Zápas o postavenie vedy v spoločnosti musí pokračovať

Predseda Európskej rady pre výskum dnes vystúpil na podujatí ERC Day in Slovakia na Univerzite Komenského v Bratislave.

World Economic Forum, Davos, 20-23/01/2016
Jean-Pierre Bourguignon na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, (zdroj: Európska komisia)

Pán profesor, čo nám môžete povedať o akcii ERC Day in Slovakia?

ERC Day in Slovakia je konferencia, ktorá má nabádať mladých vedcov, aby so svojimi najambicióznejšími projektmi súťažili o granty ERC. Je to pre nich príležitosť, aby od súčasných príjemcov grantov získali informácie z prvej ruky o tom, ako Európska rada pre výskum (ERC) funguje, a čo všetko museli laureáti spraviť pre víťazstvo.

Prestíž grantov od ERC rozhodne nie je o ich nedostatku.

Konferencia je vítanou a chvályhodnou iniciatívou Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli (Slovak Liaison Office for Research and Development/SLORD).

Granty Európskej rady pre výskum sa považujú za prestížne. Je táto prestíž spôsobená ich limitovaným počtom?

Grantové výzvy ERC sú o konkurencii, napriek tomu ich prestíž rozhodne nie je o nedostatku. Predsa len, za menej ako 10 rokov existencie ERC naše granty získalo viac ako 6 tisíc vedcov zo 700 inštitúcií. Vedecká rada ERC sa snaží získať viac prostriedkov a prideliť viac grantov. Súčasný, aj keď nemalý rozpočet, to neumožňuje.

Rešpekt, ktorý si ERC získalo za relatívne krátky čas, pochádza najmä od kvality vedcov, ktorí hodnotia projektové návrhy výhradne na základe ich vedeckej kvality a pravdepodobnosti, že žiadateľ dokáže naplniť to, čo sľúbil.

Každoročne približne tisíc vedcov, medzi ktorými sú tí najrenomovanejší na svete, hodnotia prihlášky a vedú pohovory s mladšími uchádzačmi. Šesť tisíc nezávislých rozhodcov zaistí pre každý projekt tie najexpertnejšie posudky. Je to pomerne unikátne snaženie, ktoré každoročne do Bruselu privedie 1500 vedcov v ranej etape ich kariéry, aby v druhej fáze posudzovania projektov prezentovali svoju prácu.

Výsledkom toho všetkého je, že sa ERC konzistentne dobre darí výber podporených projektov, vďaka čomu sa môžu držitelia grantov vydať na vzrušujúcu cestu. Nedávna štúdia o prvých dokončených projektoch, zatiaľ ich bolo niekoľko stoviek, ukazuje ich pozoruhodný vedecký prínos. 71 % z nich znamenalo prelomový objav alebo výrazný posun.

Očakávate, že sa objaví nejaký projekt, by mohol ukončiť genderovú nerovnováhu v základnom výskume?

Vedecká rada ERC, ktorá zodpovedá za operácie Európskej rady pre výskum, od prvých dní svojej existencie uznáva potrebu riešiť rodovú nevyváženosť. Všimnite si však, že tento problém je komplexný preto, že je tu rôznorodá závažnosť problému v závislosti od disciplíny a krajiny.

Preto by tiež hodnotiace panely, v záujme spravodlivého prístupu k ženám, mali osobitnú pozornosť venovať prerušeniu kariéry, ktoré pravdepodobne viac ovplyvní matky ako otcov. Vedecká rada ERC má špeciálnu pracovnú skupinu, ktorá sa nerovnováhe venuje a pozorne ju monitoruje.

Peniaze nie sú všetko. Dôležitú úlohu zohráva výskumné prostredie.

Už pred niekoľkými rokmi sme zaviedli opatrenie, ktoré ženám v prípade otehotnenia poskytne automatické predĺženie časového okna, kedy sú oprávnené podávať prihlášky. Niečo sme už dosiahli, no ešte mnoho zostáva dokončiť.

