosti zo zahraničia?

Je to dôležité. Keď ako ašpirant pracuje na určitej téme niekoľko rokov a potom po skončení ašpirantúry v tom pokračuje, nie je vystavený novým výzvam.

Bol som na troch pracoviskách a na každom z nich som robil niečo iné. Boli to úplne iné veci. Musel som sa oboznamovať s novými technikami, vedomosťami a prístupmi. Rozšírenie vedomostí je veľmi podstatná vec. Človek komunikuje viac po anglicky a získava ďalšie kontakty.

Bol váš pohovor v Bruseli aj o schopnosti prezentovať?

Áno, keď som bol v Oxforde, prezentoval som raz za šesť týždňov. Teraz mi pravidelné prezentácie chýbajú. Ja na vysokej škole odučím 2 prednášky za celý rok. Sú tu samozrejme konferencie, ale tam sú vystúpenia príliš krátke. Pravidelné referovanie je veľmi dôležité. Na zahraničných pracoviskách sa naučíte tiež to, že je treba veci vysvetľovať jednoducho, ísť priamo k podstate.

Už pri odchode do zahraničia som vedel, že sa chcem vrátiť.

Samotné interview v Bruseli trvalo 10 minút. Už v pozývacom liste vám presne stanovia 3 alebo štyri oblasti, ktoré musíte prezentovať. Je potom potrebné zvažovať každé slovo. Ak si necháte tromfy na koniec, môže sa stať, že ich nestihnete odprezentovať.

Čo vás primälo vrátiť sa na Slovensko?

Silná motivácia bola rodina. V zahraničí je veľmi ťažké vytvárať si vlastnú vedeckú skupinu. Prostredie je oveľa viac súťaživé ako na Slovensku.

Na University of Cambridge pôsobil kolega. Už len dostať pozíciu bolo pre neho veľmi ťažké, no musel odísť a až na inom mieste sa mu podarilo vytvoriť si vlastný tím.

Ja som bol presvedčený, že vedu chcem robiť. Bolo pre mňa tiež prirodzené, že sa o to pokúsim na Slovensku. Už pri odchode do zahraničia som vedel, že sa chcem vrátiť. V mojom prípade to bolo len otázka času. Zatiaľ to iste neľutujem.

Pozadie

Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV pracuje na výskume rozpoznávania komplexných cukrov v živom organizme. Vďaka tejto metóde by sa v budúcnosti mohli detektovať rôzne biologické a patologické zmeny, vrátane rakoviny. Laureát ocenenia Vedec roka 2015 je jediným držiteľom grantu ERC, ktorý pôsobí na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA