Bez kvalitnej vedy nemôže existovať kvalitné vzdelávanie

„Veda potrebuje kvalitnú štátnu vednú a technickú politiku, ktorá bude braná samotným politickým spektrom ako niečo prioritné, bez čoho sa Slovensko nepohne dopredu. Bohužiaľ, zatiaľ je viac papierovou, ako reálnou prioritou a neviem, či na Slovensku existuje silnejšia skupina politikov, ktorí by boli úprimne presvedčení o jej dôležitosti,“ uviedol v rozhovore pre EurActiv Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity.

Stanislav Sipko
Zdroj: SOVVA

Stanislav Sipko je predsedom Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity, ktorá sa zameriava na rozvoj výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. V minulosti pôsobil na rôznych postoch v štátnej správe, najmä v oblasti vednej a technickej politiky, záležitostí EÚ a Lisabonskej stratégie.

Pri stanovovaní priorít stratégie Európa 2020, bol pre Slovensko tým najväčším problémom cieľ dosiahnuť investície do výskumu a vývoja na úrovni 3 % HDP. Nie sme však jedinou krajinou. Ako teda presvedčiť vlády, aby viac investovali do výskumu a vývoja? Čo je podľa Vás tým hlavným argumentom?

Hlavný argument je veľmi jednoduchý – pokiaľ ktorýkoľvek z európskych štátov nechce byť len montážnou dielňou, ale naozaj chce byť centrom pokroku a rozvoja, musí sa orientovať aj na financovanie  existencie kvalitnej vedy a vzdelávania a veľmi efektívny manažment týchto dvoch oblastí. Pridávam vzdelávanie preto, lebo bez kvalitnej vedy nemôže existovať kvalitné vzdelávanie. A bez kvalitného vzdelávania nemôžeme mať kvalitných ľudí. A bez kvalitných ľudí, ktorých potrebuje napríklad aj priemysel, máte problém so samotným hospodárskym rozvojom štátu.

Alebo by som to povedal ešte inak – veda je všade okolo nás. Aj keď nikto nebude pochybovať o tom, že celý rad výsledkov výskumu a vývoja Slovensko importuje, na druhej strane ale celý rad výsledkov, ktoré využívame v našom každodennom živote, produkujú aj slovenskí vedci. Financovanie a manažment vedy a vzdelávania považujem za kľúč k plnohodnotnému rozvoju akéhokoľvek európskeho štátu.

Aké základné problémy pre rozvoj výskumného a inovačného potenciálu vidíte na Slovensku?

Veda, tak, ako každá iná oblasť, potrebuje kvalitný a efektívny systém manažmentu. Zároveň potrebuje kvalitnú štátnu vednú a technickú politiku, ktorá bude braná samotným politickým spektrom ako niečo prioritné, bez čoho sa Slovensko nepohne dopredu. Bohužiaľ, zatiaľ je viac papierovou, ako reálnou prioritou a neviem, či na Slovensku existuje silnejšia skupina politikov, ktorí by boli úprimne presvedčení o jej dôležitosti. Takže prvým principiálnym problémom je stupeň dôležitosti vedy v očiach politikov a aj verejnosti – a ten stupeň rozhodne nie je taký, aký by mal byť.

Pokiaľ sa rozprávame o úplne konkrétnych problémoch vo vnútri manažmentu vedy, je ich celý rad a mnohé sú naozaj dané tým, že veda nie je reálnou politickou prioritou. Pre mňa je reálnou politickou prioritou len tá oblasť, ktorej je venovaná príslušná pozornosť aj v štátnom rozpočte. Napríklad inovácie – máme inovačnú stratégiu a v nej opatrenia na jej realizáciu a k nim priradené sumy z verejných financií. Ale keď sa na to pozrieme bližšie, buď sú to štrukturálne fondy EÚ – t.j. nič navyše, len už existujúci zdroj s dodatočnou nálepkou „podpora inovácií“, alebo je tam čarovná formulka „podľa disponibilných zdrojov štátneho rozpočtu“, ktoré reálne nie sú k dispozícii. Podobne je to aj vo vede.

Samozrejme, že mám aj svoj súkromný zoznam veľmi konkrétnych problémov – a sú to: nestabilné a nepredvídateľné financovanie vedy a inovácií, vedná a inovačná politika dlhšiu dobu v stave nedokončenej reformy, chýbajúca diskusia a interakcia medzi predstaviteľmi vedy a inovácií a výkonnou mocou, fragmentácia vedeckej komunity, relatívna izolovanosť slovenskej vedy od zahraničia – napríklad aj v oblasti hodnotenia kvality vedeckých projektov de facto nevyužívame kvalitných zahraničných hodnotiteľov, zlý imidž slovenskej vedy medzi verejnosťou, neexistencia základných infraštruktúr potrebných pre modernú vednú a inovačnú politiku, chýbajúca generácia kvalitných vedcov v najproduktívnejšom veku od 35 do 50 rokov a nefunkčné financovanie vedy z iných zdrojov, ako sú eurofondy.

