Eurovoľby a Slovensko v EP očami europoslancov

Čo podľa slovenských europoslancov neviete o Európskom parlamente, s akými témami idú do eurovolieb a prečo by ste sa podľa nich mali unúvať v sobotu 6. júna k voľbám. Čo považujú za svoje úspechy a čo ich naopak mrzelo.

logo eurovolieb
ZDROJ: EP

  • Prečo by mali ľudia voliť v európskych voľbách?

PETER ŠŤASTNÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Hlavne preto, že žijeme v demokracii a keď chceme, aby táto demokracia nie len vydržala, ale pevnela a bola silnejšia a spravodlivejšia platí, že čím väčšia spoluúčasť cez voľby – tým lepšia a kvalitnejšia je spoločnosť. Je preukázané, že tí, čo sa zúčastnia volieb, potom aj sledujú ľudí, čo zvolili, ako odvádzajú prácu a či plnia volebné sľuby. Takéto prepojenie je veľmi dôležité a tiež zúčtovateľnosť volených predstaviteľov. Som presvedčený, že v tejto oblasti má Slovensko ešte veľké rezervy.

Verím, že účasť bude lepšia, uvidíme o koľko. Hoci nájdu sa aj takí, ako náš premiér Robert Fico, ktorý povedal, že príde ešte menej ľudí na voľby ako bolo minule. Väčšieho pesimistu som ešte nestretol. Myslím si, že Slováci majú v sebe aj kus hrdosti a oveľa viac o Európskom parlamente a európskych inštitúciách vedia. Myslím, že by sa to mohlo pohybovať niekde okolo 25 %, alebo trochu viacej.

MILAN GAĽA (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS): 

Ja by som chcel odkázať ľudom, že Európska únia je priestor, kde napríklad 60 rokov nie je vojnový konflikt. Je to priestor stability a bezpečnosti. Je to priestor vysokej efektívnosti a prosperity, je to priestor, v ktorom sa voľne pohybuje kapitál, ľudia, tovary. Je to priestor, ktorý môže súťažiť aj v súčasnom globálnom svete s takými veľmocami ako je ČínaIndia. Myslím si, že Európsky parlament reprezentuje Európsku úniu ako jedna z troch hlavných inštitúcií. Navyše je poslanec do Európskeho parlamentu priamo voliteľný, čiže občan môže rozhodnúť o tom, kto tu bude a kto tu nebude. Takže sú to dôvody, pre ktoré by naši občania určite mali ísť volič. Slovensko je už neoddeliteľnou súčasťou Európske únie. So vstupom do Schengenu a do eurozóny sa naša integrácia v podstate zavŕšila a myslím si, že aj slovenskí občania pociťujú pozitívni vplyv Európskej únie. Za všetko možno spomeniem obrovskú pomoc v rokoch 2007 až 2013 vo forme asi 400 miliárd korún, ktorá prúdi cez štrukturálne fondy na Slovensko, znižuje regionálne rozdiely, pomáha v školstve a zdravotníctve a v rôznych oblastiach, do ktorých je nasmerovaná a je to obrovská pomoc zo strany Európskej únie. 

ZITA PLEŠTINSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Dnes je situácia iná ako v roku 2004. Od 21. decembra 2007 sme v Schengene, preto nás  na colniciach a letiskách neotravujú colné kontroly. Môžeme efektívnejšie využívať výhody jednotného trhu postaveného na štyroch základných slobodách a od 1.januára ako šestnásty člen eurozóny aj výhody jednotnej meny euro. Vďaka členstvu v EÚ máme od 17. novembra 2008 bezvízový styk aj s USA. Únia sa priblížila k svojim občanom vrátane Slovenska, pretože rieši ich každodenné problémy v zápase s klimatickou zmenou, s  finančnou krízou a s nezamestnanosťou. Aj posledné udalosti súvisiace s plynovou krízou nás presvedčili, že bez solidarity členských krajín v EÚ by sme nedostatok plynu a patovú situáciu na Slovensku nedokázali preklenúť. Európsky fond solidarity poskytol 5,67 mil. eur víchricou zničeným Vysokým Tatrám. Slovensko môže v období 2007-2013 čerpať viac ako 11 miliárd eur, preto  viac rozumieme aj eurofondom, ktoré nám pomáhajú priblížiť sa k vyspelým európskym regiónom. Premena školy na modernú, to nie je len oprava strechy a výmena okien. Eurofondy nám pomáhajú zmeniť spôsob vyučovania, modernizovať pomôcky, pripraviť učivo na CD, organizovať výmenné pobyty  študentov na univerzitách v EÚ.

Mládež je nadšenou skupinou, ktorá vyrastá v európskom prostredí, preto najlepšie rozumie Európskej únii. Pre mladých ľudí je Európa samozrejmosťou, prirodzeným prostredím. Z tohto dôvodu  by  sa mali hlavne mladí ľudia európskych volieb zúčastniť.

ANNA ZÁBORSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Každý volič by si mal uvedomiť, že tým svojím lístkom vlastne dáva plné kompetencie a plnú  právomoc tomu poslancovi, ktorí bude zvolený, aby ovplyvňoval zákony, ktoré budú ovplyvňovať život krajín európskej únie a väčšina tej legislatívy, ktorá bude prijatá bude musieť byť prenesená do národnej legislatívy, bude ovplyvňovať naše zákony. Preto by mali ísť voliť a mali by ten lístok vhodiť s plným vedomím, že za toho, ktorého volia berú plnú zodpovednosť. 

MIROSLAV MIKOLÁŠIK (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Každý z nás kandidátov alebo každý, kto sleduje scénu, vám povie, že Slovensko si utŕžilo jedno zo smutných prvenstiev, keď v minulých voľbách volilo necelých 17 % voličov. Podľa mňa to ale naodráža skutočné vedomosti Slovákov o EÚ. Zaujímajú sa a vedia, čo únia robí pre Slovensko a ako sa Slovensko úspešne integruje do európskych súvislostí. Ten zlom nastáva vtedy, keď sa občan má zdvihnúť a ísť do volebnej miestnosti. Občan by nemal prepásť tu unikátnu šancu uplatniť svoje primárne právo ovplyvňovať európsku politiku. EP na rozdiel od eurokomisárov, ktorí sú menovaní a euroúradníkov, ktorí sú dosadzovaní, demokraticky kontroluje dianie v Európe podľa želania občanov. To želanie sa najlepšie zrealizuje, keď si občan vyberie svojho kandidáta, ktorý najlepšie odráža jeho vlastné názory.

