Edit Bauer: Menej žiarlivosti medzi štátmi by Európe prospelo

Nemám obavy z rozširovania hlasovania kvalifikačnou väčšinou, hovorí v rozhovore s EurActiv.sk líderka kandidátky SMK vo voľbách do Európskeho parlamentu Edit Bauer. "Niektoré politické strany snažia z toho urobiť strašidlo – aké strašné rozhodnutia tu na nás našijú, no rozhodovanie na týchto úrovniach nie je iracionálne", tvrdí Bauer.

Edit Bauer (new)
Zdroj: http://baueredit.mkp.sk/
  • V dotazníku pre EurActiv.sk SMK uviedlo, že „každý spoločný krok členských krajín je krokom vpred“. Znamená to, že podporujete čo najužšiu politickú integráciu EÚ, resp. kde vidíte jej limity?“

To je jedna zo základných otázok budúcnosti Európy. Na konkrétnych politikách vidíte, že bez ďalších zjednocujúcich krokov majú tieto politiky výrazné medze. Uviedla by som niekoľko príkladov. Je ťažké si predstaviť jednotný pracovný trh bez toho, aby sa sociálne systémy, ktoré sú pozadí pracovného trhu v každom členskom štáte nezbližovali. Hovoríme o tom, že tieto záležitosti patria do právomoci jednotlivých členských krajín. Napriek tomu sú dnes niektoré problémy, ktoré je potrebné riešiť spoločne. Napríklad penzie. Nie je doriešená prenosnosť penzií a penzijných práv.

Ďalší príklad je z inej oblasti, na ktorú sa ale viažu ďalšie problémy – migračná politika. Pokaľ sa EÚ nedohodne na jednotnej migračnej politike, skôr alebo neskôr musí zákonite viesť k napätiu medzi členskými štátmi. Aj v azylovej a vízovej politike je zladenie kroku takmer nevyhnutné.

Rovnako ja vo vonkajších vzťahoch. Vo  výbore pre občianskej slobody, justíciu a vnútorné záležitosti sme často hovorili o ochrane osobných údajov vo vzťahu so Spojenými štátmi v súvislosti s údajmi o pasažieroch v leteckej doprave. Bolo jasné, že cesta vyjednávania s jednotlivými členskými štátmi neprospieva ani jednotlivým štátom ani EÚ ako celku. Tieto konkrétne príklady – a ich je viac, napr. plynová kríza alebo obchodovanie s ľudskými bytosťami – ma presviedčajú o tom, že ďalšia integrácia, alebo prinajmenšom zosúladenie politík je potrebné na to, aby EÚ mohla efektívnejšie fungovať.

Pokiaľ sa pýtate na limity, samozrejme že Európa sa nemôže vzdať štátneho usporiadania. Neviem si predstaviť, že národné lebo multi-národné – lebo nie všetky sú národné – by sa chceli vzdať suverenity. Myslím si, že Európa ani nejde týmto smerom. Je však evidentné, že lepšia spolupráca, lepšie zosúladená spolupráca, menej žiarlivosti a menej napätia vo vzťahoch medzi európskymi štátmi by prospelo celej Európe.

  • Pamätáme si okolnosti hlasovania o Lisabonskej zmluve v NR SR. Hodnotíte rozhodnutie SMK zahlasovať za zmluvu s koalíciou, aj s prihliadnutím na vtedajšiu vnútropolitickú situáciu, ako správne?

Lisabonská zmluva nemala byť predmetom vnútorných politických bojov. Keď sa pozeráme na túto záležitosť z tohto uhla, tak nebol dôvod ani zo strany opozičných strán, aby nepodporili Lisabonskú zmluvu.  Podľa môjho názoru SMK postupovalo v tejto záležitosti správne. V tejto súvislosti nechcem hodnotiť podrobnosti, ide mi o samotné meritum veci.

  • Spomenuli ste v prvej odpovedi potrebu zlaďovať sociálne politiky – hovorili ste o penziách. Ktoré ďalšie konkrétne opatrenia by sa podľa Vás mali zlaďovať na úrovni EÚ a čo by naopak malo zostať v rukách členských štátov?

