Euro je nepotopiteľné

Za uplynulé tri roky euro prežilo obrovské útoky špekulantov z celého sveta a zlovestné predpovede amerických a britských finančných médií. Našlo sa nespočetné množstvo dôkazov, že euro je nepotopiteľné, tvrdí v rozhovore pre EurActiv predseda rozpočtového výboru Európskeho parlament Alain Lamassoure.

Elyzejska zmluva - Lamassoure
Alain Lamassoure: Zdroj: TASR

Na európskej úrovni rezonuje najmä debata o rozpočte EÚ na obdobie 2014 – 2020. Európsky parlament určil svoje podmienky a medzi inštitúciami prebieha tzv. trialóg. Je tam z vášho pohľadu dobrý základ pre kompromis?

Tri inštitúcie teraz formálne začali diskutovať o svojich príslušných dokumentoch. Z každej strany teda panuje lepšie pochopenie postoja tých druhých a Komisia je odhodlaná plne zohrávať svoju úlohu čestného sprostredkovateľa. Tiež teraz lepšie poznáme, kde sú hranice každého hráča, čo má umožniť, aby sme dospeli k čo najlepšiemu kompromisu ohľadom rozpočtu na nasledujúcich sedem rokov.

Aké sú teda hranice Európskeho parlamentu pri rozpočte na obdobie 2014 – 2020? Aký by bol akceptovateľný rozpočet?

Začiatok nového rozpočtového rámca na sedem rokov si v prvom rade žiada, aby sa vyčistil stôl a zaplatili sa všetky čakajúce účty z predchádzajúceho rámca. Európsky parlament pred tým ako dá svoj konečný súhlas s viacročným finančným výhľadom na ďalšie obdobie očakáva, že sa členské štáty zaviažu k splateniu zostávajúcich 3,9 miliardy eur. V súčasnej hospodárskej situácii každé euro investované na európskej úrovni musí byť v prospech rastu a zamestnanosti v našich regiónoch a krajinách. Na tento účel by mali byť všetky prostriedky dostupné na najbližších sedem rokov rozpočtového rámca rýchlo mobilizované tam, kde sú najviac potrebné a to flexibilným spôsobom. Európsky parlament chce tiež posilniť demokratický dohľad nad sedemročným rozpočtom a jeho transparentnosť. Najmä obhajuje povinnú revíznu klauzulu, ktorá by umožnila novozvoleným predsedom Parlamentu a Komisie, aby povedali svoj názor na zavedený viacročný rámec vo svetle posledných ekonomických prognóz. Rovnako podporuje jednotu rozpočtu. A nakoniec, Európsky parlament žiada skutočnú reformu vlastných zdrojov.

Aj počas konferencie v Bratislave pri príležitosti 50. výročia Elyzejskej zmluvy ste spomenuli vlastné zdroje EÚ, ktoré pri viacročnom rozpočte patria medzi podmienky Európskeho parlamentu. Prečo sú také dôležité?

Vlastné zdroje sú odpoveďou na problémy členských štátov s cash flow počas súčasnej hospodárskej krízy. Štátne rozpočty sú veľmi obmedzené a ministri financií sú posadnutí tým, aby do európskeho rozpočtu platili čo najmenej a súčasne, aby z neho dostali čo najviac. Zavedenie vlastných zdrojov financovania rozpočtu EÚ by ušetrilo národné pokladnice, pretože by znížilo ich príspevok na základe HND. Zaistenie vlastných zdrojov rozpočtu EÚ je tiež otázkou podielu demokratickej kontroly. Súčasný systém financovania je príliš komplexný, nespravodlivý a netransparentný. Zavedenie jednotného a spravodlivého systému, ktorý by bol ľahko zrozumiteľný pre občanov, by zaistilo jednak kontrolu nad využívaním prostriedkov EÚ a zjednodušila by sa diskusia o spoločných európskych prioritách, na ktoré treba zamerať financovanie EÚ.

Zdá sa, že Európsky parlament má rozhodný postoj k viacročnému rozpočtu. Neobávate sa vzájomného obviňovania v prípade, že by nedošlo k dohode? Napríklad, že vlády budú vinu hádzať na Európsky parlament?

Ak nedôjde k dohode, neuviazneme na mŕtvom bode. Súčasné čísla budú platiť na budúci rok, čo by znamenalo vyšší rozpočet ako presadzuje Rada. Ja by som s tým dokázal žiť, len neviem, či aj všetky vlády by to dokázali…

Čo by sa dalo spraviť pre to, aby sa zmenila národná rétorika spojená s rozpočtovými vyjednávaniami, napríklad slovenský premiér po rozpočtovom summite vyhlásil, že Slovensko je jedným z najväčších víťazov tejto súťaže o európske peniaze?

V poriadku, každý národný vodca potrebuje svojim voličom vysvetliť ako sa mu darí v Bruseli. Avšak s dvomi výhradami. Po prvé, v Bruseli nejde o výhru niekoho nad niekým, ale o spoločné víťazstvo pre všetkých členov. Po druhé, Slovensko, ktoré v ďalšom sedemročnom období získalo viac prostriedkov, teraz musí ukázať schopnosť využiť ich plne, včas a v súlade so spoločnými cieľmi. Ak nie, bolo by to na úkor jeho partnerov.

