Digitálne zmeny sú porovnateľné s priemyselnou revolúciou

Ak bude Slovensko schopné využiť potenciál digitálnej ekonomiky, môže sa dostať na popredné miesta v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti, tvrdí v rozhovore pre EurActiv.sk generálny riaditeľ IBM Slovensko Branislav Šebo.

Branislav Šebo
Branislav Šebo, generálny riaditeľ IBM Slovensko, Zdroj: IBM Slovensko

V pondelok sa koná konferencia na vysokej úrovni k stratégii Európa 2020 a opatreniam, ktoré Slovensko v rámci nej prijíma. Ako sa biznissféra stavia k čoraz väčšej snahe ovplyvňovať hospodárske a sociálne politiky členských štátov?

Biznis sa k opatreniam stavia pozitívne alebo negatívne podľa toho, o aké opatrenia ide. Dokončenie jednotného trhu, rozumná európska migračná politika, kvalifikované pracovné sily môžu pomôcť rozvoju podnikania. Bohužiaľ, väčšinou s novými opatreniami prichádza viac byrokracie, to však ale nie je výlučne špecialita Európskej únie.

Pokiaľ ide o stratégiu Európa 2020, IBM ju veľmi víta. Európske inštitúcie si totiž uvedomujú hlboké zmeny, ktoré sa odohrávajú vo svetovom hospodárstve a je im jasné, že ak Únia zásadným spôsobom nezvýši svoju schopnosť rozvíjať sa a konkurovať ostatným častiam sveta, bude aj naďalej zažívať ústup z ekonomickej a politickej relevancie. Súčasťou stratégie Európa 2020 sú aj iniciatívy „Inovácia v Únii“ a „Digitálna agenda“. Považujeme ich za veľmi prínosné a ak sa ich podarí naplniť, pomôže to i Slovensku.

Rozdielom oproti bývalej Lisabonskej stratégii je, že tá sa sústreďovala na „vyrovnávanie sa“ Spojeným štátom a ignorovala ostatné rastúce časti sveta. Nemala ani k dispozícii žiadne nástroje na svoje naplnenie, preto bola skôr slohovým cvičením v rámci otvorenej metódy koordinácie.

V prípade stratégie Európa 2020 je situácia iná. Jedným zo zásadných nástrojov na jej implementáciu sa stáva politika súdržnosti. Dokazuje to jedenásť tematických priorít, ktoré sa na stratégiu viažu.

Aká je mapa politickej rozpracovanosti digitálnej agendy v Európe? Kto je líder a kde sa nachádza Slovensko?

Pozrime sa na Networked readiness Index 2012, ktorý každoročne zverejňuje Svetové ekonomické fórum. V ňom sa hodnotí 142 krajín na základe štyroch ukazovateľov. Prvým je stav prostredia, politického a legislatívneho, biznisu a inovácií. Ďalším je pripravenosť v zmysle infraštruktúry, dostupnosti a zručností, tretím je miera využívania či už jednotlivcami, podnikateľskou sférou a verejnou správou. Štvrtým indikátorom je sociálny a ekonomický vplyv digitálnej ekonomiky. 

Na prvom mieste sa v tomto rebríčku umiestnilo Švédsko, Fínsko je tretie a Dánsko štvrté. Z nových členských štátov sa najlepšie darí Estónsku na 24. mieste. Slovensko je na 64. pozícii. Spolu s Gréckom, Rumunskom a Bulharskom patrí medzi štáty EÚ, ktoré sa umiestnili najhoršie.

Digitálna agenda býva tiež často redukovaná len na prístup k internetu. V skutočnosti ide o využívanie digitálnych technológií na riešenie či už bežného fungovania, alebo problémov, ktorým čelí naša spoločnosť.

Predmety okolo nás sú stále častejšie vybavené tranzistormi, senzormi a ďalšími zariadeniami. Nájdeme ich všade – na mostoch, cestách, riekach, prepravných kontajneroch, majú ich na sebe umiestnené aj zvieratá. Všetky tieto zariadenie generujú dáta. Súčasne je nás čoraz viac napojených na internet, žijeme prostredníctvom sociálnych médií, nevieme si predstaviť, že hľadáme nejaké miesto bez GPS.

