Po voľbách do EP budeme možno potrebovať širokú kolíciu

Ak reagujete na strany ako je UKIP tým, že sa presuniete do ich priestoru, nakoniec ich posilníte, trvdí britský liberál Graham Watson.

Graham Watson
Graham Watson

Liberálni demokrati podporili Camerona v snahe obmedziť slobodu pohybu v EÚ. Dnes Cameron hovorí o zmene európskych pravidiel, deportáciách „povaľačov“, obmedzení prístupu cudzích štátnych príslušníkov k sociálnym dávkam a o zastavení “masovej imigrácie Rumunov a Bulharov”. Liberálni demokrati boli ale vždy zástancovia slobôd, najmä slobody pohybu. Takže čo s tým?

Podporili sme Camerona do toho rozsahu, čo sme urobili doteraz. Nepodporujeme Camerona ak hovorí, že chce zmeniť pravidlá slobodného pohybu. Je to z jeho strany legitímna ašpirácia, ale v tomto ho nepodporujeme. Ak sa tak stane, nebude to v tomto parlamente.

Som si istý, že keď sa tvorili zmluvy, narodí lídri, ktorí ich písali, chceli voľný pohyb pracovníkov, nie voľný pohyb ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok. Je hanba, ale v Nemecku žije 10 tisíc Britov na podpore v nezamestnanosti. To nebol nikdy zámer zmlúv.

Iste, ale situácie je dnes horšia kvôli kríze. Ak ste boli zamestnaní, platili sociálne odvody a prídete o prácu, mali by ste mať nárok na sociálne dávky namiesto toho máte čeliť hrozbe deportácie. 

Je isté, že s tým budú mať liberálni demokrati problém. Sú tu však isté dôkazy, aj keď nie dosť relevantné, aby presvedčili Európsku komisiu, že tu turizmus za dávkami existuje. Jedným z problémov, ktoré tu máme je nedostatok sledovania údajov a slabá kontrola.

Uvediem príklad: Študenti z európskych krajín majú možnosť u nás požiadať o dva granty. Jeden na školné a druhý na životné náklady. Tento nárok vzniká až po troch rokoch života vo Veľkej Británii. Zistili sme, že mnoho občanov z Rumunska a Bulharska tieto granty poberá aj keď tu tri roky predtým nežili.

To je jednoznačne zneužívanie, ktorému by sme mali zabrániť. Právo na voľný pobyt môžete obhájiť, len ak sa dodržiavajú určité pravidlá.

Mám ale obavy zo situácie v Británii, kde sa démonizujú občania Bulharska a Rumunska. Táto démonizácia prichádza z krajnej pravice a potom infikuje Konzervatívnu stranu, čo môže spôsobiť pocit, že to ovplyvňuje vládnu politiku.

Budú liberálni demokrati v Európskom parlamente vystupovať proti Cameronovmu poslednému návrhu?

Myslím si, že by sme mali slobodu pohybu zachovať. Už som zdôraznil, že počet je počet Európanov žijúcich v Británii je približne rovnaký ako počet Britov v zahraniční.

Najhoršie čo môžete urobiť je začať diskriminovať ľudí z iných krajín, pretože potenciálne diskriminácii vystavíte vlastných ľudí. Verím, že sloboda pohybu je úžasným výdobytkom Európskej únie, no udržíme ho len ak sa budú dodržiavať pravidlá.

Nie je teda od Camerona krátkozraké začať túto diskusiu teraz ak je referendum o EÚ ešte v nedohľadne, no zároveň v blížiacich sa európskych voľbách to môže skôr nahnať voličov UKIP?

Domnievam sa, že áno, pretože si myslím, že ak reagujete na strany ako je UKIP tým, že sa presuniete do ich priestoru, nakoniec ich posilníte. Všetka doterajšia história to potvrdzuje. Musíme reagovať vysvetľovaním, pripomínaním, že sloboda pohybu je dobrá vec.

V mojom volebnom obvode by sme bez migrantov z iných európskych krajín ale aj z krajín mimo EÚ nemali ľudí, ktorí by pracovali v poľnohospodárstve, v domoch sociálnych služieb, ako vodiči kamiónov. Rovnako Taliansko by sa bez Moldavcov, Rumunov a predtým bez Poliakov, nezaobišlo.

Komisia určite rozmýšľa o prioritách do ďalšieho mandátu. Aké by podľa Vás mali byť?

