EÚ má nastavovať pravidlá a kontrolovať, nie prerozdeľovať

Nedodržiavanie pravidiel považuje za podstatu problémov v EÚ. Líder kandidátky SDKÚ-DS do májových eurovolieb Ivan Štefanec.

Ivan Štefanec
http://euractiv.sk

Od roku 2009, kedy boli posledné voľby do Európskeho parlamentu, posunula sa SDKÚ-DS nejako v európskych otázkach?

Precítili sme nie celkom ľahké časy krízového vývoja, kedy bolo ohrozené euro. Museli sme bojovať za stabilitu meny, lebo v nej boli úspory a príjmy našich občanov. SDKÚ-DS je jedinou stranou, ktorá dôsledne obhajovala slovenské záujmy, lebo sme využili pravidlá vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy v parlamente prostredníctvom využívania odôvodnených stanovísk pripomienkovania európskej legislatívy. Nikto sa nespráva v európskych otázkach tak aktívne a tak jasne.

Prehodnotili ste postoj k nejakej konkrétnej politike EÚ za ten čas? Napríklad pod vplyvom udalostí?

V základných veciach nie. Práve pod vplyvom udalostí sme možno viac boli tí, ktorí kričali za slovenské záujmy, keď sme boli jediná krajina, ktorá sa odmietla zúčastniť na hotovostnej pôžičke pre Grécko. Mali sme vtedy premiérku, ministra zahraničných vecí aj ministra financií. Nebolo to vtedy jednoduché. Ja som bol predsedom výboru pre európske záležitosti, viem, aké boli tlaky na európskej scéne. No dokázali sme to. Dokázali sme jasne pomenovať, že pravidlá sa majú dodržiavať pre každého a situácia, ktorá vtedy nastala vznikla aj nedodržiavaním pravidiel aj zo strany európskych inštitúcií.

Dokázali sme priniesť pohľad menšej krajiny, ktorá svojimi aktivitami významne prispela, že sa prijal Pakt euro + a fiškálny kompakt.

Stojíte si teda za odmietnutím balíka prvej, bilaterálnej pomoci Grécku. Stojíte si aj za tým, že prostredníctvom eurovalu – dočasného a trvalého – bola už táto pomoc opodstatnená?

Áno. Keby sme neodmietli bilaterálnu pôžičku, tak by zrejme nenasledovali ďalšie kroky. Istým spôsobom sme to stimulovali. Báza bola jednoznačná, že treba dodržiavať pravidlá. Dostali sme sa do fázy, že boli už len zlé a horšie riešenia, preto sme museli minimalizovať dopady na občanov a celú úniu.

Čo podľa vás spadá pod solidaritu na európskej úrovni a čo už nie?

Každý si na európskej úrovni pod týmto slovo predstavuje niečo iné. Keď počúvam kolegov z južných štátov, tak myslia dotácie a viac prerozdeľovania. Iný význam má od nemeckých kolegov a iný od severských štátov. Solidarita je jedna zo základných hodnôt, na ktorých je postavená únia a solidarita by mama byť realizovaná v prípade, že sa dostane krajina do ťažkostí, za ktoré objektívne nemôže.

Vis major?

Áno, napríklad kalamita v Tatrách. Sám so bojoval, aby sme vtedy dostali z európskeho fondu prostriedky, čo sa podarilo, viac než 5 miliónov eur.

Ďalším príkladom je Írsko, ktoré hospodársky nebolo na tom až tak zle, ale skolaboval bankový sektor. Vtedy som pomoc považoval za oprávnenú, čo už nebol prípad ostatných krajín, ktoré sa dostali do ťažkostí vlastnou vinou, keďže dlhodobo hospodárili nezodpovedne. Toto je hranica, kde solidarita býva často zneužívaná.

Ale aj to, že bankový sektor v Írsku fungoval na základe bubliny, bola predsa niekoho vina.

Iste. Skôr som mal na mysli írskych občanov, ktorí by sa bez toho, že by sa Írsku poskytla pomoc dostali do nezávideniahodnej situácie.

Povedali ste, že pre každého znamená solidarita niečo iné. Boli by ste teda za to, aby sa presnejšie v európskom kontexte zadefinovala?

Myslím si, že by to pomohlo. Čo by pomohlo najviac je ale dodržiavanie pravidiel. Máme ich dobré, ale nedodržiavajú sa. Ten kto ich dodržiava by mal byť odmenený a ten, čo nie, znevýhodnený.

Je z Vášho pohľadu žiaduce posilňovanie právomocí Európskeho parlamentu? Je to cesta ako znižovať demokratický deficit, ak súhlasíte, že ním únia trpí?

Som za jasnejšie vydefinovanie jeho postavenia a za to, aby mal legislatívnu iniciatívu. Je to inštitúcia, ktorá má najväčšiu demokratickú legitimitu, preto si myslím, že má právo posilňovať svoje postavenie. 

