Odmietam ideologickú korekciu členských štátov

Mali by sme začať otvorene diskutovať aj o tom, či by sa z volebného práva nemala stať občianska povinnosť, hovorí v rozhovore líderka kandidátky KDH v európskych voľbách Anna Záborská.

Anna Zaborska (maj 2014)
Zdroj: Európsky parlament

Pomenujte heslovite tri hlavné pozitíva členstva Slovenska v EÚ. 

Mier. Sloboda. Obchod.

Rovnako tri hlavné negatíva.

Sklon k etatizmu. Nedodržiavanie pravidiel. Chýbajúci konsenzus o hodnotách.

Z programu KDH vyplýva, že podporujete európsku solidaritu aj vo forme, ktorú dnes predstavuje tzv. euroval za predpokladu silnej podmienenosti čerpania pomoci. Bolo chybou, že Slovensko váhalo a nakoniec sa nezapojilo do prvej bilaterálnej pôžičky pre Grécko?

Bolo to správne rozhodnutie, hoci možno sme ho mohli našim partnerom avizovať skôr. Slovensko musí byť solidárne, lebo aj my sme občas odkázaní na solidaritu ostatných. Ale miera našej solidarity musí zodpovedať našim možnostiam a stavu našej ekonomiky.

Potrebuje EÚ v tomto štádiu nejaké inštitucionálne zmeny?

Ako sa bude blížiť termín britského referenda, bude narastať aj tlak na otvorenie zmlúv a hlbšiu reformu Únie.

Je súčasná úroveň právomocí Európskeho parlamentu vyhovujúca? Mal by mať právomoc legislatívnej iniciatívy?

Myslím, že súčasné právomoci sú dostatočné. Samozrejme, úvahy o tom, či majú mať poslanci právomoc navrhovať európsku legislatívu, sú legitímne. No dnes si to ešte neviem predstaviť v praxi. Pri takom počte poslancov by sme museli nájsť takú formu, ktorá by vylúčila zablokovanie parlamentu veľkým počtom poslaneckých návrhov. Osobne som presvedčená, že dnes je na programe dňa skôr zjednodušovanie až rušenie už existujúcej legislatívy.

Trpí EÚ demokratickým deficitom? Ak áno, kde je možné ho v krátkodobom horizonte riešiť?

Pojem „demokratický deficit“ sa zaužíval v čase, keď jedinou skutočnou právomocou Európskeho parlamentu bolo schvaľovanie rozpočtu EÚ raz do roka. To sa zmenilo po prijatí Lisabonskej zmluvy. Ak dnes hovoríme o demokratickom deficite, máme na mysli stále nedostatočnú informovanosť občanov o dianí v Bruseli a Štrasburgu. S tým súvisí aj nízka volebná účasť, ktorá do istej miery spochybňuje legitimitu Európskeho parlamentu. Informovanosť sa v posledných rokoch zlepšuje, no podľa mňa by sme mali začať otvorene diskutovať aj o tom, či by sa z volebného práva nemala stať občianska povinnosť, ako je to napríklad v Belgicku.

Ako by mal byť nastavený vzťah eurozóny a zvyšku EÚ. Potrebuje sa eurozóna viac inštitucionalizovať?

To záleží od politického rozhodnutia o tom, či sa rozhodneme ísť cestou od menovej únii k fiškálnej. Nemyslím si však, že nás takéto rozhodovanie čaká v horizonte najbližších piatich rokov. Kríza ukázala, aké veľké sú rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a tiež naznačila aj to, kde sú hranice solidarity bohatších štátov s chudobnejšími. V tomto volebnom období sme schválili niekoľko významných inštitucionálnych zmien, predovšetkým bankovú úniu a s ňou súvisiace nové pravidlá európskeho bankového dohľadu. Ďalej už nie je možné ísť bez toho, aby sme zmenili existujúce zmluvy.

Ako sa staviate k návrhu na samostatný rozpočet eurozóny, ktorý by, napríklad, mal slúžiť na kompenzáciu štrukturálnych reforiem a väčšiu konvergenciu ekonomík EÚ?

Každý rozpočet predpokladá, že doňho niekto bude prispievať. Na konci dňa sú to vždy občania, či už cez vyššie dane, alebo cez zníženie rozsahu alebo kvality existujúcich služieb štátu platených z ich daní. Dnes nie sme v situácii, že by občania s niečím takým súhlasili.

Aký je Váš postoj k posilňovaniu daňovej koordinácie v EÚ? Napríklad vo forme spoločného korporátneho základu dane?

Výpočet základu dane nie je to isté, ako výška daňovej sadzby. Ak budú v celej EÚ rovnaké pravidlá, podľa ktorých firma deklaruje v daňovom priznaní svoje príjmy a oprávnené výdavky, uľahčí to podnikanie najmä malým a stredným podnikom, pretože vstup na spoločný európsky trh pre nich bude jednoduchší a lacnejší. Samozrejme, určenie daňovej sadzby musí zostať v kompetencii členských štátov. Je to nástroj, ktorým štáty s menej rozvinutou infraštruktúrou, medzi ktoré patrí aj Slovensko, môžu vyrovnať svoj hendikep v medzinárodnej konkurencii.

V programe sa vymedzujete voči súčasnej podobe bankovej únie, voči zdieľanému dohľadu aj spoločnej ochrane vkladov. Znemená to, že nevnímate riziko prameniace z toho, že drvivá väčšina slovenských bánk je v zahraničných rukách?

