Michal Havran: EÚ nie je bankomat, ale civilizačný projekt

Lisabonská zmluva nateraz áno, ale neskôr bude EÚ potrebovať federálnejší dokument, ktorý vyrieši jej demokratický deficit, hovorí Michal Havran - líder kandidátky novovzniknutej strany LIGA-Občiansko liberálna strana do Európskeho parlamentu. Nepriehľadnosť európskych inštitúcií podľa jeho slov politikom vyhovuje, pretože môžu vždy použiť Brusel ako dôvod domáceho zlyhania. Do EP veľké krajiny posielajú to najlepšie, čo doma majú a europoslanci, ktorí nastúpia v júni by mali vedieť kam idú a „nie sa dva roky zoznamovať, kde je poslanecká kantína“, tvrdí v rozhovore pre EurActiv.sk

Michal Havran
Zdroj: havran.blog.sme.sk
  • V politických tézach má Liga napísané, že jej prioritou je dokončenie reformy inštitúcií EÚ. Myslíte tým definitívnu ratifikáciu Lisabonskej zmluvy?

Samozrejme, my považujeme Lisabonskú zmluvu v tejto fáze integrácie za adekvátnu odpoveď procesom, ktoré dnes na kontinente prebiehajú. Osobne som presvedčený, že časom bude nevyhnutné aj Lisabonskú zmluvu prepracovať novým spôsobom. V horizonte desiatich rokov bude Európa potrebovať nový text, ktorý výraznejšie zdôrazní federálny charakter. Aby sme sa dostali z inštitucionálnej nejasnosti, ktorá umožňuje, že aj dnes na fakultách práva študenti dostávajú otázku, či je Európska únia štátom, alebo ním nie je.

  • Čo konkrétne má federalizácia Únie vyriešiť?

Predovšetkým to, nad čím zvyknú aj európski skeptici tak žalostne nariekať – demokratický deficit Únie. Ak existuje istý demokratický deficit Únie, tak sa nenachádza v jedinej priamo volenej inštitúcii EÚ, v Európskom parlamente. S demokratickým deficitom sa ale môžeme stretnúť v spôsobe, akým je kreovaná Európska komisia a nakoniec aj v spôsobe, akým pracujú ministerské Rady. Len si spomeňte, keď boli v roku 2005 isté pokusy holandského predsedníctva urobiť zasadania verejnými, tak to jednoducho neprešlo. Európski ministri odmietajú rokovať verejne o veciach, ktoré sa dotýkajú takmer pol miliardy ľudí. V roku 2005 Francúzi povedali tú slávnu vetu: Dobre, ak nás budete filmovať, tak my sa budeme dohadovať na toaletách.

  • Liberálna strana podporuje federálnu Európu? Ekonomickí liberáli na Slovensku by s tým asi nesúhlasili – ich programom je skôr Európa iba ako voľný trh, iba o voľnej výmene tovarov, služieb, peňazí a pracovných síl. Nie je riešením demokratického deficitu okresanie administratívy a právomocí, obmedzenie procesu na ekonomickú integráciu?

Projekt Európskej únie má korene už v prúdoch myslenia v 19. storočí, v čase európskeho romantizmu. State, ktoré prednášal Victor Hugo, state Paula Valéryho, spisy Kanta o Európe… to už boli prvé prúdy európskeho sna, predstáv o spoločnej civilizácii. Povedať, alebo sa snažiť presviedčať ľudí, že pôvodným úmyslom európskej integrácie je iba zdieľanie ekonomických procesov je zavádzaním. Európska únia mohla vzniknúť vďaka dvom traumatizujúcim momentom 20. storočia, prvej a druhej svetovej vojne. Potreba integrácie nebola odpoveďou na to, akým spôsobom uľahčiť pohyb tovaru a kapitálu, ale skôr odpoveďou na to, ako vytvoriť pravidlá, ktoré nám ekonomicky, ale predovšetkým politicky zabránia dostať kontinent do situácie, v ktorej sa ocitol v roku 1914 a v rokoch 1938-39. Každý, kto túto interpretáciu odmieta, je podľa mňa negacionista, ktorý nevie elementárne veci o európskej integrácii.

