ESF by mal mať väčšiu kapacitu pre finančné inžinierstvo

Keďže v súčasnosti máme viac sociálnych problémov a problémov so zamestnanosťou ako sme mali pred krízou, treba vytvoriť priestor pre viac inkluzívnych opatrení financovaných z Európskeho sociálneho fondu (ESF). Zároveň by mal mať väčšiu kapacitu pre finančné inžinierstvo, uviedol v rozhovore pre slovenský EurActiv Lázsló Andor, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie.

László Andor
Komisár pre sociálne záležitosti László Andor, Zdroj: Európska komisia

Rozhovor s komisárom Lászlóm Andorom viedla Zuzana Tučeková, EurActiv.sk.

Marec je na európskej úrovni kľúčovým mesiacom vzhľadom na to, že v mnohých oblastiach politici prijímajú kľúčové rozhodnutia. V rámci balíka hospodárskeho riadenia a reformy Paktu stability a rastu ministri financií súhlasili, že čisté náklady za implementáciu penzijnej reformy sa budú zohľadňovať v prípade, že krajine bude hroziť konanie za prekročenie deficitu. Medzi deviatimi krajinami, ktoré predložili túto požiadavku bola aj celá V 4. Myslíte si, že pôjde o dobrú motiváciu na zrýchlenie penzijných reforiem?

V Európskej únii prebieha rozsiahla diskusia založená na Zelenej knihe Európskej komisie a bude ju nasledovať Biela kniha, na ktorej sme už začali pracovať, pričom sa snažíme zamerať na viaceré sporné otázky súvisiace s penzijným systémom. Ide o primeranosť, trvalú udržateľnosť, ale tiež aj bezpečnosť penzií. Táto pripomienka, ktorú predložilo deväť krajín vrátane Vyšehradskej štvorky  sa týka udržateľnosti a prepojenia na Pakt stability a rastu – ako by sa mal počítať deficit.

Nanešťastie táto iniciatíva prišla v čase, keď sa Európa musí postarať o finančnú stabilitu po minuloročnej tzv. euro kríze. Všetci zažívame veľmi tvrdé škrty.

Myslím si, že napriek tomu musíme dávať aj stimuly, aby členské štáty, kde je dominantná penzijná schéma založená na metóde priebežného financovania (tzv. pay-as-you-go), rozvíjali doplnkové súkromné piliere, ktoré sú prispôsobivejšie potrebám a lepšie reagujú na individuálnych poskytovateľov. Okrem toho existencia viacerých pilierov posilňuje stabilitu celého systému.

Predloženie návrhov na zabezpečenie adekvátnych penzijných systémov z dlhodobého hľadiska je jednou z vašich priorít počas mandátu. Keď ste v júli prezentovali spomínanú Zelenú knihu dôchodkovej reforme, uviedli ste, že európsky spôsob života v jeho súčasnej forme sa bude musieť zmeniť, zároveň ste však zdôraznili, že Komisia nebude na členské krajiny tlačiť, aby zvýšili dôchodkový vek. Potom prišiel návrh Paktu konkurencieschopnosti kancelárky Merkelovej a prezidenta Sarkozyho, ktorý prijali ako Pakt pre euro, ktorý zaväzuje k prepojeniu efektívneho dôchodkového veku s dĺžkou života. Ako vnímate tento vývoj diskusie?

Myslíte si, že krajiny si teraz uvedomujú, že ak nebudú riešiť demografickú krízu, zbankrotujú?

Povedal by som to takto – z dlhodobého hľadiska by sa penzijný systém stal menej udržateľný a nerovnováhy v systéme sociálneho zabezpečenia by mohli prispieť k celkovému problému verejných financií.

Po Zelenej knihe má prísť Biela kniha naplánovaná na tretí štvrťrok 2011. Mohli by ste načrtnúť jeho základný obsah?

Ešte je na to príliš skoro. Prinesie návrhy určitých typov riešení na typické problémy. Jeden z takýchto problémov je napríklad v krajinách ako Veľká Británia či Holandsko, kde je penzijný systém z dominantnej časti súkromný. Je potrebné špecificky sa zamerať na lepšiu reguláciu dôchodkových fondov, na čom sa už pracuje.

Budeme musieť prebrať vedenie pri aspektoch penzijných systémov, ktoré sú spojené s integráciou európskeho pracovného trhu. To bude viesť k iniciatíve v oblasti prenosnosti penzií, pričom verím, že pôjde o veľmi významnú iniciatívu Komisie. Je to spojené aj s Aktom o jednotnom trhu, pretože prispieva nielen k lepšiemu fungovaniu európskeho pracovného trhu, ale aj jednotného trhu.

Na niektoré aspekty sa však v Bielej knihe v porovnaní so Zelenou knihou budeme musieť zamerať hlbšie a jedným z týchto aspektov je rodový rozmer. Zatiaľ sme sa ním až tak do hĺbky nezaoberali, pretože sme sa koncentrovali na primerané, trvalo udržateľné a bezpečné penzie. Ale je pravda, že existuje významná rodová dimenzia v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o rodové rozdiely vo výške dôchodkov, ktoré sú určitým spôsobom dôsledkom platových rozdielov medzi mužmi a ženami.