Podľa nedávneho prieskumu dlhová kríza rozbila dôveru občanov v EÚ a zvýšila nedôveru medzi kľúčovými krajinami. Akú víziu Únia potrebuje na obnovu dôvery? Akú stratégiu by mala zaujať na riešenie tohto vývoja?

Potrebujeme len, aby si každý plnil svoje záväzky. Dlhová kríza nie je chybou EÚ, ale jej viacerých členských štátov. Výmenou za národnú snahu dosiahnuť zdravé verejné financie, partneri týchto členských štátov v zlom stave im pomáhajú cez nový fond Európsky stabilizačný mechanizmus (tzv. trvalý euroval). Sem-tam sa objaví pokušenie viniť EÚ za nepopulárne politiky. Európa je ľahkým obetným baránkom pre národné frustrácie. Ale to, čo sa teraz očakáva od členských štátov je, aby si robili domáce úlohy, o ktorých rozhodli po svojich národných voľbách. Čo by sa malo očakávať na úrovni EÚ, je riešenie otázok, ktoré sa týkajú kompetencií EÚ a ktoré sa lepšie riešia na tomto leveli ako na národnom. Aby som spomenul pár príkladov, ide o energetiku, imigráciu, výskum, inovácie, celokontinentálnu infraštruktúru či zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Rezonuje tiež silná diskusia – rast verzus úsporné opatrenia. Myslíte si, že sú iné alternatívy ako škrtať?

Úsporné opatrenia nikdy neboli na programe dňa v celej Európe. Fiškálna konsolidácia je nevyhnutná tam, kde štát dlho žil nad svoje pomery. Inde s obozretnou politikou teraz obnovili svoje rezervy pre manévrovanie. Môžu a mali by ich teraz používať na svoje vlastné záujmy a to v celej Únii.

Aká je podľa vás budúcnosť eura? Kai Konrad, jeden z vysokopostavených radcov nemeckej vlády totiž varoval, že spoločná mena má len obmedzenú šancu na prežitie a možno vydrží už len päť rokov…

Dôkazy tomu nenasvedčujú. Za uplynulé tri roky euro prežilo obrovské útoky špekulantov z celého sveta a zlovestné predpovede amerických a britských finančných médií. Našlo sa nespočetné množstvo dôkazov, že euro je nepotopiteľné. Žiadny z členov eurozóny si nemôže dovoliť z nej vystúpiť bez toho, aby mu hrozil bankrot alebo strata prístupu na finančné trhy na celé dekády. Dokonca ani Nemecko si nemôže dovoliť zbaviť sa meny svojich hlavných zákazníkov.

Váš kolega z panelu spomínanej konferencie, Günter Verheugen, je zástancom skutočnej európskej parlamentnej demokracie. Ako vysokopostavený člen Európskeho parlamentu, boli by ste za to, aby voľby do Európskeho parlamentu boli jedinou bázou pre vytvorenie európskej exekutívy?

Budúcoročné voľby budú prvé, keď predseda Európskej komisie nebude vymenovaný ako vysokopostavený úradník vládami. On alebo ona bude zvolený/zvolená ako predseda/predsedníčka vlády občanmi, všetkými európskymi občanmi cez voľby do Parlamentu. Jeho alebo jej agenda bude schválená občanmi a podporená väčšinou v Parlamente. Je pravda, že každý ďalší člen Komisie bude nominantom vlády každého členského štátu, ale je to prvým krokom a bude to obrovský krok správnym smerom: k plnej kontrole európskej moci občanmi.

Pozadie

Rozhovor vznikol pri príležitosti konferencie „50 rokov Elyzejskej zmluvy: Iná Európa bola možná“ organizovali 14. mája 2013 v Bratislave Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku, Nemeckej spolkovej republiky na Slovensku, Francúzsky inštitút v spolupráci s portálmi JeToTak.sk a EurActiv.sk.

Alain Lamassoure je francúzsky politik a poslanec Európskeho parlamentu. Pôsobil ako audítor na Audítorskom súde, neskôr ako odborný radca na ministerstve kultúry, ministerstve financií a v kancelárii prezidenta. V rokoch 1999-2000 bol primátorom francúzskeho mesta Anglet. V rokoch 1989-1993 bol poslancom Európskeho parlamentu, ktorý potom vymenil za post ministra pre európske záležitosti a ministra pre rozpočet. Od roku 1999 je opäť poslancom EP, kde je členom vedenia politickej skupiny Európskej ľudovej strany a predsedom výboru Európskeho parlamentu pre rozpočet. V roku 2002-2003 zastupoval Európsky parlament na Konvente, ktorý pripravoval tzv. ústavnú zmluvu EÚ. Je autorom niektorých častí Lisabonskej zmluvy. Je známy pre svoj pro-európsky postoj.

REKLAMA

REKLAMA