Lebo ak ostatnú v ten deň doma, tak im ten deň prejde a neuplatnia si toto právo. Vyzývam aj mladých ľudí, všade kde chodím, aby prišli voliť. V ten deň si treba povedať, tak som konečne prvovolič, mám to právo, idem tam kohosi poslať – o tom je slovo poslanec – a nie potom zatrpknuto v nejakom „pube“ kritizovať politikov, že čo to tam hovoria a hlavne, ktorých tam poslal niekto iný svojim hlasom.

JÁN HUDACKÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Európska únia a všetky procesy v Európskej únii sú veľmi spojené s každou jednou členskou krajinou. Týka sa to každej jednej oblasti života spoločnosti, každého hospodárskeho sektora. Okolo 70 až 80 % legislatívy Európskej únie má priamo alebo nepriamo dosah na legislatívu, a teda na fungovanie hospodárstva a vôbec života každej jednej členskej krajiny.

VLADIMÍR MAŇKA (Skupina európskych socialistov, SMER-SD)

Ja si myslím, že ľudia už zistili za to obdobie, čo sme vstúpili do EÚ, že EÚ môže výrazne zasiahnuť a zlepšiť aj ich životné podmienky na Slovensku, aj ich život a životnú úroveň. Ľudia veria Európskemu parlamentu najviac na Slovensku z celej EÚ, čo je fantastické. Takže musíme využiť tento potenciál, aby sme ich naozaj dotiahli k voľbám, aby sme och presvedčili. Ja si myslím, že veľkú rolu zohrajú politici, aj keď niektorí tvrdia, že chcú, aby prišlo k voľbám veľa ľudí, jedine reálne to zaujíma stranu SMER, lebo čím viac ľudí príde, tým by sme mali mať viac hlasov. Ja som zvedavý, ako aj kolegovia budú chcieť slová pretaviť do skutočnosti. Ostáva úloha možno nás, aby sme sa každý vo svojom regióne snažili ľudí nejakým spôsobom dostať k voľbám aj keď k tomu potrebujeme samozrejme médiá, bez ktorých to nedokážeme urobiť.

SERGEJ KOZLÍK (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Európsky parlament rozhoduje o mnohých veciach, ktoré sa bytostne dotýkajú života občanov. Z týchto rozhodnutí vyplýva, okrem iného, koľko peňazí bude môcť Slovensko čerpať zo zdrojov Európskej únie na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, na podporné platby v poľnohospodárstve, na riešenie dôsledkov prírodných katastrof, akou bola kalamita vo Vysokých Tatrách, na budovanie diaľničnej a železničnej infraštruktúry, ekologických stavieb, ale i na podporu vidieka a infraštruktúry obci a miest.

Na základe rozhodnutí Európskeho parlamentu sa pristúpilo ku znižovaniu poplatkov za používanie mobilných telefónov, k lepšej ochrane cestujúcich v leteckej doprave, k ďalšiemu uvoľňovaniu pohybu občanov v rámci Európskej únie, či k lepšej ochrane zdravia občanov sprísnením smerníc o používaní chemických výrobkov, resp. prijatím prísnejších pravidiel v cestnej doprave.

Na pôde Európskeho parlamentu sa diskutujú a riešia záväzné problémy, akými sú finančná kríza a jej dôsledky, problematika zásobovania európskych krajín energiami a surovinami, výstavba európskych dopravných a energetických magistrál, ale aj dostupnosť zdravotnej a sociálnej ochrany obyvateľov Európskej únie, a samozrejme aj mnoho ďalších dôležitých bodov.          

Na mieste je preto aj obrátená otázka: Ak Európsky parlament rozhoduje o vážnych veciach, ktoré sa týkajú života občanov, prečo by občania nemali ísť voliť svojich zástupcov do tejto inštitúcie? Odpoveď na túto otázku však spočíva priamo na občanoch.   

PETER BACO (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Lebo EU tvorí pravidlá podľa ktorých sa štáty spravujú a naši poslanci môžu v týchto pravidlách presadzovať záujmy SR.


  • Na základe čoho by sa mali ľudia v európskych voľbách rozhodovať?

PETER ŠŤASTNÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS) V prvom rade nie na základe pekných rečí ale sľubov, ale na základe kvalifikácie, činov a výsledkov, ktoré sú za ľuďmi, ktorí chcú reprezentovať. Keďže Európsky parlament je silnou demokratickou inštitúciou celej Európy, mali by si vyberať ľudí kvalifikovaných. V prvom rade by to ale mali byť ľudia bezúhonní, ľudia s integritou, ľudia, ktorí nemajú prepojenia na minulosť a bez prepojenia na ľudí a strany na Slovensku, ktorí sklamali svojich voličov. To, čo sa dialo v polovici 90. rokov, to čo sa deje niekedy aj teraz, treba to zobrať do úvahy a voliť kandidátov aj cez preferenčné hlasy.

ZITA PLEŠTINSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

80 percent európskej legislatívy sa musí transponovať do národnej legislatívy, preto by mali média objektívne informovať o aktivitách 14 poslancov v EP.

ANNA ZÁBORSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Každý volič by si mal uvedomiť, že tým svojím lístkom vlastne dáva plné kompetencie a plnú  právomoc tomu poslancovi, ktorí bude zvolený, aby ovplyvňoval zákony, ktoré budú ovplyvňovať život krajín európskej únie a väčšina tej legislatívy, ktorá bude prijatá bude musieť byť prenesená do národnej legislatívy, bude ovplyvňovať naše zákony. Preto by mali ísť voliť a mali by ten lístok vhodiť s plným vedomím, že za toho, ktorého volia berú plnú zodpovednosť. 

MIROSLAV MIKOLÁŠIK (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Ide o to, aby si volič pozrel programy kandidátov a politických strán. Vtedy už má občan jasnejšie, či chce napríklad dávať viac dôraz na národ, na istú samostatnosť v mnohorakosti EÚ, na určité národné práva, na postavenie rodiny, na postavenie detí, na -nebojím sa povedať- bezpečnosť, spravodlivosť. To sú všetko, čo som práve vymenoval, priority KDH, ktoré s takýmito a podobnými témami do volieb ide a jednotliví kandidáti to budú v rôznych obmenách artikulovať.  Rád by som vyzval voličov, aby si to kľudne aj porovnali s inými programami.     