Na tento problém, ktorý má svoje korene v minulosti a je podmienený kultúrnym prostredím, neexistujú rýchle riešenia. Dá sa to vyriešiť iba vytrvalou snahou a vhodne zvolenými nástrojmi. Čelíme situácii, že tu máme viac vedcov mužov ako žien. To sa zmení len pomaly.

Čo sa týka získavania grantov ERC, Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny Európskej únie. Je pre to nejaký zjavný dôvod okrem nedostatku prostriedkov, ktoré do vedy a výskumu už predtým smerujú?

Talent je všade. Avšak na to, aby sa mu darilo, potrebuje istú podporu. Z analýz schopnosti obstáť počas výziev ERC vieme vyčítať silnú koreláciu úspešnosti a výdajov na vedu a výskum. V roku 2014 minulo Slovensko na vedu a inovácie 670 miliónov eur z verejných aj súkromných zdrojov. Predstavuje to asi 0,89 % HDP. Priemer EÚ je 2,03 % HDP. Aby sme si toto číslo uviedli do perspektívy, tak rovnaký rok bol rozpočet Oxfordskej univerzity 1,5 miliardy eur, z čoho vyše 800 miliónov tvorili platy zamestnancov.

Peniaze ale nie sú všetko. Dôležitú úlohu zohráva výskumné prostredie; flexibilita jeho organizácie, sloboda pre vedcov, pomoc pri vytváraní sietí a pozývaní hostí. Veľa sa dá dosiahnuť inteligentnou politikou a postupmi, ktoré uznajú vedeckú kvalitu a podporia hľadanie excelentnosti. Budovanie silnej vedeckej spoločnosti si vyžaduje čas a stabilné a priaznivé prostredie.

Je dôležité, aby existovalo široké spoločenské povedomie o postavení vedy v spoločnosti?

Naše ekonomiky, spôsob, ako naša spoločnosť funguje a pripravuje ďalšie generácie, a určite politická debata sú hlboko ovplyvnené vedeckými objavmi a tým, ako sa preniesli do našich životov. Kvantová mechanika, dvojitá špirála DNA alebo neuroveda sa zdali ako vzdialené snahy, no majú priamy vplyv na množstvo nástrojov a objektov, s ktorými každodenne manipulujeme. Bez výskumu, ktorý tieto fantastické ľudské úspechy umožnil, by boli naše životy podstatne iné.

Čo na víťazstvo vedy stačilo včera, dnes nemožno považovať za samozrejmosť.

Za väčšinu z toho vďačíme istému druhu zvedavých ľudí, ktorí išli za svojim nápadom. Učinili tak bez toho, aby mysleli na okamžité praktické využitie, iba pre to, aby pochopili, ako svet funguje. Dnes vieme, že naše znalosti sú v mnohých oblastiach obmedzené. Na to, aby sme sa s výzvami vyrovnali, stále potrebujeme zvedavých, ambicióznych vedcov s dostatočnou slobodou prehĺbiť naše poznanie.

Je nanajvýš dôležité, aby občania o tomto procese vedeli. Podmieňuje to dôveru, ktorú do vedy vkladajú, a dostatočné prostriedky na podporu týchto vzácnych ľudí. V súčasnosti vidíme skôr opačné trendy; opakujúci sa strach z očkovania, popieranie klimatických zmien a neschopnosť prijať fakty. Ukazuje to, že zápas o postavenie vedy v spoločnosti a jej uznanie musí pokračovať pretože, čo na víťazstvo stačilo včera, dnes nemožno považovať za samozrejmosť.

Pozadie

Jean-Pierre Bourguignon je francúzsky matematik, ktorý od januára 2014 vedie Európsku radu pre výskum. Počas prvej návštevy ERC na Slovensku hovoril najmä o tom, ako zvýšiť zapojenie slovenských vedcov a inštitúcií do prestížnej grantovej schémy Európskej únie.

REKLAMA

REKLAMA