V neposlednom rade ide aj o paradox eurofondov, ktoré sú hlavný finančný nástroj štátnej vednej a technickej politiky z pohľadu objemu, neuspokojivé čerpanie zazmluvnených projektov z Operačného programu Výskum a vývoj a neúnosnú byrokratickú záťaž pre implementáciu projektov Operačného programu Výskum a vývoj – toto je oblasť, ktorú má samotná vláda SR vo svojich programových tézach ako prioritu, pričom ja by som to rozšíril aj celkovo – zbytočné zaťaženie súťažného financovania – aj z iných zdrojov ako štrukturálne fondy – príliš podrobnými a detailnými pravidlami.

Samozrejme, tých problémov je oveľa viac, ale toto je môj rebríček najdôležitejších, ktoré by bolo treba riešiť hneď. Nie je medzi nimi problém nízkej miery financovania vedy – to síce za problém považujem tiež, ale kým sa nepodarí riešiť uvedené problémy, nepodarí sa riešiť ani absolútnu výšku investícií do vedy a inovácií.

Ako by ich bolo možné prekonať?

Na túto otázku odpoviem veľmi stručne – tak, že relevantní politickí predstavitelia naskrz spektrom najdôležitejších politických strán začnú vedu a inovácie považovať za reálnu prioritu a posunieme sa z deklaratívnej roviny k reálnym opatreniam zo strany štátu.

Aby som ale nekládol všetku vinu za súčasnú situáciu len politikom, musím spomenúť aj úlohu samotných vedcov – tú vidím v tom, že musia o sebe viac hovoriť, musia viac prezentovať tak politikom, ako aj verejnosti hodnotné výsledky svojej práce. Uvedomujem si, že to nie je ľahké – ale bez tejto časti komunikácia medzi vedou a spoločnosťou, ktorej výsledky priamo ovplyvňujú stupeň dôležitosti slovenskej vedy v očiach tých, ktorí rozhodujú o jej financovaní, nebude fungovať.

My sa v rámci Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity veľmi snažíme tento trend zmeniť a každý rok v septembri – tento rok už po piaty krát – organizujeme festival slovenskej vedy Noc výskumníkov, kde stovky vedcov prezentujú aj seba a aj svoju prácu.

Ako hodnotíte úlohu eurofondov pri financovaní vedy. Skôr pozitívne alebo negatívne?

Na toto neexistuje jednoznačná odpoveď. Existencia eurofondov pre vedu má aj pozitívne a aj negatívne črty. Pozitívne je, že tu máme finančný nástroj na zlepšenie podmienok, v ktorých naši vedci pracujú – t.j. nástroj na budovanie a obnovu vedeckej infraštruktúry – od samotných laboratórií až po väčšie celky, ako výskumné centrá.

Negatívne ale vnímam spôsob, akým sa eurofondy pre vedu používajú. Jednak sa z nich stal hlavný zdroj financovania vedy, pričom v zmysle platnej európskej legislatívy by malo ísť o doplnkový zdroj. A z tejto skutočnosti pramení veľmi veľa reálnym problémov. Základným je to, že máme veľmi veľa malých projektov, ktorých počet sa blíži k číslu 400. Pre porovnanie – Poľsko a Česká republika majú priemerné rozpočty z projektov financovaných z eurofondov pre vedu desaťkrát väčšie, ako my na Slovensku. Vedeckú infraštruktúru nemôžete budovať tak, že máte stovky malých projektov. Takto len podporujeme fragmentáciu slovenskej vedy a to, že sa každý aj ten menší kolektív hrá na „vlastnom piesočku“.

A samozrejme – mimoriadne negatívne vnímam vysokú mieru byrokracie a administratívnej záťaže, ktorá spôsobila okrem iného aj to, že už aj samotní vedci počas riešenia takýchto projektov začali uprednostňovať formu a administratívnu stránku pred reálnymi obsahovými výstupmi, čím sa vlastne stráca hlavný zmysel financovania vedy – dosiahnutie hodnotných výstupov pre spoločnosť a hospodárstvo.

Akú budúcnosť slovenskej vedy teda vidíte v novom finančnom rámci od roku 2014? Slovensko sa počas vyjednávaní chce zamerať na tradičné priority, medzi ne veda a výskum veľmi nepatria….