Ak týmto dvom aspektom digitálneho sveta sa pridáva ešte tretí – inteligencia. Algoritmy a výkonné systémy môžu analyzovať a pretvárať obrovské objemy a  robiť pre nás rozhodnutia a reagovať na základe okamžitého vývoja situácie a nie tak ako tomu bolo doteraz – na základe analýzy minulých udalostí. To je skutočná digitálna agenda, ktorú v IBM nazývame Inteligentnejšia planéta. Ide o komplexnú tému, ktorá siaha od efektívnych energetických riešení, cez inteligentné vzdelávacie a zdravotnícke systémy až po kvalitnejšie služby verejnosti a kladie dôraz na zvyšovanie kvality života.

Európske krajiny zúfalo hľadajú zdroje rastu a posilnenia konkurencieschopnosti. Aký veľký je podľa Vás potenciál digitálnych technológií pre transformáciu a modernizáciu ekonomiky na Slovensku v porovnaní s inými segmentmi?

Digitálne technológie sú pre rozvoj Slovenska úplne zásadné. Tieto technológie menia spôsoby akými podnikáme, komunikujeme, študujeme, trávime voľný čas, žijeme osobný život. Rozsah a hĺbka týchto zmien sú nesmierne. Porovnateľné sú snáď len s tým, čo prebiehalo v čase priemyselnej revolúcie.

Uvedomme si, že počet predaných elektronických čítačiek tento rok prekonal predaj klasických kníh a že jeden z piatich párov sa zoznámil cez internet. Ak by bol Facebook štát, bol by tretí najľudnatejší na svete. Prvú SMS správu poslali v roku 1992, dnes ich počet prevyšuje počet obyvateľov zemegule. Každý mesiac sa cez Google uskutoční 31 miliárd vyhľadávaní, v roku 2006 to bolo 2,6 miliardy. Až 60 % rodičov sú „priateľmi“ svojich detí na Facebooku.

Ak bude Slovensko schopné využiť tento potenciál, môže sa dostať na popredné miesta v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti. Aj malá ekonomika môže v digitálnom svete dosiahnuť fantastické úspechy.

Stratégie ako Minerva a Singapur – nakoľko boli z Vášho pohľadu kvalitatívnym posunom v diskusii o modernizácii Slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti?

Vedieť, aký mám cieľ, kam sa chcem dostať a ako to dosiahnuť – teda mať stratégiu –je prvým predpokladom úspechu. Platí to tak v biznise, ako aj v politike. Minerva, Singapur aj Slovensko 21 sú kvalitné stratégie. Otázkou je, ako sa budú realizovať.

Akú úlohu v tom hrajú európske prostriedky? Čo by sa malo v ich budúcom nastavení v novom rozpočtovom období zmeniť z Vášho pohľadu?

Európske prostriedky môžu hrať významnú úlohu v podpore rastu. Na príkladoch štátov okolo nás vidíme, že sa nedá len škrtať výdavky, ale treba tiež investovať do rozvoja krajiny. Kvalitná stratégia povie, kam chceme investovať, aby to naše hospodárstvo posunulo smerom k vytýčenému cieľu, kvalitný operačný program zaistí to, ako to urobiť efektívne. Recept pre ďalšie programovacie obdobie je jasný – jednoduchosť, predvídateľnosť, stabilita a transparentnosť. Povinnosť, aby všetky krajiny mali systém čerpania pripravený on-line do konca roku 2013, môže významne pomôcť.

IBM je významným zamestnávateľom, mnoho európskych aktivít a iniciatív sa sústreďuje práve týmto smerom. Ako vnímate kroky zamerané na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti predovšetkým mladých ľudí na národnej úrovni v tejto oblasti?

Časť stratégie Európa 2020, ktorá sa venuje tejto oblasti, iniciatíva „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, je medzi zamestnávateľmi považovaná za jej slabšiu stránku. Obsahuje síce veľa dobrých impulzov a myšlienok, ale Únia akoby si pri jej vypracovaní nevšimla, že prechádzame jednou z najhlbších hospodárskych kríz, že rast prichádza len pomaly a že európske hospodárstvo a pracovný trh prechádzajú významnými štrukturálnymi zmenami.