JÁN HUDACKÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Ľudia by si mali uvedomiť, že keď dávajú niekomu mandát, do určitej miery ho oprávňujú, aby zastupoval to Slovensko, aby potom tie systémové veci, ktoré sa tam riešia, pozitívne ovplyvňovali život na Slovensku. Je pravda, že Slovensko bude mať v tom novom období Európskeho parlamentu iba 13 členov, čo nie je tak veľa, aby mohli nejakým výrazným spôsobom ovplyvňovať politiku EÚ, ale to je otázka, ako sú členovia Parlamentu za tú-ktorú krajinu aktívni a ako sú ochotní pristupovať ku kompromisom, ako sú ochotní hľadať spojencov a podobne. Politika EÚ, to je vlastne určitá zmes politických záujmov, národných záujmov a povedzme skupinových záujmov, keď hovoríme napr. o podnikoch, firmách, o asociáciách. Je treba, aby ste vedeli v každom jednom smere nájsť konkrétnych spojencov, ktorí by mohli pozitívne ovplyvniť politiku voči Slovensku.

VLADIMÍR MAŇKA (Skupina európskych socialistov, SMER-SD)

Myslím si, že teraz sú tie témy skutočne silné, napríklad hospodárska kríza, ktorá tu je. Ja si myslím, že sa tu jednoznačne dá odlíšiť politika sociálnodemokratických strán od tých ostatných. Keď vieme, kto tú krízu skutočne spôsobil, kto ju priniesol a kto ju vyvolal, tým, že všetko sa nechá na voľný trh, že trh všetko vyrieši sám. Ja si ešte pamätám, že keď pred viac ako rokom nemecká kancelárka Merkelová a francúzsky prezident Sarkozy hovorili, že v žiadnom prípade nebudú zasahovať do trhu, nebudú robiť žiadne regulácie a nebudú robiť žiadne pravidlá hry a nebudú ich sprísňovať. Sociálni demokrati pred tromi rokmi upozorňovali z hľadiska všetkých indikátorov, parametrov, zadlžovania Spojených štátov, že treba tieto podmienky meniť, že treba pripraviť pravidlá hry, aby tu hocikto nemohol točiť obrovské miliardy dolárov alebo eur bez toho, aby mal za sebou nejaký kapitál, ktorý bude znášať riziká v prípade toho, že sa niečo stane. Nikto to nechcel podporiť. Ale pred asi 4 – 5 mesiacmi naša politická skupina predložila v Európskom parlamente pravidlá pre „hedžové“ fondy, ktoré to vyvolali a tu sme dostali prvýkrát v histórii obrovskú podporu aj pravice, aj liberálov, aj zelených.

PETER BACO (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Na základe preukázanej schopnosti kandidátov úspešne politicky presadzovať odborné témy.


  • Čo podľa Vás slovenská verejnosť nevie o Európskom parlamente a mala by?

PETER ŠŤASTNÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Ja si myslím, že je toho ešte stále veľa. Pred piatimi rokmi vedeli veľmi málo, dnes vedia trochu viacej, ale myslím si, že nie sú dostatočne informovaní o právomociach Európskeho parlamentu. Tie boli kedysi takmer nulové a dnes slovami predsedu Parlamentu je to okolo 70 % legislatívy, ak prejde Lisabonská zmluva bude to skoro 100 % – aspoň pokiaľ ide o spolurozhodovanie. S tým naberajú na vážnosti aj európske voľby. Čím viac budú ľudia vedieť, tým ľahšie im bude nájsť si trochu času a prídu voliť.

MILAN GAĽA (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Ja si myslí, že Európsky parlament je príliš „celebrizovaný“ pritom je to veľmi otvorená inštitúcia. Napríklad každý poslanec má možnosť ročne previesť Parlamentom v rámci návštev 100 ľudí. Čiže ak je nás tu 14 a krát päť – je to obrovské množstvo ľudí. Stále sa tu niečo deje, sú tu rôzne výstavy, rôzne prednášky, rôzne vzdelávacie akcie, konferencie. Myslím si, že je ďaleko viac otvorený, nie je to nejaký „kafkovský zámok“, do ktorého nemožno preniknúť.

Ale možno práve v porovnaní s Národnou radou je to otvorená inštitúcia a myslím si, že toto práva ľudia na Slovensku nie veľmi vnímajú. Akosi sa vžila predstava na Slovensku, že legislatívna činnosť Európskeho parlamentu sa ich priamo nedotýka, čo nie je pravda, pretože 60 až 70 % legislatívy je implementovaných národnými parlamentmi do národnej legislatívy a priamo ovplyvňuje život ľudí v členských krajinách, teda aj na Slovensku.     

ZITA PLEŠTINSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Nevedia, že svojimi podnetmi prostredníctvom poslancov EP môžu priamo ovplyvňovať tvorbu európskej legislatívy. Počas poslaneckého mandátu v EP som podala viac ako 400 pozmeňovacích návrhov s viac ako 90 percentnou úspešnosťou. Čerpala som z podnetov expertov, ale hlavne v oblasti ochrany spotrebiteľa som vychádzala zo skúseností občanov a predstaviteľov združení na ochranu spotrebiteľov.

ANNA ZÁBORSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Možno nevedia celkom čo všetko Európsky parlament prijíma, čo všetko z toho ovplyvňuje život na Slovensku. Čiže na jednej strane nevedia presne znamenajú smernice a čo znamená ten prenos do našej legislatívy ale druhá vec, ktorú nevedia, je že Európsky parlament prijíma množstvo rezolúcií, ktoré majú politickú výpovednú hodnotu, ktorí veľmi často hraničia alebo priamo zasahujú do subsidiarity národného štátu a ktoré ten národný štát absolútne nezaväzujú. Že sú to skôr len mediálne dokumenty, ktoré sú potom využívané na ovplyvňovanie verejnej mienky ale pre jednotlivé štáty Európskej únie z toho nevyplývajú žiadne záväzky. Pretože mnohokrát sa hovorí práve o týchto dokumentoch, ktoré sú možno zrozumiteľnejšie, populárnejšie ako o dokumentoch Európskej únie a potom si mnohí ľudia na Slovensku myslia, že my to musíme dodržiavať, že to je platné aj pre nás.

