Nové právomoci áno, ale bez nových úradov

EÚ trpí na efektivitu. O európskej dani či prokuratúre je ochotný diskutovať za predpokladu, že sa tým nerozrastie byrokracia. Líder SMK vo voľbách do europarlamentu Pál Csáky.

Pál Csáky
Zdroj: TASR

Aké sú tri najväčšie pozitíva členstva Slovenska v EÚ?

Politicky sme súčasťou najväčšieho integrovaného celku na svete. Vyplývajú z toho veľké výhody, vrátane bezpečnostných garancií. Po druhé, sme súčasťou najväčšieho trhu a tým, že sme sa dostali do eurozóny sa ešte viac odbúrali prekážky ekonomickej spolupráce. Ťažia z toto občania, firmy a celá ekonomika. Po tretie je to garancia vnútorného politického vývoja. Sme v rodine demokratických krajín. Jeden sleduje druhého. Sú zabezpečené určité hodnoty a to garantuje pre bezpečný vývoj spoločnosti.

Sú nástroje EÚ na dohľad nad dodržiavaním štandardov právneho štátu či ľudských práv v členských štátoch z Vášho pohľadu dostatočné?

Podľa mňa ešte nie. Som presvedčený, že tieto garancie by sa mali posilniť.

Máte aj konkrétnejšiu predstavu ako?

Môžem sľúbiť, že v prípade, že sa stanem poslancom EP do šiestich mesiacov sa môžeme porozprávať o detailoch. Uvedomujem si, že jeden člen, či 13 má limitované možnosti. Budem v tejto veci aktívny. Bola to moja práca 4 roky vo vláde a myslím, že nápady, ktoré sme vtedy mali by sme mali dať na stôl.

Aké sú negatíva členstva Slovenska v EÚ?

Sú tu určité negatíva. Vnímam napríklad prílišnú inváziu niektorých produktov z niektorých členských krajín. Najmä potravinárske výrobky a ovocie a zeleninu. Myslím si, že to nemáme dobre regulované. Bol by som za to, aby sa prijal zákon, že v prípade verejného stravovania by sa mali používať produkty dovezené z obmedzeného, napríklad 10 km okruhu. Boli sme veľmi benevolentní pri vplyve supermarketov. Je ich tu nepomerne viac ako napríklad vo Francúzsku. Ťahajú ľudí z historických centier a malé obchodíky zanikajú. Vidím tu možnosť nápravy. Takisto pri vlastníctve pôdy.

Hovoríte, že si viete predstaviť v citlivých oblastiach ako potravinárstvo a pôdohospodárstvo  obmedzenie jednotného trhu?

Bol by som za upresnenie podmienok v tejto oblasti. Umelé obmedzenia nie sú až také efektívne ani šťastné. Ak vedia zaviesť určité pravidlá hry Francúzi, Rakúšania alebo Taliani, tak po ich vzore by sme to mohli urobiť tak, aby sme boli eurokonformní a predsa by to znamenalo určité zvýhodnenie producentov a vlastníkov z vlastnej krajiny.

Potrebuje EÚ v súčasnom stave zásadnejšie inštitucionálne zmeny?

Určite, odbúrať byrokraciu. Keby bol zajtra prepustený každý druhý úradník, či už z Komisie alebo z Parlamentu, EÚ by nekrachovala, ale by fungovala lepšie. EÚ samotná je veľmi dobrá myšlienka, pán Schuman urobil geniálny ťah. Nanešťastie začal sa prejavovať Parkinsonov zákon – nie choroba – ktorý hovorí, že vytvor malý úrad s jedným členom a ten úrad už nájde prácu pre ďalších 10 úradníkov. Pred niekoľkými rokmi som bol ako silný Európan veľmi pobúrený, keď som čítal v novinách, že zamestnanci EK chcú štrajkovať v situácii, keď tu zúrila kríza.

Faktom ale je, že nároky zo strany európskych lídrov na európske inštitúcie nie sú malé – od riešenia dlhovej krízy, cez rôzne stratégie, po riešenie rómskej otázky. Sú teda nároky na inštitúcie EÚ prehnané?

Keď som bol podpredsedom vlády, tlačili sme na viacerých komisárov aj na pána Barrosa, aby sme vytvorili pre riešenie rómskej otázky samostatný štrukturálny fond a servis aj na centrálnej úrovni aj na úrovni národných štátov. Toto by bola zmysluplná iniciatíva. Dnes sa len vyrábajú papiere a neriešia sa problémy.