Z toho plynú i naše odporúčania aj pre Slovensko: modernizovať pracovný trh a zaistiť dostatok pracovnej sily s vhodnou kvalifikáciou.

Pracovný trh treba modernizovať tak, aby sa urýchlil vstup slovenského hospodárstva do digitálneho veku a zjednodušila premena slovenskej spoločnosti na znalostnú. To znamená, že zamestnávatelia musia byť schopní reagovať na technologický vývoj i zmeny v preferenciách zákazníkov prostredníctvom inovácií výrobkov a služieb a zmenou fungovania obchodného modelu. Pracovníci by mali mať podporu pri prechod zo zamestnaní či sektorov, ktoré sú na ústupe do tých, kde je veľký dopyt po pracovných silách. Heslom by mala byť ochrana pracovníka, nie pracovného miesta.

Slovensko tu urobilo významný krok vpred a umožnilo zmenami v zákonníku práce, aby sa zamestnávatelia a zamestnanci adaptovali, ide o reštrukturalizáciu, nadčasy a podobne. To je významná konkurenčná výhoda, ktorú treba zachovať.

Teraz sa treba venovať tomu, ako motivovať pracovníkov k prechodu do odvetví, kde je pracovných síl nedostatok, ako ich efektívne preškoľovať a vybaviť znalosťami, ktoré sú potrebné a ako motivujúco nastaviť sociálnu sieť.

Ďalším dôležitým predpokladom pre rozvoj hospodárstva je nevyhnutne zaistiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Hoci Slovensko zápasí s dlhodobou nezamestnanosťou, my riešime vážny nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Zručnosti pracovníkov nezodpovedajú potrebám pracovného trhu. To je prekážkou pre  nové investície a tým aj hospodársky rast.

Tento problém treba riešiť súčasne v niekoľkých rovinách. Podporou aktívnej migračnej politiky sa dá dočasne a veľmi rýchlo vyriešiť súčasný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, napríklad zavedením zrýchlenej procedúry pre manažérov a špecialistov významných investorov, ako je dnes už bežnou praxou v okolitých štátoch.

Ďalej potrebujeme nový dizajn vzdelávacích inštitúcií, aby mladí ľudia odchádzali so zručnosťami, ktoré budú v zamestnaní potrebovať. Osnovy by sa mali umožňovať kvalifikovať sa v niekoľkých disciplínach súčasne a zoznamovať študentov s nastupujúcimi technologickými trendmi a zároveň rozvíjať tzv. „mäkké zručnosti“ ako sú riadenie, marketing, lingvistika. Je tiež potrebné radikálne zlepšiť prístup k zdrojom pre štúdium, ktoré sú on-line. V praxi to znamená podporovať e-learning. Treba sa tiež sústrediť na tvorbu adaptívnych vzdelávacích programov, učebných portfólií s využitím kolaboratívnych technológií a digitálnych učebných zdrojov tak pre učiteľov, ako aj pre študentov.

Dôležitým krokom je tiež previazať aktívnu politiku zamestnanosti a celoživotného vzdelávania a pomoci pracovníkom získať zručnosti, ktoré zamestnávatelia vyhľadávajú. To vyžaduje nové prístupy k celoživotnému vzdelávaniu poskytujúce možnosť učiť sa kedykoľvek a kdekoľvek. Možno tiež prepojiť programy sociálnych dávok a proces hľadania zamestnania do jednotného systému – využiť technológie tak, aby boli služby zamestnanosti zamerané viac na klienta a jeho individuálne potreby.

Veľmi podstatné je tiež propagovať flexibilné formy práce (telework, zdieľané pracovné miesta, práca z domu) s cieľom prilákať do práce viac žien, ktoré tvoria významnú rezervu pracovnej sily.

Pozadie

Branislav Šebo je generálny riaditeľom IBM Slovensko

REKLAMA

REKLAMA