MIROSLAV MIKOLÁŠIK (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Ja si myslím, že slovenská verejnosť si málo uvedomuje, že je to demokratická inštitúcia, že je to naviazané na vôľu občanov v členských štátoch. Keď sa zídu 27 premiéri, to sú premiéri, ktorí sa na niečom dohodnú a presadzujú to. Ale oni v tej chvíli nemajú kontrolu národných parlamentov. Našťastie, mnoho vecí, ktoré sa títo premiéri rozhodnú presadzovať podliehajú inštitútu spolurozhodovania. To znamená, že to nebude platiť, pokiaľ sa tá téma neprerokuje na pôde Európskeho parlamentu. V ňom sú demokraticky zvolení poslanci a poslankyne, ktorí tú vec posúdia, z každej strany predebatujú, pridajú k nej svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré odrážajú ich vedomie a svedomie a možno aj istý smer svojej politickej frakcie. Potom, keď sa to väčšinovo schváli, porovnajú sa tie stanoviská a ukáže sa v akej podobe bude tá smernica, či naradenie v EÚ platiť.    

JÁN HUDACKÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Jednotlivé členské krajiny museli odovzdať relatívne veľa kompetencií už na tú európsku úroveň Európskej komisii. Majú to možnosť nejakým spôsobom kontrolovať cez Európsku radu, kde sa zúčastňujú zástupcovia vlády a jednotlivých ministerstiev. Takže aj z tohto dôvodu by si ľudia mali uvedomiť, že skutočne je to prepojenie veľmi silné. Európska únia už nie je len niečím formálnym. Ona skutočne rieši veci, ktoré sa dotýkajú každodenného života občanov na Slovensku. Až na niektoré politiky ako je napríklad školstvo, vzdelávanie celkovo a vnútorná politika, tak vlastne veľa tých ostatných kompetencií je prenesených na európsku úroveň, takže toto by si ľudia mali uvedomiť. Slovensko sa dostalo do eurozóny, čiže aj kompetencie našej Národnej banky Slovenska prešli na Európsku centrálnu banku a Európsku komisiu. Čo sa týka meny a menových nástrojov, Slovensko už nemôže riešiť tieto veci a musí sa spoliehať na Európsku centrálnu banku, to je ďalší faktor, ktorý by mali ľudia poznať.

VLADIMÍR MAŇKA (Skupina európskych socialistov, SMER-SD)

Možno nemusia vedieť to, že Európsky parlament je stále dôležitejší článok aj v ich živote kvôli tomu, že sa tu schvaľuje obrovské percento legislatívy, ktorá sa dotýka týchto ľudí bezprostredne. A to sa bude stále zvyšovať aj tým, že bude ratifikovaná Lisabonská zmluva, čiže Európsky parlament bude stále dôležitejší a keď si zvolia ľudí, ktorí tu nebudú iba sedieť a kecať, lebo tém je veľa a sú dva prúdy. Jeden prúd je, že človek sa ku všetkému vyjadruje a nič nerieši a druhá vec je, že keď tu budú mať ľudí, ktorí v živote niečo dokázali, niečo majú za sebou, dokázali byť úspešní v akomkoľvek rezorte alebo poste, tak títo ich budú počúvať a dokážu im reálne pomôcť v tom, čo naozaj potrebujú.

SERGEJ KOZLÍK (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Je toho mnoho. Predovšetkým, verejnosť je slabo informovaná o konkrétnych výsledkoch a záveroch rokovaní Európskeho parlamentu. Stále zastúpenie v Bruseli, avšak nie v Štrasburgu, majú len verejnonoprávna televízia a rozhlas. Prítomnosť iných slovenských médií na rokovaniach Európskeho parlamentu je len sporadická. 

PETER BACO (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

To si žiada seriózny prieskum. Podľa mňa je málo známy fakt, že zdatný poslanec aj v sedemstotridsaťpočetnom parlamente môže značne ovplyvňovať celkovú prácu EP.


  • Počas Vášho doterajšieho pôsobenia v EP, aký bol najpozitívnejší a naopak najnegatívnejší moment?

PETER ŠŤASTNÝ (Európska ľudová strana –Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Svetlá vec je, že Slováci pod mojím vedením sú zatiaľ na prvom mieste, čo sa týka účasti pri hlasovaniach v Európskom parlamente, aj keď ja som s tým mojich ôsmych kolegov najslabší. Mal som povinnosti počas mojich prvých troch rokov v rámci reprezentácie.

Hlavne sú to moje aktivity vo výboroch a delegáciách, ale mňa tešia aj záležitosti, ktoré sa riešia na politickom byre v rámci Európskej ľudovej strany, ktorá je najsilnejšou stranou a má obrovský vplyv. Človeka teší, to čom sme dosiahli  – Schengen, Jaslovské Bohunice, kde bolo navýšenie finančných prostriedkov v miliardách oproti tomu, čo nám bolo prisľúbené a odsúhlasené. Boli to emotívne veci ako veterná smršť v Tatrách. My sme tu bojovali, aby nám dali tie peniaze okamžite, nie o rok, o dva o tri. Boli tam zdržania, nakoniec som zistil prečo.

Robili sme tu dobročinné aktivity, oslavy prvého výročia vstupu SR do EÚ, ktoré boli veľmi úspešné, ktoré robila moja kancelária a kde prišli najvyšší predstavitelia.

Pred rokom sme prvýkrát v histórii dotiahli Stanley cup a opäť za účasti najvyšších zástupcov – predseda Parlamentu, komisári, rôzne hviezdy z celého sveta a tí, ktorí majú radi šport. Ako povedal Janko Figeľ – takúto výstavu tu ešte nevidel. A tých výstav je tu každý týždeň niekoľko.

Viete, čo je najväčší úspech? Že tu človek od prvého dňa necíti, že by sme tu boli nejako menejcenní. My, staršie generácie sme možno žili trochu v komplexoch, Slovensko bolo zaznávané a ľuďom chýbalo zdravé sebavedomie. Tu sa ale nikto nepozeral, či je niekto z Cypru, zo Slovenska, z Anglicka a bolo to cítiť od prvých dní. Aj preto, že ľudia ktorí tú sú si robia svoju robotu a zapadli do tohto prostredia.