  • Majú občania v Európe záujem o takúto federalizáciu a demokratizáciu Únie? V mnohých európskych krajinách rastie odpor voči prehlbovaniu integrácie. A súčasne, čím má Európsky parlament viac kompetencií, tým je menšia účasť na voľbách. Majú vôbec ľudia záujem?

Ľudia o to nemajú záujem, pretože ako mi raz povedal jeden europoslanec jednej z vládnych slovenských strán v Európskom parlamente, Brusel potrebujeme na to, aby sme naň mohli všetko zvaľovať. Vlády EÚ 27 jednoducho účelovo vybudovali neprehľadné štruktúry. Občania sú dezorientovaní, kto je zodpovedný za správnosť alebo nesprávnosť interpretácie takých alebo onakých pravidiel, zákonov a predpisov. Veľmi účelovo to využívajú politici nie len na Slovensku, ale aj v ostatných európskych krajinách. Ak sa Sarkozymu niečo podarí, je to jeho osobná zásluha a keď to je neúspech, tak je to vina Bruselu. Euroskeptici hovoria, že keď európske inštitúcie zničíme, tak nám bude lepšie. Európa žila bez európskych inštitúcií. No odkedy sú na tomto kontinente európske inštitúcie, odvtedy je na tomto kontinente zmier. Nehovorím, že ich zničením príde automaticky ku konfliktu. Ale ľudia, ktorí to žiadajú, čo robia na domácej politickej scéne inak a lepšie, aby si mohli dovoliť kritizovať fungovanie nadnárodných inštitúcií? V čom idú príkladom? V čom sú inšpirátorom dobra a zmieru v národných politikách, že si dovoľujú hovoriť, že Brusel je, spolu s Štrasburgom a Luxemburgom, inšpirátorom nenávisti, netransparentnosti, nekontrolovateľnosti? Je slovenská politika lepšia, čistejšia, prehľadnejšia, morálnejšia bez toho, aby do nej nevstupovali európske inštitúcie? Pokiaľ ja viem, tak sa tu teraz vďaka Európskej únii zastavil jeden pokus o krádež európskych peňazí. Lebo Slovensko sme si už dokázali vykradnúť dostatočne kvalitne, tak sa nám integráciou otvoril priestor vykrádať aj našich susedov.

  • Aká je vaša osobná motivácia? Prečo ste sa rozhodli stať lídrom kandidátky strany, ktorej volebný úspech je minimálne neistý?

Práve preto. Mal som viacero ponúk, dokonca aj z veľkých politických strán, ktoré pôsobia v parlamente, niektoré z nich dokonca vo vláde. Od začiatku sa mi nepáči predstava, že dnes vidíte v politike ľudí, ktorých ste nepoznali. Zrazu dokázali nastúpiť na ten správny vlak. Myslím si, že kto myslí politickú angažovanosť vážne, musí začať úplne od začiatku, od spodku. Musí ísť do konfrontácie svojich názorov s názormi ostatných a predovšetkým voličov. Volič na Slovensku nie je prekážkou demokracie, ako si to myslia veľké politické strany, ktoré si kupujú marketingové a reklamné agentúry, aby vizuálnymi alebo sloganovitými machináciami presvedčili voliča, že jeho hlas je dôležitý a zároveň nie je dôležitý! Volič je úplne najdôležitejšou zložkou slovenskej politiky. Malé politické strany, ktoré sú na okraji mediálneho záujmu, pretože nemajú uzatvorené strategické partnerstvá s veľkými médiami a reklamnými agentúrami, majú jedinú možnosť a tou je stretávanie sa s voličmi. To je jediný spôsob, jediné bojisko, na ktorom môžu priamo oslovovať ľudí. Nie štýlom, že niečo teraz akože rýchlo vymyslíme, lebo veď bez obsahu politiku nemôžeme robiť. Toto sa dá vtedy, keď máte potrebu zaplniť reklamné spoty, máte potrebu zaplniť inzeráty, lebo predsa len treba komunikovať písmenkami a nápismi. Ale keď sedíte s niekým v dedinskej krčme, tak mu darmo hovoríte slogany. Tí ľudia majú reálne problémy, ktoré sú na 80% spojené s Európskou úniou, ale popri tom iba 1% národných rozpočtov ide do EÚ. Nepomer toho, akým spôsobom sme integrovaní finančným záväzkom voči Únii, a na druhej strane, akým spôsobom je Únia voči nám záväzná legislatívne, spôsobuje jednu z disonancií, ktorá sa potom prejavuje ako demokratický deficit. Mohol by som nastúpiť do veľkej strany. Ale ja myslím svoju politickú angažovanosť záväzne. Záväzne voči ľuďom, ktorí ma oslovili, voči ľuďom, ktorí sú pripravení ma podporiť napriek tomu, že možno ich hlas by bol podľa teórie užitočných hlasov niekde inde zaujímavejší. Predovšetkým, ja politike verím. Neverím tomu, že moc je tu na to, aby likvidovala politiku. Politika, tak ako povedala Hannah Arendtová, je všetkým priestorom medzi ľuďmi a v tomto priestore žijeme, toto je naše ľudské spoločenstvo, ktoré musíme pestovať. Nie na báze nejakých utopistických predpokladov, ale na báze toho, že sa aspoň stretávame a rozprávame.