Ste členom Výboru NR SR pre európske záležitosti. Ako hodnotíte využívania inštitútu odôvodneného stanoviska, ktoré národné parlamenty môžu smerovať EK ako reakciu na jej návrhy?

Veľmi kontrastne. Za minulej vlády som viackrát predniesol a presadil odôvodnené stanoviská teraz ako keby sa na to zabudlo. Pritom boli dôvody a príležitosti. Vinou pro-centralistického postoja vládnej strany sa to nerealizovalo. Iba jedenkrát sa nám podarilo presadiť parlamentnú výhradu. Paradoxne som jediným poslancom, ktorý takéto niečo v parlamente robí. Počas minulej vlády to bolo v oblasti priamych daní a vonkajších hraníc. Stále je potrebné zadefinovať ako si predstavujeme Slovensko v únii.

Ktoré boli témy, kde ste si mysleli, že by bolo vhodné podať odôvodnené stanovisko ale výbor sa k tomu nemal?

V oblasti vytvorenia úradu európskeho prokurátora. Myslím, že myšlienka spoločnej spravodlivosti je postavená na tenkom ľade lebo si myslím, že tieto otázky by mali byť skôr predmetom národnej suverenity.

Návrh vychádza zo znenia Lisabonskej zmluvy, ktoré explicitne predpokladá, že tento inštitút môže vzniknúť. Rácio návrhu je, že aj keď OLAF zhromaždí dôkazy o zneužívaní európskych prostriedkov, po tom, čo ich posunie na národnú úroveň orgánom činným v trestnom konaní už – napríklad u nás – koncovka už nie je uspokojivá. Kde je teda problém, pre ktorý ste považovali za potrebné dávať odôvodnené stanovisko vo výbore pre európske záležitosti?

Mne sa to zdá ako ďalšia administratíva a zhromažďovanie údajov. Zisťovanie, čo sa stalo nemusí ísť z národnej na ďalšiu úroveň. Principiálne sa mi zdá, že v otázkach spravodlivosti by sme si mali zachovať suverenitu. Niekto spoza našich hraníc by nemal rozhodovať o tom, ako rozhodujú prokurátori a súdy. Je to u nás veľká téma, ale mali by sme si o tom rozhodovať sami.

Čo v prípade ak národná úroveň zlyháva? Ľudia to totiž často vnímajú tak – že ak EÚ únia tieto peniaze „dáva“, prečo neurobí niečo, aby sa tak očividne nezneužívali. Neprispieva to k jej imidžu.

Nespochybňujem záujem na lepšom využívaní zdrojov. Nemyslím si, že je to v rozpore so záujmom na národnej úrovni. Naopak. Len považujem súčasné kompetencie OLAF za dostatočné, lebo nie sú malé. Nemyslím, že by sme mali zavádzať ďalší prvok do systému, ktorý považujem za precedens a ďalší krok k tomu, že budeme do budúcnosti presúvať ďalšie právomoci prokuratúry na európsku úroveň. Považujem to za nebezpečné.

Potrebuje eurozóna svoj vlastný rozpočet?

Myslím si, že nie. Nemali by sme viac prerozdeľovať, skôr som zástanca prísneho uplatňovania princípu subsidiarity. Nemyslím si, že by sme mali centralizovať viac peňazí Bruselu.

A ak by to neznamenalo výrazný nárast európskeho rozpočtu?

Je to principiálna otázka.  Rozumiem, že sú snahy o snahy o zavádzanie nových daní a posilňovanie rozpočtu. Nemyslím si, že toto je cesta. Skôr nám v únii viac pomôže hospodárska súťaž, jasné pravidlá. 

Nevidíte teda zmysle rozpočtu pre eurozónu v kompenzácii dopadov štrukturálnych reforiem?

Je to dôležité, ale na to už Komisia nástroje z posledných rokov má, napríklad európsky semester.

Európsky semester sa Vám teda javí dostatočne efektívny?

Áno, dokázal svoju opodstatnenosť. Toto by mala byť úloha Komisie – nastavovať pravidlá, kontrola a nie sa snažiť viac peňazí prerozdeľovať.

Výsledky, ktoré na Slovensku má vnímate ako dostatočné?

Iste, bez neho by sme boli určite v horšej pozícii. Je to tlak na zodpovedné narábanie s peniazmi ľudí. Kritika z tohto procesu bola zameraná na tohtoročný rozpočet v tom zmysle, že tam je tam mnoho jednorazových opatrení, že nie je udržateľný. Nesústredíme sa len na kvantitatívne ukazovatele – tie čísla nevyzerajú zle, ale dlh nám rastie, teda sa sústredíme aj na kvalitu.

Jasne komunikujete že v oblasti daní, ste zástancom daňovej suverenity. Týka sa to aj spoločného korporátneho základu dane?