Negatívne pre mňa je, keď sám cítim, aj občanov to znepokojuje, že sú tu tendencie zasahovať cez rôzne smernice do kompetencií národných a regionálnych orgánov. Princíp subsidiarity niekedy začína byť napádaný a to si nie každý uvedomuje. Ako náhle je niekto menovaný spravodajcom, tak si už myslí, že má právo zasahovať takmer do všetkého a rozhodovať takmer o všetkom. Z toho svojho subjektívneho pohľadu sa mu zdá normálne, že by sa to malo regulovať z Bruselu a on by mal byť tým hlavným formovateľom danej politiky. Ja som silným zástancom EÚ, ale v tých oblastiach, kde je jasne preukázateľné, že to je na osoh, že je to lacnejšie, efektívnejšie a zjednocujúce.

MILAN GAĽA (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Takým nezabudnuteľným zážitkom, ak by som mal hovoriť o zážitkoch, bola prvá schôdza Parlamentu 20. júla 2004 kedy som sa jednak stal poslancom EP a jednak bolo jasne cítiť, že Európa sa rozširuje o ďalších 10 členov. Možno aj termín „rozširovanie“ nie je celkom správny, pretože Európa sa len v podstate dostáva do svojich pôvodných hraníc, takže to bolo veľmi potešiteľné. Aj následný vstup Bulharska a Rumunska som veľmi vysoko kvitoval. Samotný Schengen a možno eurozóna.. Taký osobný pozitívny zážitok bolo „spravodajcovanie“ Európskeho kvalifikačného rámca, kde chceme dosiahnuť to, aby vzdelanie v Európskej únii malo nie len národné rámce, ale aby vznikali európske pohľady na vzdelávanie, na celoživotné vzdelávanie, na viacjazyčnosť. Aby sa vnímalo celoživotné vzdelávanie ako niečo, čo je jednoducho nutné a čo zároveň znamená aj celoživotné peniaze a preto treba vytvoriť určité porovnávacie štúdie a rámce. Jednak pre úrovne dosiahnutého vzdelania, jednak pre vzájomné uznávanie diplomov a zároveň pre mobilitu študentov hlavne na úrovni programov Erasmus a Gruntvig.

Najhorší moment? Možno sa trochu zasmejeme, ale uvedomil som si, keď spadol strop v štrasburskej rokovacej sále, že to mohlo skončiť ďaleko horšie, možno až tragicky  – ak by sme boli v tom čase prítomní. 

ZITA PLEŠTINSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Najsvetlejším  momentom  môjho pôsobenia v EP bolo, keď na základe mojich aktivít v EP víchricou zničené Vysoké Tatry dostali financie z fondu solidarity EÚ.

V každom dni môjho poslaneckého mandátu v EP som prežívala úžasná atmosféru, spolupráca s kolegami z rôznych členských krajín z rôznych politických skupín pri dosiahnutí  kompromisov. Uznanie mojich kolegov a každé „Ďakujem“ bolo pre mňa veľkým povzbudením pre moje  poslanecké aktivity. Po schválení mojej správy o tvorbe a financovaní európskych noriem  v EP som získala dôveru mojej politickej skupiny, najväčšej v EP, do ktorej patrí 288 poslancov EP. Ako spravodajkyňa za túto politickú skupinu som pracovala na správach o implementácii štrukturálnych fondov v období 2007-2013, tovarovom balíčku a na nariadení o harmonizácií stavebných výrobkoch, ktorá sa bude schvaľovať  na aprílovej  schôdzi EP. V delegáciách EP som navštívila USA, Čínu, Austráliu, Nový Zéland, niekoľkokrát Ukrajinu, Moskvu a mnohé iné krásne kúty sveta.

Najnegatívnejším momentom bolo a vždy je  vyjadrenie slovenských občanov v rôznych anketách, že nepoznajú poslancov a ich prácu v EP.

ANNA ZÁBORSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Možno ten najsvetlejší bo po dva a pol roku pôsobenia vo výbore keď sa znovu opakovali voľby predsedu pre druhú polovicu volebného obdobia, kedy napriek problémom s mojím zvolením pred piatimi rokmi neboli vôbec žiadne problémy a všetky členky výboru zo všetkých politických skupín sa vlastne v niekoľkých minútach rozhodli hlasovať za moje zotrvanie vo funkcii. Považujem to za niečo diametrálne odlišné od začiatku volebného obdobia kedy tento post vyplýval z politickej dohody, kdežto v tej druhej polovici to už bolo na slobodnom rozhodnutí poslancov na základe skúseností, ktoré mali s mojou prácou. Ten najnegatívnejší  – nie je to konkrétny moment je to skôr pocit, že niekedy sa poslanci Európskeho parlamentu ale aj ostatných európskych inštitúcií báli názorových konfliktov, ako keby ustupovali zo svojich pozícií len kvôli tomu, aby sa nedostali do nejakej kontroverznej diskusie so svojimi kolegami, To znamená, že tie kompromisy sa robia podstatne skôr ako vôbec nejaké rokovanie začne. A tiež atmosféra takého falošného pokoja ma niekedy mrazí a bola y som radšej keby sme… ja nehovorím, že sa musíme hádať alebo že musíme byť vždy v konflikte, mala by to byť konkrétna debata o našom a vašim názore ale nie dopredu hodiť flintu od žita a nechať tie veci ísť takým bezkonfliktným procesom.

MIROSLAV MIKOLÁŠIK (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Veľmi pozitívny moment je – a to môžem povedať z prvej ruky, som členom výboru pre regionálny rozvoj – že EÚ má stále ako jednu z najvyšších priorít politiku súdržnosti a pomáhania novým členom, ktorí sa dostali do únie. Len v tomto programovacom období, ktoré beží do roku 2007 do roku 2013, Slovensko dostane do daru 400 miliárd korún na modernizáciu Slovenska, na rozvoj, na diaľnice, na vedu a výskum, na zdravotníctvo a pre mladých ľudí. Mne to príde ako úžasný princíp a daňoví poplatníci z bohatších krajín stále ešte trpezlivo prispievajú zo svojich daní na nás Slovákov a nám podobným, aby sme slušnejšie žili.

Tým nechcem povedať, že som zaslepený eurooptimista. Ja EÚ v mnohých otázkach, morálnych a etických často kritizujem, čo je myslím o mne dostatočne známe. Z tých negatívnych poviem čerstvú vec, čo sa mne veľmi nepáčilo. Na pôde Európskeho parlamentu vieme vypočuť rabína z Británie, veľkého muftiho zo Sýrie a Mahmúda Abbása z Palestíny a dalajlámu z Tibetu. Zdvorilo a slušne počúvame ich prejavy, v ktorých sa možno nie vždy dalo vo všetkom súhlasiť ale aj mnohých iných, premiérov a hlavy štátov. Keď minule prišiel predstaviteľ práve predsedajúcej krajiny ČR, prezident Václav Klaus, niektorí poslanci len preto, že nesúhlasia s názorom demokraticky zvoleného prezidenta nielenže odchádzali demonštratívne zo sály, ale dokonca si dovolili vykrikovať a hlasito protestovať a rušiť prejav. To mi prišlo ako nevychovanosť a nedostatok politickej kultúry u niektorých predstaviteľov, najmä z ľavicových zoskupení.  