  • Považujete nízku účasť na voľbách do Európskeho parlamentu a jej klesanie za problém, ktorý treba nejako špecificky riešiť?

To je problém predovšetkým politických reprezentácií tejto krajiny, ktoré vždy našli príležitosť na to, aby o týchto voľbách nehovorili, alebo si z nich urobili povinnú jazdu. Súvisí s ich predstavou o Európskom parlamente. Pri všetkej úcte k starším a skúsenejším sa pozrite, akých ľudí tam vysielajú veľké politické strany. Verím, že Európska únia do konca roku definitívne prijme Lisabonskú zmluvu. Európsky parlament sa stane legislatívnym nosičom Únie. Po prvýkrát vo svojej histórii už nebude mať len možnosť robiť iniciatívne správy, ale predkladať legislatívne opatrenia a bude stopercentným strážcom európskeho rozpočtu. Všetky veľké krajiny dnes posielajú do Európskeho parlamentu najlepších politikov, ktorých majú k dispozícii v národnej politike. Sarkozy sa takto vo Francúzsku zbavil už dvoch alebo troch ministrov. Hovorím zbavil, lebo sa mu to zároveň hodilo. Ale to sú ľudia, o ktorých profesionálnych kvalitách nikto nepochybuje. Všetky krajiny chcú, aby kandidáti, ktorí nastúpia v júni, vedeli kam idú. A nie, aby sa dva roky zoznamovali, kde je poslanecká kantína.

  • Vráťme sa k idei federálnej Európy. Argumentom proti federalizácii Európy je, že oslabuje suverenitu členských štátov. A keďže štát je prirodzená forma spolužitia určitého spoločenstva ľudí, vzniká nejaký neprirodzený útvar, ktorý potláča slobodu. Vy s týmto poňatím suverenity pravdepodobne nesúhlasíte…

Chcel by som spresniť dve veci. Liga, ktorá mi dala túto ponuku prezentovať sa, nepredstavuje typ slovenského liberalizmu, ktorý sme tu mali 20 rokov. Ten, ktorý povýšil jednu slobodu, slobodu podnikania, nad všetky ostatné. Liberálne hnutia, a nehovorím len o politických, ale aj o cirkevných hnutiach, mali v minulosti vždy povinnosť stáť na strane tých, ktorých sloboda bola najviac ohrozená. Takto boli chápané liberálne hnutia ešte v minulom storočí dokonca aj vo Veľkej Británii. Slovenský liberalizmus je však dnes reprezentovaný extrémistickou ekonomickou školou, ktorá v svoje teórie nikdy nikde neuplatnila, iba čiastočne v Čile a v Indonézii, čo skončilo totálnym ekonomickým fiaskom. Je to veľkým historickým nedorozumením slovenského liberalizmu. Verím, že to sa dokonale vyčistí. Tak, aby sa konečne ujal „slovansko-románsky“ liberalizmus, ktorý napríklad v Európskom parlamente reprezentoval so svojou platformou dnes už nebohý Bronislav Geremek, slávny poľský disident, a aby odmietol niektoré tie anglosaské koncepty ekonomickej surovosti a solidarity deklasovanej na charitu.