S týmto by som si trošku dovolil nesúhlasiť. Keď si pozrieme stratégiu Európa 2020, je v nej explicitne napísané, že členské štáty majú priorizovať vedu a inovácie pri nastavovaní systému štrukturálnych fondov pre roky 2014 – 2020. Aktuálne sa slovenskej vláde veľmi hodí, že máme štrukturálne fondy pre vedu – lebo je stále možné povedať, že prečo plačete kvôli nízkemu financovaniu vedu, keď tu máme eurofondy pre vedu v objeme stoviek miliónov eur. Tým pádom nemusia vyčleňovať peniaze pre vedu z národných zdrojov. To vo svetle toho, že veda je zatiaľ len papierovou prioritou, slovenským politikom vyhovuje.

Nepredpokladám, že v tomto nastane nejaký prudký obrat a zrazu štátny rozpočet reálne začne brať vedu ako reálnu prioritu. Ale Európska únia tlačí na to, aby členské štáty vedu podporovali. Tak je tu elegantné riešenie – eurofondy. Nepochybujem o tom, že Slovensko bude mať v nejakej forme opätovne aj pre roky 2014 – 2020 – Operačný program Výskum a vývoj II.

Takže v tomto zmysle to vidím pozitívne. Už úplne inou otázkou je, či si zoberieme poučenie s chýb, ktoré sa spravili pri financovaní vedy z eurofondov v tomto období a od roku 2014 to bude nastavené inak a vhodnejšie pri rešpektovaní špecifík vedeckých projektov, ktoré teraz vo veľkej miere rešpektované nie sú.

Samotní vedci tvrdia, že Slovensko je veľmi malá krajina na to, aby mala 12 – 14 priorít vedeckej politiky. Ktoré oblasti by podľa Vás mali byť týmito prioritami?

Ono to ani tak netvrdia slovenskí vedci, ako pár slovenských vedcov, ktorí sú reálne kvalitní a vyčnievajú nad priemer. Väčšine takýto stav vyhovuje, lebo keď sa financujú projekty a vo výzve na predkladanie projektov je uvedené, že sa financujú „len“  v prioritných oblastiach vednej politiky, tak sa tam zmestí úplne každý.

Na druhej strane to chápem. Slovenská veda je podfinancovaná a keď niekto z politikov povie, že musíme mať obmedzený počet priorít a prioritne ich financovať, tak je to zo strany vedcov vnímané tak, že ak nebude tá jeho oblasť medzi prioritami, tak nebude financovaný ani tou troškou, ako doteraz, že už nedostane vôbec žiadnu podporu.

Toto je samozrejme veľké nedorozumenie. Priority vo vede sú na to, aby sa financovali okrem bežného spôsobu aj prostredníctvom nejakých špeciálnych programov. To neznamená, že zvyšok tematického spektra dostane nulu.
Osobne som zástancov určenia obmedzeného počtu prioritných oblastí pre aplikovaný výskum – teda pre tie oblasti, ktoré sú priamo naviazané na kľúčové priemyselné odvetvia Slovenska a kde aj máme veľmi kvalitný vedecký potenciál.

Ide o tieto témy – biomedicína a biotechnológie, progresívne materiály, technológie a udržateľná energetika a aplikované informačné technológie

Vo všetkých týchto troch oblastiach je podľa môjho názoru potrebné vybudovať národné výskumné centrá a vedecko-technologické parky – na toto sú eurofondy pre vedu vhodné – a bude to veľmi efektívna a zmysluplná investícia s hodnotnými výstupmi pre celé Slovensko. Národné výskumné centrá a vedecko-technologické parky na Slovensku zatiaľ vôbec neexistujú a je to cítiť veľmi negatívne.

Kam sa podľa Vás bude slovenská veda v najbližších rokoch uberať?

Ja som optimista. Ak by som si nemyslel, že to bude dobré, asi by som v oblasti vedy nedokázal pôsobiť tak dlho, ako pôsobím. Veda je vo všetkých svojich aspektoch beh na dlhé trate.

Je veľmi dôležité ukončiť reformu slovenskej vednej politiky a začať integrovať fragmentované vedecké kolektívy. Pokiaľ sa do roku 2015 podarí z časti zatiaľ nevyčerpaných eurofondov pre vedu naozaj vybudovať prvú etapu národných výskumných centier a vedeckých parkov, môže to znamenať prelom, ktorý slovenská veda potrebuje. Osobne sa snažím v tejto otázke robiť osvetu a aj na odborných fórach a konferenciách o tomto tieto týždne veľmi veľa diskutujeme. Verím, že sa celý tento koncept podarí zrealizovať a bude na neho naviazaných celý rok ďalších pozitívnych efektov.

REKLAMA

REKLAMA