JÁN HUDACKÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Pracujem vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku a potom ako náhradník výbore pre ekonomiku a menové veci, tak ak môžem spomenúť niektoré významné úspechy, ktoré sa podarili, či už navýšenie rozpočtu na odstávku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach o 5 miliárd korún, alebo aktivity ohľadom podpory malého a stredného podnikania, znižovanie predovšetkým administratívnych bariér pre malé a stredné podniky. Takisto podpora automobilového priemyslu vzhľadom na to, že je na Slovensku významnou súčasťou hospodárstva. Čo sa týka Výboru pre ekonomiku a menové veci, je to predovšetkým zavedenie eura na Slovensku, čiže s prípravou celého procesu tak, aby sa Slovensko mohlo bez vážnych problémov dostať do eurozóny a aby tam mohlo pôsobiť ako právoplatný člen, pretože v určitom období prípravného procesu alebo v procesu vstupu niektoré členské krajiny, alebo niektorí moji kolegovia z niektorých členských krajín mali vážne výhrady voči vstupu Slovenska, takže sme sa veľmi snažili eliminovať takéto výhrady a myslím si, že sa nám to aj podarilo. Určite môžem spomenúť aj energetický sektor, povedzme spustenie alebo urýchlenie rozhodnutie Európskej komisie voči dostavbe Mochoviec, kde Komisia váhala, tak som interpeloval komisára. Je to veľmi široká škála aktivít. Takisto, keď Slovensko kandidovalo na sídlo Európskeho technického inštitútu spolu s Viedňou, tak sme sa snažili lobovať a ja som bol jeden zo slovenských poslancov v Parlamente, ktorý mal túto záležitosť ovplyvňovať. Napriek tomu, že sa to nepodarilo, urobili sme značný krok dopredu s tým, že sme tak trochu prezentovali Slovensko, ktoré má potenciál aj v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. V každom prípade by sme mohli byť sprostredkovateľom medzi novými a starými členskými krajinami, čo sa týka ďalšieho rozvoja vedy výskumu a inovácií.

Tie negatívne momenty si až tak veľmi neuvedomujem, aj keď tu boli také procesy, ktoré neboli veľmi pozitívne voči Slovensku, voči niektorým našim snahám, ale aj z hodnotového a čisto politického pohľadu KDH, čo sa týka napr. interrupcií a eutanázie, nie vždy sa nám podarilo ovplyvniť vývoj v EÚ, ktorý je značne liberálny v týchto záležitostiach. Na druhej strane sme sa snažili, robili sme všetko pre to, aby sme tie hodnoty uchránili, aby to, na čom vznikla Európa a Európska únia, aby pokračovalo ďalej, aby to boli hodnoty, na ktorých sa oplatí stavať ďalej celú európsku spoločnosť.

VLADIMÍR MAŇKA (Skupina európskych socialistov, SMER-SD)

Istým vyvrcholením je to, že som bol zvolený za spravodajcu rozpočtu Európskej únie na rok 2010. Ja to beriem ako odraz toho, že možno niekto mi za tú štvorročnú doterajšiu prácu dal dôveru. Keď hovoríte o svetlých momentoch, samozrejme, bolo ich viacej. Ja si pamätám, že hneď, ako som prišiel do Európskeho parlamentu, bol som tu asi tri mesiace, a vtedy prišiel do nášho Výboru pre rozpočet zástupca Európskej komisie a povedal, že nové členské štáty čerpajú málo finančných prostriedkov, navrhujem, aby sme im skrátili o 10 % tieto zdroje, pretože ich nedokážu vyčerpať. No a ja som bol vtedy primátorom Zvolena a my sme tiež robili z  fondu ISPA, veľkú akciu. Bolo to čistenie odpadových vôd pre okres Zvolen, kde som sa stretával s obrovskou byrokraciou, keď sme za dva roky rokovania s Európskou komisiou dostali úplne na začiatok. Mal pocit, že tie peniaze nám vôbec nechcú dať, že si ich chcú nechať, lebo bohužiaľ sú také pravidlá, že keď sa peniaze nevyčerpajú, tak si ich potom rozdelia tí, ktorí najviac prispievajú. Ja som im toto všetko povedal a požiadal som Komisiu, aby oni zmenili pravidlá hry, aby zjednodušili pravidlá na to, aby sa mohli lepšie čerpať finančné prostriedky a potom tieto štáty nebudú mať problémy. Ku mne sa pridali ďalší kolegovia s mojej politickej strany, ale aj z ďalších politických skupín. Požiadali sme aj na Výbore uznesením, aby Komisia pripravila nové jednoduchšie pravidlá pre čerpanie štrukturálnych fondov a oni ich v minulom roku predložili a pripravili. Sú skutočne jednoduchšie a umožňujú lepšie čerpanie finančných prostriedkov. Samozrejme, sú tu ešte byrokracie, ktoré sú na úrovni jednotlivých členských štátov. Dnes sú byrokracie v niektorých členských štátov vyššie, ako je byrokracia v Európskej únii. Čiže je tu ďalší podnet, ktorý som mal asi pred nejakými tromi mesiacmi. Dal som pozmeňovací návrh, aby Komisia preskúmala, aké sú byrokracie v jednotlivých členských štátoch, aby sa tieto byrokracie dostali na nižšiu úroveň, ako je v Európskej únii. Lebo keď budú v jednej krajine zložité podmienky na čerpanie a v druhej budú ľahké podmienky na čerpanie, tak tá krajina s jednoduchšími podmienkami pôjde rýchlejšie dopredu a dokáže vyčerpať peniaze, tá druhá nie. To beriem ako obrovské poškodenie týchto krajín, ktoré nečerpajú finančné prostriedky. Štatistiky hovoria, že ak by sme dokázali čerpať podľa plánu, podľa toho, čo sme si stanovili vo finančných perspektívach na roky 2007 až 2013, tak by sme dnes v nových členských štátoch mali v priemere o 2 % vyššie HDP, mali by sme o 1 % vyššiu produktivitu práce a o 1 % vyššiu zamestnanosť.