Určite by mali platiť systémy minimálnych štandardov vo všetkých členských štátov. Veľké rozdiely spôsobujú, že ľudia sa sťahujú za benefitmi. To ale nie je cieľom. Preto bude približovanie systémov nevyhnutné. Kde súčasný systém už praská vo švíkoch je zdravotná starostlivosť. Tu by mala EÚ napredovať. Nie je to ale jednoduchá záležitosť, diskutuje sa o tom už dlho. Ak chceme zachovať jednotný pracovný trh, musíme rozhodnúť o tom, ako zabezpečiť ľudí na tomto trhu a ich rodiny. Najmä systémy pre zabezpečenie rodiny sú veľmi rôzne.  

  • Vnímate teda zlaďovanie sociálnych systémov len ako niečo, čo je nevyhnutné pre fungovanie jednotného trhu?

Je možné sa na to pozerať z rôznych uhlov. Pokiaľ berieme princíp solidarity, tam je tiež dostatok dôvodov, aby ste to odvodili od podstatnejších princípov ako len od fungovania jednotného pracovného trhu. Ak k tomu pristupujete pragmaticky, tak pohľad pracovného trhu je veľmi zreteľný a rukolapný. Aj ten druhý pohľad má ale svoje odôvodnenie, je to len otázka prístupu.  

  • Ste za podporu prisťahovalectva z tretích krajín ako jedno z riešení demografickej situácie EÚ?

Určitým riešením to je, aj keď nie ideálnym. Demografická kríza by sa mala riešiť predovšetkým dobrou rodinnou politikou. V Európskej únii sú dve členské krajiny, kde nie je úbytok obyvateľstva ale naopak prírastok. Mali by sme sa trochu lepšie pozrieť, čo funguje. Sú analýzy, ktoré hovoria o veľmi efektívnych opatreniach a mali by sme tieto opatrenia skúsiť implementovať. Migrácia je možnosťou pokiaľ iné možnosti nefungujú.

V tejto súvislosti je jedným z veľkých problémov Európy chudoba detí. Premárnime aj tie príležitosti, ktoré máme, pretože ani deťom, ktoré sa nám rodia nedokážeme zabezpečiť rovnaké šance – získať vzdelanie a zodpovedajúce zamestnanie. Každé piate dieťa v EÚ je ohrozené rizikom chudoby. Takže tu máme situáciu, kedy sa nám rodí málo detí a ešte aj tie, ktoré sa nám narodia, niekedy nedoceňujeme že ich máme. 

  • EP vyzval členské krajiny, aby pristúpili k uznaniu partnerských zväzkov uzavretých v iných členských štátoch nakoľko to má vplyv aj na slobodu pohybu týchto párov v únii. Mali by podľa Vás teda krajiny uznávať partnerské zväzky uzavreté v inej krajine?

Treba vidieť túto otázku v dvoch polohách. Jedna poloha je, že to zasahuje do rodinného práva. Rodinné právo si členské krajiny držia ako kus vlastnej suverenity a v rámci subsidiarity rozhodujú samé. Na druhej strane ten text, ktorý bol v tejto súvislosti navrhovaný bol v zásade korektný. Korektný v tom zmysle, že prinajmenšom tie krajiny, ktoré majú vo svojej legislatíve partnerské zväzky by mali uznať podobné partnerské zväzky uzavreté v iných krajinách. To je asi dnes tá hranica, kde sa dnes môžeme dostať na základe spoločnej dohody. Ostatné možnosti sú záležitosťami členských krajín, či uznajú partnerské zväzky alebo nie.

  • V EP ste boli tieňovou spravodajkyňou k antidiskriminačnej smernici. Dnes vyšla správa, že združenie európskych zamestnávateľov vyzvalo Radu, aby smernicu v čase krízy stiahla, pretože by kládla na podniky neprimeranú záťaž a spôsobila im veľké náklady. Kritizovali tiež neproporčnosť niektorých jej ustanovení. Ako to vnímate?