Áno, v tejto oblasti treba vidieť to nebezpečenstvo. Hneď by to znamenalo vyššie dane. Náš základ je širší, a na európskej úrovni by sa určite prijal užší. Obávam sa, že je to len krok k harmonizácii priamych daní. Súťaž musí byť a z nej pramení rast.

Ani v prípade, že by to bolo pre firmy dobrovoľné?

Znamenalo by to len ďalšiu komplikáciu.

Čo európske zásahy do DPH v kontexte boja proti daňovým podvodom?

Tu nemáme najmenší problém.

Ďalšou vecou, na ktorú kladiete dôraz je regulačná záťaž. Čo je základné kritérium, ktoré určuje mieru „záťaže“?

Musíme sa pozrieť na to, čo je cieľ. Ja považujem za prioritu tvorbu pracovných miest. Ak regulácia len zaťažuje, mali by sme mať jasné právo veta a mala by platiť prezumpcia viny. EP by tu mal byť aktívnejší a toto by som chcel presadzovať, aby sme sa snažili o kvalitatívne zlepšenie, nie kvantitu. Mnohokrát to zachádza do oblastí, ktoré nie je nutné regulovať.

Proces hodnotenia dopadov legislatívy je už dnes pomerne sofistikovaný. Treba ho podľa Vás prepracovať? Akou metodikou k tomu pristúpiť, aby sa splnil cieľ zníženia regulačnej záťaže bez ohrozenia niektorých legitímnych cieľov, ktoré regulácia sleduje?

Lepšia doložka vplyvov a dokladanie cieľa regulácie. Možno aj podrobnejšie skúmanie v rámci prípravy a rozšírenie subjektov, ktoré môžu pripomienkovať legislatívu. 

Nový Európsky parlament bude mať možnosť v polčase zasiahnuť do európskeho rozpočtu na roky 2014-2020. EP dlhodobo tlačí na posilnenie vlastných zdrojov európskeho rozpočtu. Súhlasíte s tým?

Nepodporujem myšlienku zavedenia nových daní. Skôr vidím príležitosť pre zlepšenia v štruktúre rozpočtu. Viac peňazí by malo smerovať na investície, nie spotrebu, za čo považujem napríklad poľnohospodárstvo. Radšej by som to videl vo vzdelávaní, informačných technológiách, inováciách a veciach, ktoré nás môžu posunúť dopredu.

Tak ako mnoho politických strán deklarujete podporu vyrovnávania platieb poľnohospodárom, ale skôr cestou znižovania.

Myslím si, že je to aj reálnejší cieľ. Súvisí to s tým, že nevidíme priestor na zvyšovanie európskeho rozpočtu. Sme za rovnaké pravidlá, ale myslím si, že reálnejšie ako zvyšovať nám je znižovať ostatným. V dotačnej politike nie je budúcnosť, nie je to udržateľné. Myslím si, že aj pozícii našich farmárov by prospelo, keby sa ich pozícia vyrovnala a aby neboli závislí od dotačných zdrojov.  

Ako ste vnímali informácie, ktoré zverejnil Edward Snowden ohľadne masívneho sledovania elektronickej komunikácie miliónov ľudí zo strany amerických a európskych tajných služieb? Európsky parlament sa tým intenzívne zaoberal.

Je to škandál a v tomto mohla byť únia razantnejšia. Vyhlásenia boli na môj vkus až príliš diplomatické.

Európska komisia momentálne pracuje na tom, aby sa formalizoval rámec, ako postupovať, keď v členskom štáte EÚ dochádza k porušovaniu základných práv a hodnôt, na ktorých je postavená EÚ a ktorými sú základnými zmluvami členské štáty viazané. Máte pocit, že je to správna iniciatíva?

Áno, pretože to v konečnom dôsledku utvára obraz celej únie. Dodržiavania spoločných pravidiel, na ktorých sa dohodneme by mala byť alfa a omega.

V posledných mesiacoch aj na Slovensku rezonovali dve nelegislatívne správy EP – Estrela o sexuálnych a reprodukčných právach a Lunacek o boji proti homofóbii. Patria podľa Vás tieto témy do agendy EP a ak áno, ako by ste sa k nim postavili?

Áno patria, aj keď mám voči filozofii „gender equality“ výhrady lebo zachádza do absurdít ako rovnaký počet mužov a žien na riadiacich pozíciách. Je to v právomociach EP sa aj takýmito témami zaoberať. Pokiaľ ide o Estrela, nebol by som ale osobne za. Táto problematika nebola uchopená správne. Národné štáty by si mali povedať ako ďalej.

Pozadie

Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) prešiel do politiky zo súkromnej sféry, istý čas pôsobil ako splnomocnenec pre zavedenie eura na Slovensku, momentálne je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu. 

EurActiv.sk postupne prinesie rozhovory s ďalšími lídrami kandidátok politických strán do Európskeho parlamentu.

Ďalšie rozhovory:

Ján Oravec (SaS)

Eurovoľby sa na Slovensku konajú 24. mája 2014.

REKLAMA

REKLAMA