Ak sa pozriete na Európu, v ktorej sme vyrastali a na tú, v ktorej žijeme, je tam fundamentálny rozdiel. Tá, v ktorej sme vyrástli bola riadenia štátnikmi a do menšej miery štátničkami s víziou Európy založenej na skúsenosti z druhej svetovej vojny. Tá vízia sa niekedy líšila, inú mala Margaret Thatcher, inú Helmut Kohl. No v dnešnej Európe lídrov s koherentnou víziou bohužiaľ nenájdete.        

Hybná sila európskej integrácie už neprichádza zvnútra, ale zvonka, z toho, čo sa deje vo zvyšku sveta.

Ide o výzvy pre prosperitu v globálnej ekonomike, výzvu rastu svetovej populácie a migrácie, výzvu klimatickej zmeny a súvisiacich otázok energetickej bezpečnosti. Napokon je to ja otázka boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu.

Keď sa pozriete na dnešnú Európu a na tieto výzvy, tak vidíte, že to nefunguje. Až 80 % nášho rozpočtu ide na poľnohospodárstvo a regionálne fondy, je to spôsob, ako vraciame štátom peniaze, ktoré sme od nich vybrali do rozpočtu.

Vráťme sa k nárastu euroskepticizmu. Mali by sme sa obávať toho, že bude budúci Európsky parlament paralyzovaný? Ako bude podľa vás vyzerať rozloženie moci. Liberáli vždy plnili úlohu jazýčku na váhach, podľa toho, či sa priklonili doľava alebo doprava. Budeme po voľbách svedkami jednej širokej koalície?

Myslím si, že ju možno budeme potrebovať. Liberálom hovorím, že sa toho veľmi obávam. Hovorím im to preto, aby sa viac snažili. Je ťažké si predstaviť Parlament, v ktorom bude viac ako 20 % extrémistov a populistov. Pre spolurozhodovanie (riadny legislatívny postup) potrebujete 62 % väčšinu, čo v praxi znamená 70 % prítomných poslancov. Aby ste dosiahli 70 % potrebujete EĽS, S&D a liberálov. Bude to mať dopad.

Na jednej strane tu máme Nemecko, kde sa liberáli vôbec nedostali do parlamentu, na druhej strane sú liberáli súčasťou koaličných vlád v mnohých krajinách, za čo ich môžu chcieť voliči v európskych voľbách potrestať. Neobávate sa tohto vývoja?

Mám menšie obavy ako pred nejakým časom. V recesii liberáli vždy utrpia a extrémisti posilňujú. Boli tam aj iné faktory. FDP mala mimoriadne zlú kampaň, ktorá nasledovala po dlhšom období negatívneho vývoja v strane.

Je mi ľúto tohto výsledku, ale v Nórsku, Luxembursku, kde budeme mať po 4-krát premiéra,   Českej republike, kde sme posilnili v nedávnych voľbách, sa ukazuje, že to nie je jednoznačný trend.

Moje obavy sú menšie ako pred šiestimi mesiacmi, kedy som sa o veľkosť budúcej liberálnej skupiny v Európskom parlamente naozaj obával.

O nomináciu liberálov na post predsedu Európskej komisie sa uchádza Guy Verhofstadt, federalista až na kosť a tiež Fín Olli Rehn, ktorý je vnímaný ako manažér bail-outov. Liberáli by možno mali väčšiu šancu s kompromisným kandidátom, nemyslíte?

Obaja kandidáti sú mimoriadne kvalifikovaní. Jeden z ich bol deväť rokov premiérom a v súčasnosti vedie našu skupinu v Európskom parlamente. Druhý je podpredsedom Európskej komisie, ktorý určuje smer ako vyjsť z recesie. Ak porovnáte váhu ktoréhokoľvek z našich kandidátov s kandidátom iných strán, ktorí nikdy nezastávali vládny post, myslím si, že máme šťastie.

Druhá vec, ktorú by som rád dodal, v minulosti bola hlavná deliaca čiara u liberálov to, či ste ekonomický alebo sociálny liberál. To už dnes nie je ten hlavný rozdiel. Tým sa stala otázka ako rýchlo chceme budovať Európu.

Je ešte možné, že budú aj iný kandidáti, napríklad nejaká žena.

Pozadie

Graham Watson je lídrom európskej politickej strany Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). V roku 1994 bol prvým britským liberálnym demokratom zvoleným do Európskeho parlamentu. Od roku 2002 až do roku 2009 viedol liberálnu skupinu v Európskom parlamente.

S Grahamom Watsonom sa rozprávala šéfredaktorka EurActiv.com Daniela Vincenti pri príležitosti kongresu strany ALDE v Londýne (28.-30.11). Rozhovor bol krátený. Úplnú verziu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke

REKLAMA

REKLAMA