Toto riziko si uvedomujeme. My sme však už za ozdravenie našich bánk raz draho zaplatili. Preto ak bude na to ešte priestor, pokúsime sa presvedčiť našich partnerov v Únii, aby túto skutočnosť zohľadnili.

V programe spomínate podporu pre znižovanie byrokracie. Máte konkrétnu predstavu ako systémovo zabezpečiť vyššiu kvalitu európskej regulácie?

Zjednodušene povedané, prijímať menej nových smerníc a nariadení a zároveň priebežne robiť audit tých existujúcich s cieľom zrušiť to, čo zastaralo a zjednodušiť všetko ostatné. Z pohľadu poslancov parlamentu to znamená napríklad aj podporovať kroky, ktoré v tomto smere už Komisia začala robiť.

Kde vidíte najväčšiu pridanú hodnotu energetickej politiky EÚ?

V efektivite využívania dostupných energetických zdrojov a znižovaní spotreby energií tak, aby sme v Európe dosiahli stav energetickej bezpečnosti. Súčasné dianie na Ukrajine ukazuje, že je to možno jedna z najvyšších priorít. Ak sa ukrajinské zásobníky nezačnú do konca mája napĺňať plynom, ruský plyn sa v zime do Európy jednoducho nedostane, lebo v potrubí nebude dostatočný tlak. Len spoločná energetická politika umožňuje takéto problémy riešiť tak, aby nemali negatívny dopad na ľudí ani priemyselnú výrobu.

Mala by si EÚ klásť ambiciózne klimatické ciele aj bez existencie globálnej dohody?

Ambiciózne klimatické ciele sú nezmyslom, ak výsledkom bude, že európske firmy presunú svoju výrobu do Číny.

V polovici rozpočtového obdobia by malo prísť k prehodnoteniu priorít európskeho rozpočtu. Ako Potrebuje európsky rozpočet posilnené vlastné zdroje, napríklad cez výnos z nejakej novej európskej dane, z finančných transakcií alebo environmentálnej?

Principiálne nesúhlasím s návrhmi na zavedenie nových vlastných zdrojov EÚ. To, že Komisia je pri plánovaní svojich aktivít odkázaná na príspevky od členských štátov, je zárukou určitej triezvosti a realizmu. Posilnenie vlastných zdrojov by Komisii dalo väčšiu nezávislosť. To nepovažujem za dobré.

Podporujete návrh na vytvorenie úradu európskej prokuratúry na ochranu finančných záujmov EÚ?

Nie. Vieme, že mnohé podozrenia zo zneužitia prostriedkov EÚ sa neprešetria, pretože OLAF na to nemá personálnu kapacitu. Hovorme preto radšej o posilnení už existujúcej štruktúry namiesto toho, aby sme vytvárali ďalšiu inštitúciu.

Viete si v sociálnej oblasti predstaviť väčšiu angažovanosť európskych politík? V akých oblastiach? 

Sociálna politika každého členského štátu je špecifická a rozdiely sú jednoducho príliš veľké. Videli sme to pri neúspešnom rokovaní o návrhu minimálnej dĺžky materskej dovolenky. Na druhej strane dnes už je čoraz jasnejšie, že každá smernica či nariadenie bude mať nejaké dopady na rodinu. Ak by Komisia v rámci prípravy novej legislatívy vypracovala aj dopadovú štúdiu jej vplyvov na rodinu, poskytla by členským štátom cenný nástroj pre tvorbu sociálnej politiky.

Ako hodnotíte angažovanosť zahraničnej politiky EÚ v ukrajinskej kríze?

Napriek niektorým zakopnutiam  dávam prednosť rozvahe pred bombastickými vyhláseniami, za ktorými nenasledujú konkrétne činy.

Podporujete vytvorenie zóny voľného obchodu medzi EÚ a USA (TTIP)? Vidíte tam významnejšie riziká?

Áno, podporujeme, pretože takáto dohoda prinesie prospech obom stranám. Za citlivé oblasti považujem najmä bezpečnosť potravín a tiež ochranu autorských práv.

Ako podľa Vás zasiahla transatlantické vzťahy aféra „Snowden“? 

Určite oslabila dôveru Európy voči Amerike a vyvolala pochybnosti u občanov aj politikov. Chápem snahu našich amerických partnerov o zvýšenie bezpečnosti vlastných občanov po 11. septembri, no myslím, že zašli priďaleko. Najviac ma znepokojuje rozdielna úroveň ochrany práv amerických a európskych občanov proti zneužitiu nových sledovacích technológií. EÚ musí trvať na tom, že náš strategický partner jednoducho musí rešpektovať práva európskych občanov a pri dôvodných podozreniach z terorizmu spolupracovať s európskymi inštitúciami na ochranu demokracie, ako sú bezpečnostné zložky a súdy. Na druhej strane, my musíme vedieť garantovať funkčnosť a dôveryhodnosť týchto inštitúcií.

Európska komisia nedávno predstavila nový rámec na ochranu právneho štátu v členských štátoch.  Potrebujeme v tejto oblasti väčší dohľad zo strany európskych inštitúcií?

Nie. Tento návrh totiž nerieši vymožiteľnosť práva, ale vytvorenie mechanizmu na ideologickú korekciu členských štátov. Niečo také je nezlučiteľné s mojím chápaním subsidiarity a zastupiteľskej demokracie.

Pozadie

Anna Záborská je poslankyňou Európskeho parlamentu za KDH už druhé volebné obdobie. Momentálne je vedúcou delegácie slovenských europoslancov pri skupine Európskej ľudovej strany.

Ďalšie rozhovory s lídrami kandidátok so EP:

REKLAMA

REKLAMA