Simon Hix: Východoeurópania budú mať v novom EP väčší vplyv

Nový Európsky parlament bude rovnomerne rozdelený medzi pravicu a ľavicu, zväčšujúci sa vplyv europoslancov zo strednej a východnej Európy posunie rovnováhu moci rámci politických skupín. Tvrdí to britský profesor Simon Hix na základe štatistickej prepovede výsledkov júnových volieb do EP.

Simon Hix
http://euractiv.sk
  • Podľa vašej predpovede výsledkov volieb z roku 2004 mala získať strana Smer takmer 30 % hlasov a 4 až 5 europoslancov. Nakoniec ale získala vo voľbách len 17 % hlasov, čo zodpovedalo 3 poslancom. KDH malo mať podľa odhadu jedeného, no nakoniec malo troch poslancov v EP. Dá sa podľa Vás tento rozdiel pripísať extrémne nízkej účasti a rôznej úrovni voličskej lojality voči jednotlivým stranám? Alebo to boli iné faktory, ktoré spôsobili (a mohli by aj tentokrát spôsobiť) rozdiel medzi vašou predpoveďou a slovenskou realitou?

Tentokrát sme použili zásadne odlišnú metódu predpovede, ktorá je vysvetlená na stránke v sekcii metodológia. Minule sme použili model výsledkov strán v európskych voľbách založený na niekoľkých faktoroch, napríklad, či boli strany vo vláde, koľko hlasov dostali v posledných národných voľbách atď. Tentokrát sme použili tie isté faktory, ale pridali sme aj nedávne prieskumy verejnej mienky. To by malo zvýšiť spoľahlivosť predpovede oproti tej z roku 2004.

  • Udrží si Slovensko rekord v najnižšej účasti?

Nemám predstavu. Naša metóda o účasti nič nehovorí.

  • Aké hlavné rozdiely očakávate oproti roku 2004?

Domnievame sa, že Parlament bude vo všeobecnosti stabilný, zľahka sa rovnováha posunie smerom doľava. Namiesto toho, aby sme mali opäť Parlament, ktorému dominujú stredo-pravé strany, bude to skôr vyvážené medzi stredo-ľavým a stredo-pravým táborom.

EPP bude stále najväčšou skupinou, rozdiel oproti socialistom bude ale menší, keďže sa očakáva, že britskí konzervatívci a Česi EPP opustia. 

Tento rok sme zmenili spôsob, akým sme robili túto predpoveď. Pred desiatimi rokmi sme vychádzali len z prieskumov verejnej mienky a tie sú pri európskych voľbách notoricky nespoľahlivé.

  • Myslíte si, že ekonomická kríza môže zvýšiť nespoľahlivosť štatistických údajov?

Ak predpovedáte voľby v jednej krajine, použijete detailnú analýzu údajov tej krajiny. To sa však nedá, ak sa snažíte urobiť priemer pre celú Európu.

Dúfate, že chyby v jednej krajine sa vyvážia chybami v inej krajine. Predpoveď pre Európsky parlament ako celok je oveľa presnejšia ako predpoveď pre individuálne krajiny

  • Čo Libertas, myslíte si, že majú šancu?

To je veľká neznáma. Nemyslím si, že Libertas bude úspešná, pretože tieto voľby majú skôr národnú povahu. Ganley možno získa v Írsku kreslo, ale myslím si, že bude pre neho ťažké vytvoriť skutočné európske hnutie.

Hoci ide o európske voľby, väčšina médií a voličov ich stále berie ako národné voľby. Všetky otázky, ktoré dostávam sú o voľbách v mojej krajine, čo s stane v mojej krajine. Nezaujíma ich európsky obraz. To je to, čo si voliči myslia.

Podľa mňa sa nedá v týchto voľbách bojovať s celoeurópskou stranou.

  • Aké budú politické implikácie nového rozloženia moci v EP?

To bude sčasti záležať nie len na rovnováhe moci medzi stranami, ale v rámci každej skupiny.

Zaujímavé je napríklad národné zloženie skupiny. V EPP napríklad bude oveľa menej Nemcov, viac Talianov a Poliakov, no žiadny Brit.

U socialistov budú Nemci znova najsilnejšou delegáciou, Francúzi a Španieli oslabia. Zo socialistov sa možno stane umiernenejšia skupina.

Zaujímavou črtou bude, že Východoeurópania budú mať v novom Parlamente oveľa väčší vplyv ako v tom súčasnom.

V súčasnosti sú vo všetkých skupinách Východoeurópania skôr na okraji, sú to malé strany, dokonca aj tie poľské. Teraz budú mať skupiny po prvýkrát veľké národné delegácie z východnej Európy, najmä poľské.

  • Budú mať europoslanci z nových členských krajín viac vplyvu v EPP, PES alebo v ALDE?

Ak sú naše predpoklady v hrubých rysoch správne, potom by mali mať strany z nových členských krajín väčší vplyv v EPP, najmä v dôsledku veľkej poľskej delegácie v tejto skupine. V ALDE a PES by to malo byť asi narovnako.

  • Takže ďalším predsedom Európskeho parlamentu bude Poliak?

Mohol by byť.

  • Bude Barroso znovuzvolený?

Ak mám hádať, povedal by som, že pravdepodobne áno. Matematicky by ho mohla koalícia proti nemu stopnúť. Všetko to bude o liberáloch.

Tu sa to stáva veľmi zaujímavým. Ak sa EPP dohodne so socialistami na predsedovi Parlamentu a liberálov to nahnevá, mohol by to byť pre Barrosa problém.

Socialisti nie sú pri Barrosovi jednotní. A keď príde na voľbu – a tá je tajná – EPP bude potrebovať liberálov, aby zabezpečila Barrosovi podporu.

  • Myslíte si, že národné politické strany si osvoja programy európskych strán? Budeme svedkami kampane, v ktorej budú dominovať európske témy?

Nikto si európske programy ani nevšimne. Je to skutočná hanba, ale budú to národné kampane. Toto je siedme kolo európskych volieb, je to skutočná tragédia týchto volieb.

  • A to napriek globálnej ekonomickej kríze a klimatickým zmenám, ktoré primäli Európu konať a ukázať hodnotu spoločného postupu?

Všetky tieto globálny krízy totiž postihujú ľudí lokálne. Tí vzhliadajú k národným lídrom, aby riešili tieto problémy. Preto je tu tlak na protekcionizmus. Ľudia chcú, aby konali národné vlády. Takže sa sústredia na národnú úroveň. Ja by som osobne veľmi rád videl konkurenčných kandidátov na predsedníctvo Komisie, ale pravdepodobne sa toho nedočkáme, čo je skutočná hanba.

To by bol element „Európskosti“ vo volebnej kampani. Pokiaľ tento rozmer nebudeme mať, budú to len ďalšie voľby zamerané na národné otázky.


Simon Hix je profesorom na London School of Economics (LSE). Spolu s profesorom Michaelom Marshom z Trinity College v Dubline a Nickom Vivyanom z LSE zostavili štatistickú predpoveď výsledkov volieb do Európskeho parlamentu pre firmu Burson-Marsteller. 

REKLAMA

REKLAMA