  • Zdá sa, že program Ligy by celkom dobre zapadol do skupiny európskych socialistov. Ekonomika, ktorá nie je redukovaná iba na voľný trh, posilňovanie európskej integrácie… Lenže Liga by sa v prípade získania mandátu pravdepodobne zaradila do inej európskej politickej skupiny…

Skupina ALDE sa dnes skladá z dvoch frakcií. Strana európskych liberálov a Strana európskych demokratov. Strana európskych liberálov prezentuje klasický liberalizmus, ale predsa len v eurooptimistickej verzii. To znamená, že aj jej líder Graham Watson, ktorý sám pochádza z anglosaského mentálneho prostredia, je výrazne proeurópsky naladený. V každom prípade táto platforma neprezentuje takzvaný liberalizmus hayekovského typu. Ktorý mimochodom nie je liberalizmom, ale istou formou poľudšteného ekonomického fašizmu, lebo spoločnosť podľa neho patrí predovšetkým tým, ktorí sú úspešní a ľudské spoločenstvo je v tejto projekcii zrazené iba na podnikateľské prostredie. Tento európsky liberalizmus vstrebal niektoré románske liberálne inšpirácie. A s príchodom zosnulého Bronislava Geremeka aj západoslovanské. Pre nás je zaujímavým partnerom strana Európskych demokratov. Je to strana, ktorá združuje skôr európskych sociálnych liberálov. Sú tam strany z Talianska a Francúzska, ktoré patrili do určitého času k istej forme osvietenej kresťanskej demokracie, ktorá – tak ako u liberálov – tiež nemá nič spoločné s kresťanskou demokraciou, ktorú máme na Slovensku. Jedným z dôvodov, prečo dnes nemôžme hovoriť o partnerstve so socialistami – aj keď je politicky absolútne možné, tak ako s kýmkoľvek, kto rešpektuje základné demokratické princípy – je, že európski socialisti majú z môjho pohľadu, povedal by som, extravagantné správanie sa voči niektorým svojim členským stranám.   

  • Aký je váš osobný program, s ktorým chcete ísť do Európskeho parlamentu a témy, ktorý by ste chceli otvárať?

Hovorili sme, že tu silnejú euroskeptické a eurofóbne nálady v Európe a ja to vidím trošku inak. Jednou z priorít je potvrdiť to, že Európska únia nie je len bankomatom, ale je to civilizačný projekt. Projekt, ktorý má nedostatky, lebo politici, ktorí Európsku úniu konštituovali a konštituujú si do istej miery želajú, aby tieto nejasnosti a nedostatky pretrvávali. Preto dôležité bojovať za európsku integráciu aj na slovenskej politickej scéne. Nestačí za ňu bojovať v Európskom parlamente v Štrasburgu, alebo v Bruseli, ale musíme hovoriť o európskych témach tu. Európske témy, to nie sú len poľnohospodárske platobné agentúry alebo nástenkové tendre alebo čokoľvek, čo ľudia vnímajú ako EÚ. Je to predovšetkým civilizačný projekt. To je predovšetkým to, že dnes tu máme mládež, ktorá môže študovať kdekoľvek cez výmenné programy alebo, že nepotrebujeme ísť do Rakúska cez hranice. Toto sú neuveriteľné veci a odsúdiť tieto veci kvôli tomu, že v Bruseli je 35 tisíc ľudí, ktorí prechádzajú pomerne ťažkými konkurzmi, aby tam mohli pracovať, povedať, že sú takmer prekážkou rozvoja európskeho kontinentu – to nie je neseriózne, to je nebezpečné bláznovstvo.  

REKLAMA

REKLAMA