Je to je veľmi zložitý problém. Aj v EP boli hlasy proti prijatiu antidiskriminačnej smernice v tomto čase. Najmä nemeckí, ale aj francúzski poslanci boli proti jej prijatiu. Máme čerstvo pred očami smernicu o pracovnom čase. Vďaka tomu, že som bola v negociačnom tíme EP – čo si vysoko vážim, pretože tam vyberali ľudí na základe rôznych kritérií – mala som možnosť vidieť, ako to prebieha ako je to zložité zosúlaďovať názory, či už v rámci Parlamentu, cez celé politické spektrum, alebo cez 27 krajín a 27 ministrov. Som presvedčená, že ak sa na tejto smernici bude ďalej pracovať, bude to vyžadovať veľmi dlhý čas na zosúladenie a nedokážem povedať s akým výsledkom.

Tým, že sa to prijalo ako horizontálna smernica – to znamená, že pokrýva veľa kritérií  – stala aj pomerne vágnou a ťažko implementovateľnou. Osobne by som bola šťastnejšia, keby to bola smernica o zdravotne podtiahnutých. Tu by som si dovolila zacitovať prípad, keď vozíčkar dostal zamestnanie v Bratislave a vodič autobusu ho odmietol do Bratislavy odviesť, pretože nemal sprievodcu. A to je práve predmetom tejto smernice, že služby jednoducho nie je možné odmietnuť. Postupné riešenie jednotlivých zraniteľných skupín, pre ktorých 13. článok Zmluvy umožňuje ochranu, by umožnilo aj presnejšiu legislatívu, napríklad, ako hovoríte, že je možné limitovať a presnejšie určovať minimálne štandardy, aby to nebola neprimeraná záťaž pre ekonomiku, ale aby sme neponižovali tých ľudí a vytvorili integrujúce prostredie. Je to povinnosť spoločnosti, ktorú nemožno podmieňovať hospodárskou krízou.

  • Zo 17 kandidujúcich strán v eurovoľbách ste jedinou ženou-líderkou kandidátky (okrem Strany zelených). Vo výbore pre ženské práva EP ste sa na konferencii venovanej ženám v politike zhodli, že je do veľkej miery na politických stranách, aby umožnili ženám angažovať sa v politike. Okrem Vás je na kandidátke SMK ale už len jedna žena. Aká bola situácia v tomto smere vo Vašej strane pri zostavovaní kandidátky v eurovoľbách?

Je to veľmi zaujímavé. Viete veľmi dobre, že ja som na tento problém citlivá. U nás to išlo demokratickým spôsobom, okresné výbory dali odporúčanie pre jednotlivých kandidátov. Takzvaný úzky profil – „bottleneck“ – nie je na najvyšších straníckych štruktúrach, ale zrejme na okresných. Ja som veľmi rada, že sa objavila ešte jedna mladá žena na kandidátke a zároveň som smutná, že iba jedna, pretože som presvedčená, že nadaných žien je viac. Neviem čím to je, zrejme je to všeobecný jav. Nie je to  na republikových štruktúrach, jednoducho z okresov neprišli návrhy na ženy.

  • O ktoré krajiny by sa mala EÚ prioritne rozširovať ?

Rozširovanie momentálne nie je prioritou. EÚ by mala snažiť spolupracovať a lepšie integrovať tie krajiny, ktoré sa už stali členmi EÚ. Rozdiely sú výrazné, kohézia je slabšia, niekedy myslím si, že dokonca chýba.

Rozširovanie nebude v popredí tém EÚ ešte dlhší čas aj v dôsledku ekonomickej krízy. Po Chorvátsku bude predpokladám dlhšia prestávka až do ratifikovania Lisabonu. Ak sa pýtate na Turecko alebo západný Balkán, podľa môjho názoru to nie je záležitosť najbližšieho desaťročia.