Tento rok členské štáty začnú diskutovať o budúcom finančnom rámci od roku 2014. Komisia by návrh mala predložiť v lete. Významným nástrojom na riešenie sociálnych problémov v EÚ je Európsky sociálny fond, no jeho efektívnosť bola často spochybňovaná. Aká je jeho budúcnosť v novom viacročnom rozpočte? Hlavnými výzvami v súčasnosti je nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých či chudoba. Môžeme teda očakávať silnejší, aby pomohol Únii lepšie reagovať?

Komisia tvrdí, že rómske problémy sú európskym problémom. Existuje veľa programov a projektov zameraných na integráciu Rómov, avšak kritizujú ich za to, že majú len krátkodobý efekt a nič neriešia z dlhodobého hľadiska. Plánujete nejaký inovatívny prístup pri riešení rómskych problémov s dlhodobým efektom?

Komisia mala od septembra do decembra minulého roku pracovnú skupinu, ktorá analyzovala, ako boli použité európske fondy a dospela k určitým záverom. Samozrejme, skúsenosti sú zmiešané.

Máme niekoľko dobrých projektov, ale stále pretrvávajú veľké problémy, čiastočne preto, lebo neexistovala poriadna koordinácia medzi rôznymi cieľmi politiky zameranej na integráciu Rómov a toho ako ich financovať a tiež pre ich dočasnú povahu najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a bývanie.

V mnohých prípadoch sa využívali európske fondy, no výsledky boli len krátkodobé. Aj preto treba zjednodušiť ESF, aby bol dostupnejší pre marginalizované skupiny, vrátane Rómov. Potrebujeme sa otvoriť novým smerom – napríklad podpore vzdelávania v rannom detstve. Toto je absolútne kľúčové, pretože ak nevyriešime vzdelávanie v rannom detstve a neposilníme účasť rómskych detí na vyučovaní v školách, nezlomíme začarovaný kruh vylúčenia Rómov z pracovného trhu, nielen z pohľadu nedostatočnej zamestnanosti, ale aj z pohľadu zamestnateľnosti Rómov.

V prvom roku vášho pôsobenia na poste komisára pre zamestnanosť a sociálne záležitosti bola prijatá stratégia Európa 2020 a tiež jej sedem vlajkových iniciatív. Členské štáty by mali do apríla v rámci svojich Národných reformných programov predložiť svoje národné ciele. Myslíte si, že sú členské štáty dostatočne ambiciózne pri stanovovaní národných cieľov v oblasti zamestnanosti či boja proti chudobe?

Slovensko má patrí medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v eurozóne. Keďže ste ekonómom a tiež ste pôsobili v predstavenstve Európskej banky pre obnovu a rozvoj, kde ste okrem iných krajín reprezentovali aj Slovensko a poznáte teda aj slovenské hospodárske reálie, čo sú podľa vás najvhodnejšie opatrenia na riešenie tejto vysokej nezamestnanosti na Slovensku?

Slovensko má najmä vysokú mieru nezamestnanosti mladých. Nanešťastie krajina patrí medzi tých pár, kde nezamestnanosť mladých dosahuje viac ako tretinu vekovej skupiny pod 25 rokov. Ide teda o závažný problém. Ukazuje, že chýba prepojenie medzi vzdelávacím a tréningovým systémom na jednej strane a pracovným trhom na druhej strane.

Kľúčovým opatrením by teda malo byť zlepšenie výkonu a kapacity vzdelávacieho systému, ktorý je pre mladých základom pre vstup na pracovný trh. Zrejme treba ho viac rozvíjať a zmeniť obsah toho, čo sa na školách učí. Chcelo by to možno viac vzdelávať o podnikaní, viac informačno-komunikačných technológií, cudzích jazykov. Toto všetko je veľmi dôležité v modernej integrovanej európskej ekonomike.

Je však veľmi dôležité viac rozvinúť aj spôsob, akým je organizovaný pracovný trh. To by si zrejme vyžadovalo zaviesť nové typy kontraktov. V prípade pracovných trhov, ktoré sú príliš segmentované a vylučujú určité skupiny, najmä mladých, odporúčame zaviesť pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Vďaka nim si mladí ľudia môžu výrazne budovať svoje práva a nemusia ukončovať svoje pracovné vzťahy so zamestnávateľom v prípade, že chcú prejsť na trvalejší pracovný pomer. Problém je však taký rozsiahly, že neexistuje jediný typ riešenia, jediná politika, ktorá by pomohla, ale tých politík musí byť viacero.



Pozadie

Rozhovor vznikol počas konferencie „Dopady globálnej ekonomickej krízy na zamestnanosť“, ktorú 22. marca zorganizovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci slovenského predsedníctva V 4.

REKLAMA

REKLAMA