Riešenie rómskej problematiky je dnes súčasťou najmä sociálnej politiky, tu EÚ právomoci nemá. Vy si viete predstaviť, že by ich na seba mala do nejakej miery prebrať?

Už znenie Vašej otázky naznačuje, že akceptujeme byrokratické rozhodnutie – ako keby to bola navždy kompetencia národných štátov. Keď hovoríme o Rómoch tak je to 16-17 miliónová komunita v celej EÚ. Čo v tom robí EÚ? Čo v tom robia členské štáty? Maximálne hasia požiar. Bol som zodpovedný za túto problematiku. Mali sme tam veľmi dobré nápady, ale mali sme málo peňazí. Mali sme veci, ktoré fungovali a chceli sme ich rozšíriť celoplošne ale ministerstvo financií povedalo, že na to nemáme, lebo sa nám zdvihne deficit.

Trpí podľa Vás EÚ demokratickým deficitom?

Určite. To sa nedá doriešiť z Bruselu, na to musí byť tlak občanov. Na základe Lisabonskej zmluvy je možné vyvinúť tzv. európsku iniciatívu. Jeden z mojich veľkých plánov je iniciovať aj takéto aktivity. Európski občania by mali dotlačiť Európsku komisiu k vyššej aktivite. 

To znamená, že vidíte väčší zmysel v posilňovaní participatívnej demokracie ako jej reprezentatívnej zložky – napríklad cez posilňovanie právomocí Európskeho parlamentu?

Posilňovanie právomocí EP by bol dobrý krok, ale je potrebné, aby viac úradníkov EÚ bolo zvolených priamo občanmi členských krajín.

Ako hodnotíte spôsob, akým EÚ zvláda dlhovú krízu v eurozóne?

Nie celkom dostačujúcim spôsobom. Zase to trpí byrokraciou. Zjednodušene –  každý čaká na Nemcov a tí sa zase dívajú na vlastné záujmy. Ja chápem, že motorom EÚ je nemecká ekonomika a Slovensko z toho veľa ťaží. No na druhej strane kroky od zavedenia eura spôsobili, že je tu centrum, ktoré sa rozvíja efektívnym spôsobom  a potom je tu periféria, ktorá má stále problémy. Vidím, že sa tam dávajú zdanlivé peniaze, ale ani tie tam nejdú, lebo sa zase dostanú k centrálnym bankám. Tieto klasické a politické ťahy nie sú dobré a neriešia podstatu. Grécko je stále v problémoch. Môže to vyústiť do odchodu niektorej krajiny z eurozóny a vytvorenia dvoj alebo troj-stupňovej Európy.

Považujete za neželaný vývoj, aby sa eurozóna viac inštitucionalizovala?

Považujem to za neželaný vývoj, pričom vylúčiť sa to nedá.

V kontexte transferov počas krízy sa veľa riešilo,  čo je a čo nie je solidarita na európskej úrovni. Čo si o tom myslíte?

Zmysluplná solidarita je taká, ktorá zvyšuje efektivitu Európy ako celku. Ak sa hráme, že zdanlivo pomáhame niektorým, pričom v skutočnosti je to podpora pre vlastné banky, tak to veľký zmysel nemá. Fragmentácia nemá zmysel. Nový predseda Európskej komisie by mal byť silnejšia osobnosť. Bol som pri procese výberu súčasného predsedu EK, pána Barrosa. Tam prevažovali taktické a strategické záujmy jednotlivých krajín a nie až tak schopnosť reagovať silne a správne. Európe to chýba.

Ako vnímate európsky rozpočet dohodnutý na roky 2014-2020?

Je o niečo lepší ako ten predchádzajúci. Od rozumnej štruktúry sme ale stále ďaleko. Nechcem to ale len kritizovať zvonka, budem to robiť zvnútra. Všeobecne treba vyvolať tlak na zefektívnenie verejných peňazí.

Podiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky na rozpočte EÚ by sa mal zvýšiť alebo znížiť?

Podľa mňa znížiť. Ale keď som bol vo Francúzsku, pochopil som prečo francúzsky prezident ochraňuje súčasnú štruktúru. Má to aj sociálny rozmer a má to aj pozitívny rozmer rozvoja vidieka, aby sa určité regióny nevyprázdnili. To je dobrý model.