  • Aké vnútorné zmeny potrebuje EÚ, aby sa mohla ďalej rozširovať? Je to zúženie Komisie, či rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou?

Zrejme sú to spojené nádoby. Mala som možnosť byť pri negociácii dvoch direktív a videla som, aké je zložité nájsť kompromisy, ktoré vyhovujú každému. Väčšinové hlasovanie zrejme pomôže. Ja nemám z toho také obavy. Niektoré politické strany snažia z toho urobiť strašidlo – aké strašné rozhodnutia tu na nás našijú. My sme preberali tisíce strán existujúcich nariadení, na ktorých sme nespolupracovali, ktoré boli prijaté bez nás, ale keď sme chceli vystúpiť, tak sme boli povinní tieto predpisy akceptovať. Rozhodovanie na týchto úrovniach nie je iracionálne. Predpokladať, že motívom rozhodnutí pri väčšinovom hlasovaní môžu byť aj nejaké vášne alebo sentimenty je celkom pomýlené. Aby celok mohol fungovať je podľa môjho názoru potrebné, aby boli mechanizmy zjednodušené.

  • Akým smerom by mala EÚ smerovať svoju odpoveď na finančnú krízu  -stimuly do hospodárstva, lepšia reguláciu finančných trhov?

Súhlasím s tými, že reštaurovať existujúce štruktúry je mylné. Kríza vzniká vždy z toho, že existuje nejaká chyba v  systéme a nie je možné opäť túto chybu a systémové problémy oživiť. To, čo EÚ prijala a EP jednoznačne potvrdil, teda kontrolu na finančných trhoch, je absolútne nevyhnutné. Problémy, ktoré sme dovolili, aby vznikli, by sa nemali opakovať a by sme tu takúto krízu nemali každých päť alebo desať rokov. Základná podmienka je, aby kontrola na finančných trhoch bola a aby nebolo možné predávať cenné papiere, ktoré majú nulové hodnoty za obrovské peniaze. EÚ podľa môjho názoru dobre zadefinovala východiská, ktoré sú pre budúcnosť potrebné. To znamená prostriedky, ktoré sú venované na prekonanie  krízových javov – predovšetkým je potrebné investovať do ľudských zdrojov a do technológií budúcnosti. Či už máme na mysli energie alebo zelené technológie. Je to výzva, aby sme korigovali systémové chyb, ktoré v trhovom hospodárstve sú. Myslím si, že táto kríza ozrejmila ešte jednu podstatnú vec – to, že to trh nemá dobré samoregulačné mechanizmy. Trh je orientovaný vždy na zisk a  hodnoty do toho musí vnášať spoločnosť inými mechanizmami, ako sú trhové.

  • SNS prišla v predvolebnej kampani s myšlienkou vytvorenia druhej komory EP  – komory národov, kde by boli krajiny zastúpené rovnako. SMK ako jediné – opäť spolu so Stranou zelených – nezdôrazňuje, že v Európskom parlamente ide o záujmy Slovenska. Máte pocit, že EP je priestor na presadzovanie národných záujmov, alebo je to priestor na hľadanie európskych riešení?

Ak si zoberiete právomoci jednotlivých európskych inštitúcií na presadzovanie záujmov vlád slúži Európska rada, na presadzovanie európskych záujmov slúži Európska komisia. Dobrá definícia je, že Európsky parlament by mal zastupovať záujmy voličov. Tí voliči nežijú vo vzduchoprázdne, žijú v určitých krajinách, majú celkom jasne zadefinované záujmy, myslím si, že vytvárať ďalšie inštitúcie by bolo celkom zbytočné.

  • Obávate sa, že vnútorné problémy SMK ovplyvnia volebný výsledok?

Tiež by som rada poznala odpoveď na túto otázku. Chcem veriť, že nie. Myslím si, že ide o ďaleko dôležitejší problém. Tam nie je možnosť opravnej skúšky. Ak kvôli týmto rozporom by boli horšie výsledky v európskych voľbách tak by to bola strana nás všetkých.

REKLAMA

REKLAMA