SERGEJ KOZLÍK (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Najpozitívnejšími momentmi boli spoločný postup europoslancov za Slovenskú republiku pri presadení príspevkov na riešenie kalamity vo Vysokých Tatrách a odstavenie časti jadrovej elektrárne Jasovské Bohunice, ale i schopnosť slovenskej delegácie, ako jedinej národnej delegácie, pred každým plénom EP prerokovať a zjednotiť stanoviská k hlavným bodom programu v záujme nasej krajiny.

Negatívne som vnímal skreslené a neobjektívne ataky maďarských poslancov na národnostnú politiku Slovenska, na ktoré sme aj s kolegami z Ľudovej strany – HZDS museli viackrát razantne reagovať. Do kategórie negatívnych momentov zaradujem aj nepriechodnosť zmeny nevýhodných a diskriminačných nástrojov poľnohospodárskej politiky, ktoré v prístupovej zmluve pripustila Dzurindova vláda.

PETER BACO (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Pozitívne som, okrem iného, ovplyvnil závery „zdravotnej previerky“ reformy SPP. Podľa toho slovenské farmy budú mať ročne nárok na približne o 50 mil. eur väčšie podpory a tým sa zmierni ich diskriminácia. Naopak, nepodarilo sa mi presadiť môj návrh na reformu trhu s cukrom oproti lobistickému návrhu obchodníkov s cukrom. Možno nie najpozitívnejší, ale pre mňa nádejným momentom bolo vystúpenie prezidenta Indie, v ktorom predznačil etický systém vhodný pre riešenie súčasnej globálnej krízy hodnotového systému.


  • Ktoré európske témy chcete v predvolebnej kampani komunikovať?

PETER ŠŤASTNÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Rád by som nadviazal na kampaň z pred piatich rokov, kedy sme chceli silné Slovensko a ja by som veľmi rád k tomu pridal – spravodlivé a slušné. Silu myslím napríklad v ekonomickej oblasti, ktorá sa prejaví v prosperite štátu a občanov a tam sme myslím dosiahli najväčší progres. Myslím si, že aj spravodlivosť aj slušnosť na Slovensku ešte veľmi chýba. Zaujíma ma, ako môžem odtiaľto pôsobiť spätne na Slovensko. Rôzne medzinárodné organizácie, ktoré merajú či už korupciu alebo vymožiteľnosť práva konštatujú, že máme rezervy a trápi ma, že tieto veci sa stávajú všednosťou. To nemôže byť normálne a hlavne mladí ľudia si to musia uvedomiť.

Chcel by som upozorniť, že M. Dzurinda sa svojimi koaličnými partnermi Slovensko už raz z jedného marazmu vytiahli. Zo situácie, kde Slovensko bolo pred ekonomickým a morálnym bankrotom a bolo EÚ izolované sa stal jeden prosperujúci štát, významný, rešpektovania hodný. Nanešťastie tí, čo to spravili sa prostredníctvom aktivít oponentov stali nepopulárni. O to mi ide, aby ľudia volili tých, za ktorými sú výsledky. Lebo keď sa nepoučíme z minulosti tak nás čaká veľmi ťažká budúcnosť.

MILAN GAĽA (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

Ja by som veľmi chcel pokračovať v tom, čo som robil. Témy týkajúce sa vzdelania a viacjazyčnosti, kultúry a potom témy, ktoré preberáme vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. To znamená napríklad boj s civilizačnými chorobami, ktoré sú obrovským zabijakom, stačí spomenúť onkologické ochorenia, kardiovaskulárne choroby, metabolické ochorenia. Za všetko spomeniem cukrovku. Na Slovensku je evidovaných 300 tisíc ochorení na cukrovku a pri lepšej diagnostike a záchytnosti by sme mohli hovoriť asi až o pol milióne ľudí. Takisto otázky dotýkajúce sa duševného zdravia sú veľmi zaujímavé. Pre ilustráciu na Európskej pôde spácha ročne samovraždu 60 tisíc ľudí, pre porovnanie pri autohaváriách zahynie 50 000 ľudí, čiže aj tam by som chcel nasmerovať niektoré svoje úsilia a hovoriť o tom, že sa musíme venovať týmto témam, ktoré niekedy dosahujú až epidemiologický rozmer.

ZITA PLEŠTINSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / SDKÚ-DS)

  • Potreba čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov transparentne, spravodlivo pre všetky NGO, obce a mestá na Slovensku  na zmysluplné projekty, ktoré prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju slovenských regiónov , znižovaniu regionálnych rozdielov a približovanie sa  životnej úrovni slovenských občanov k životnej úrovni občanov EÚ-15
  • Výhody jednotného trhu postaveného na štyroch základných slobodách  a ochranu spotrebiteľa  hlavne  dobre informovaného a poznajúceho svoje spotrebiteľské práva.
  • Boj proti klimatickým zmenám a hľadanie nových ciest ako napríklad cesta Novej vodnej paradigmy, energetickej účinnosti budov.
  • Potreba celoživotného vzdelávania a výučba cudzích jazykov

ANNA ZÁBORSKÁ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Tak ako som si zvolila dva výbory na začiatku volebného obdobia a to výbory, ktoré sa bezprostredne dotýkajú ľudských práv, tak sú  aj témy, ktoré by som rada komunikovala aj ďalej. Samozrejme, že okrajovo, nie až tak d témy, ktoré sa týkajú detailov, sú to témy, ktoré sa týkajú zdravotníctva, tým, že som lekárka tak ma to veľmi zaujíma. Ale ľudské práva, či to už je vo výbore pre práva žien alebo vo výbore pre rovnosť, ktorý hovorí o tretích krajinách o tých najchudobnejších a najbiednejších u ktorých sú najčastejšie porušované ľudské práva tak myslím, že by som rada zúročila to čo som za týchto päť rokov nabrala, nasala, všetky tie kontakty, ktoré mám a nakoniec všetka ta práva, ktorá súvisí s človekom, súvisí s rodinou, súvisí so spoločenstvom v ktorom žije a aj keď napríklad rodina je kompetenciou národného štátu, či je to pracovná politika alebo zosúladenie rodinného a pracovného života otázka demografie, to všetko s rodinou bezprostredne súvisí, čiže toto sú tie témy, ktoré ma najviac zaujímajú a tu vidím stále pole pôsobnosti, kde by som sa mohla uplatniť.        