Podporili by ste posilnenie vlastných zdrojov rozpočtu – napríklad na báze špeciálnej dane, ktoré by boli priamo príjmom európske rozpočtu?

Ak by to bolo zmysluplné, áno. A ak by to nepotrebovalo ďalšie tri úrady. Nemôže platiť česká veta: „Já to udělám, ale dejte mi na to lidi“. Najväčší problém Európy je nízka efektivita.

Daňová suverenita je u nás takmer u všetkých politických subjektov mantra. Platí to aj pre SMK?

Platí, harmonizáciu odmietame. Resp. nemôžeme hovoriť o harmonizácii daní, ak napríklad v poľnohospodárskej oblasti platby harmonizované nie sú. To je dvojaký meter. Viedlo by to k posilneniu rozdielov medzi centrom a perifériou.

Ako sa pozeráte na argument, že klimaticko-energetická politika poškodzuje konkurencieschopnosť Európy?

Je to ťažká téma, ja som sa tomu profesionálne venoval 4 roky. Je to aj veľký biznis, napríklad predaj kvót, aj Slovensko má v tejto oblasti problémy. Celkovo som za to, aby sme my Európania, ktorí sme relatívne vyspelí, urobili v tejto oblasti viac. Ja som totiž aj trošku „zelený“. Nie je jedno, akú Zem odovzdáme ďalším generáciám. Efektivitu ale naozaj vidím skôr globálne. Je ale dobré, že sa tomu venujeme, a že ideme aj týmto smerom.

Na stole je návrh vzniku Európskej prokuratúry. Zdá sa vám to ako zmysluplný návrh?

Do určitej miery áno.

Vidíte riziká?

Zase sme u Parkinsonovho zákona. Som skeptický, či bude môcť efektívne riešiť konkrétne problémy. Uznávam ale, že to treba zharmonizovať a vytvoriť inštitúciu ako je haagsky súd, aby každý vedel, že je nad ním bič a môže byť potrestaný. Asi by bolo treba aj pár exemplárnych trestov.

Akú úlohu zohrala zahraničná politika EÚ na Ukrajine?

Nie som si istý, či zahraničná politika EÚ existuje. Mohli sme to vidieť na prípade Iraku, Ukrajina už bola kvalitatívne niečo lepšie, ale aj situácia bola jednoznačnejšia. Hrali tu úlohu partikulárne záujmy. Treba túto oblasť posilniť. Ale nie tak, že príde nejaká barónka, ktorá nemá čo robiť, tak bude šéfovať tejto veci.

Je ďalšie rozširovanie EÚ žiaduce?

V tejto chvíli absolútne nereálne a nezmyselné, EÚ sa má posilniť zvnútra.

Skrýva v sebe obchodná dohoda s USA, o ktorej sa práve rokuje, z vášho pohľadu riziká?

Napríklad geneticky modifikované potraviny. Americká ekonomika je viac na spôsob divokého západu ako európska. Geopoliticky sme jeden na druhého odsúdení, aj v oblasti bezpečnostnej politiky. Podporujeme dohodu, ale kovbojské spôsoby treba nechať stranou.

Ako hodnotíte reakciu EÚ na škandál ohľadne sledovania Európanov americkými tajnými službami?

V každej krajine sa stáva, že špeciálne služby začnú žiť vlastným životom. Je tam ťažká skutočná kontrola. Aj v histórii SR boli zneužívané. Demokratický svet takúto ochranu potrebuje ale je to skoro neriešiteľná otázka, ako ich udržať na uzde. USA na to reagovali ľahkovážne, aj keď nejaké opatrenia prijali.

Považujete za dôležité, že sa tieto  informácie dostali do verejnej diskusie?

Áno. Aj keď to tiež dáva obraz o tom, že v NSA môže pôsobiť ktokoľvek.

Čo si myslíte o nelegislatívnych správach EP, ktoré sa stali predmetom diskusie na Slovensku – Estrela a Lunacek?

Nevidím tento problém ako prioritný. Preferoval by som delenie tém podľa ich váhy. Treba sa venovať ekonomickým otázkam.

Pozadie

Pál Csáky je bývalý poslanec NR SR, bývalý predseda SMK a bývalý podpredseda vlády SR. v rokoch 2002-2006 bol podpredsedom vlády pre európske záležitosti ľudské práva a menšiny.

SMK-MKP program do eurovolieb zatiaľ nezverejnila.

Ďalšie rozhovory v sérii:

REKLAMA

REKLAMA