MIROSLAV MIKOLÁŠIK (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Mám starosť je o regióny – východné Slovensko, Košický, južná časť Prešovského kraja, Banskobystrický kraj ale aj vybraté okresy zo Žilinského kraja. Budem tým ľudom ukazovať kde môžeme pridať, čo môžem ešte priniesť ako europoslanec, čo môže do budúcna Európska únia pre tieto regióny ešte urobiť. Mám aj konkrétne čísla, viem to dokumentovať a budem s občanmi na túto tému hovoriť.

Ťažisko bude na otázkach rodiny. Sám som otec rodiny, máme štyri deti, nie je mi to ľahostajné ,ani budúcnosť rodiny v Európe. Rodina je základom spoločnosti. Stále sa chováme k rodine macošsky a tu nemyslím len poskytovanie nejakých finančných dávok, hoci aj to je potrebné. To, čo dáva Slovensko, vedené ľavicovou socialistickou vládou je len zlomok toho, čo dáva pravicová vláda vo Francúzsku. A čuduj sa svete, Francúzsko má jednu z najvyšších pôrodností v celej Európe a Slovensko má jednu z najhorších. Ja budem hovoriť o daňovom zaťažení, odvodovom zaťažení rodín, ale budem hovoriť aj o zdravotníckej starostlivosti. Podľa diplomu som lekár. Poukážem aj na niektoré ťažkosti, kedy pri väčšinovom hlasovaní sa v Európskom parlamente ukázalo, že najmä ľavicová časť parlamentu ( socialisti, liberáli, zelení a zjednotená ľavica) presadzovala  názory, ktoré nie vždy boli v súlade s mojim presvedčením o úcte k ľudskému životu od počatia až po prirodzenú smrť. Človek by mal byť a zostať na prvom mieste.    

JÁN HUDACKÝ (Európska ľudová strana – Európski demokrati / KDH)

Ja sa zrejme budem držať svojho remesla, ako sa hovorí. Keďže robím vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku, rozhodne by som sa rád venoval tejto oblasti aj vo svojej kampani. Trochu viac dávať ľuďom do povedomia oblasť energetickej účinnosti, čo znamená šetrenie energie. Vieme dobre, ako je energia spojená so životom ľudí, v podstate sme všade na energii v rôznych formách závislí. Takisto ľudia veľmi citlivo vnímajú rast cien energií, či už plyn alebo elektrická energia. Predstaviť im určité možné riešenia v rámci takejto kampane, ako by mohli šetriť tú energiu, na druhej strane ich kvázi vyzvať k tomu, aby zospodu vytvárali určitý tlak na vládu, ktorá by mala riešiť tieto veci a pomôcť im stimulovať ich k tomu, aby šetrili viac, cez určité finančné príspevky. Mohli by v podstate kofinancovať a tak zvyšovať energetickú účinnosť v domoch prostredníctvom zatepľovania, výmeny okien, nákupu žiaroviek a spotrebičov, ktoré prispievajú k tomu, koľko platíte za účet za energie. Budem dotýkať aj iných tém, ktoré súvisia s hospodárstvom, ekonomikou, krízou a podobne. A potom aj veci, ktoré sa týkajú môjho presvedčenia, to sú tie hodnotové veci. Rozhodne budeme ďalej bojovať za to, aby sa tie hodnoty ďalej nerelativizovali a aby jednoducho skutočne boli naďalej tými hodnotami, na ktorých sa má Európska únia a európske spoločenstvo budovať.

VLADIMÍR MAŇKA (Skupina európskych socialistov, SMER-SD)

Sú to témy, ktoré sú najpálčivejšie. Jedna z nich, ako som už spomínal, je finančná hospodárska kríza, ktorá sem prišla, ktorá tu skutočne nemusela byť, akým spôsobom jej čeliť, čo všetko treba urobiť. Samozrejme, situácia je vážna a táto kríza spôsobí aj to, že do konca roka stratí v Európskej únii zamestnanie okolo 3 a pol milióna ľudí, také sú odhady. Je to veľké číslo a vracať sa to bude do pôvodného stavu z hľadiska zamestnanosti možno 4 – 5 rokov. Je to naozaj hlboká kríza, ktorú niekto iný spôsobil a bude to jedna z hlavných tém, ktorú  chceme komunikovať. Potom tie témy, ktoré sú dôležité a ktoré ľudí naozaj zaujímajú, akým spôsobom sa bude meniť životná úroveň, či dobehneme niekedy tie vyspelé európske krajiny, akým spôsobom to urobíme, aká bude naša politika. To sú témy, ktoré ich budú určite najviac zaujímať. Ja ich chcem odkomunikovať, lebo sme na to pripravený a s týmito témami prídeme.

SERGEJ KOZLÍK (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Nepochybne to budú predovšetkým témy súvisiace s riešením súčasnej finančnej a hospodárskej krízy, s riešením otázok zamestnanosti a sociálnej únosnosti hospodárskeho vývoja v celoeurópskom meradle, aj na Slovensku. Zasadím sa, tak ako doposiaľ, za riešenia, ktoré posilnia nástroje dohľadu nad finančnými a bankovými inštitúciami, za podporu celoeurópskych dopravných a energetických systémov, za pružnejšie poskytovanie európskych prostriedkov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Podporím elimináciu takých opatrení, ktoré  môžu vyvolať novú vlnu protekcionizmu v Európe, a tiež ďalšie kroky na vylúčenie diskriminačných prístupov v oblasti poľnohospodárstva.  

PETER BACO (Nezaradený poslanec, HZDS-ĽS)

Samozrejme že principiálne otázky potreby prerodu rozšírenej EÚ na zjednotenú EÚ.

Ďalej potrebu zbaviť sa v SR naivnej predstavy o automatizme riešenia potrieb SR tým že sme sa stali členmi EU a potrebu jednotne, koncepčne, húževnato presadzovať záujmy SR -nesmieme sa vzdávať. V agrárnej oblasti mám jasný zámer, v SPP presadzovať odstránenie piatich základných omylov a premeniť ich na päť príležitostí tak, aby bola SPP perspektívna, teda nediskriminujúca, nízko-nákladová, stabilizujúca, dopredu-vidiaca a pro-vidiecka.


Rozhovory boli realizované v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku

REKLAMA

REKLAMA