Slovenská účasť na normotvorbe EÚ zlyháva

Slovensko sa vo viacerých oblastiach spoluúčasti na európskych politkách dopúšťa zlyhaní až "diletanstva", hovorí líder kandidátky strany MOST-HÍD vo voľbách do Európskeho parlamentu Zsolt Simon.

Zsolt Simon
http://euractiv.sk

Aké nevyužité šance z členstva Slovenska v EÚ vnímate?

To, ako dokážeme využiť peniaze, ktoré k nám prichádzajú. Nastavili sme si podmienky, aby sme boli pápežskejší ako pápež. V pôdohospodárstve vieme čerpať peniaze na 95 až 99 %. V ostatných oblastiach sotva na 50 %. Ako príklad negatívneho využitia európskych prostriedkov možno uviesť program na zamestnávanie mladých do 29 rokov. Pred pár týždňami sa ohlásilo, že tento projekt končí, lebo sa nevytvorili nové miesta a nepripravil mladých ľudí na pracovné miesta.

Nevyužité sú aj možnosti štátnej diplomacie. Slovensko sa nezapája do diskusií, ktoré sa ho priamo netýkajú, hoci nepriamo sa ho týkajú. Príkladom je, že SR sa v poslednej dobe vôbec nevyjadruje k rybnému hospodárstvu. Pritom nám nie je jedno, koľko peňazí z celého balíka pôjde na túto kapitolu. SR nevyužíva v poslednej dobe ani svoju schopnosť komunikácie so svojimi susedmi a využívať ich vo svoj prospech. 

Toľko nevyužité šance. Vnímate aj vyslovené negatíva členstva Slovenska v EÚ?

Tu mám problém. Keby som povedal, že na Slovensku máme veľa dovezených potravín, to nie je problém členstva Slovenska v EÚ, ale obchodnej politiky SR.

Solidarita v EÚ – veľa sa o nej v posledných rokoch hovorí. Čiastočne sa momentálne týka eurozóny, čiastočne európskeho rozpočtu. Čo podľa Vás solidarita v európskom kontexte znamená a čo už nie?  Aké je jej vymedzenie?

Európska solidarita má byť v dvoch rovinách. Jedna je ekonomická a druhá je politická. V ekonomickej rovine ekonomicky vyspelé krajiny pomáhajú tým, ktorí zaostávajú. V tejto oblasti EÚ občanom SR dáva nesmierne veľa. Oblasť politická znamená, že vyspelé krajiny ukazujú tým, ktoré sú na ceste k demokracii, ako má vyzerať menšinová politika, právna istota, sociálny systém. Tu by som privítal, keby EÚ povedala, že je tu štandard, ktorý sa očakáva od každého. Malo by sa to vyžadovať.

Európska komisia nedávno zverejnila prvú správu o korupcii v EÚ. Faktom je, že právomoci EÚ v oblasti postihovania korupcie neexistujú. Jediný návrh je vytvorenie európskej prokuratúry. Privítali by ste to?

Nie som za to, aby bola európska prokuratúra. Európska komisia a Európsky parlament vie v tejto oblasti stanoviť štandardy, ktoré by mala zabezpečiť každá jedna členská krajina. Máme OLAF, ktorý má právo prísť a prekontrolovať veci a s tým sa musia v členskom štáte vysporiadať. Je to o právnej istote a vymožiteľnosti práva.

Druhá línia návrhu sú rovnaké trestné sadzby za zneužívanie európskych peňazí. No to je až koncovka. Problém nastáva niekde medzi tým, ako OLAF zhromaždí informácie o zneužití, posunie ich členskému štátu a rozsudkom národného súdu, ktoré ale u nás zväčša nie sú. Na to únia dosah nemá.

Nemá. Mohli by sme si zobrať paralelu z Európskeho súdu pre ľudské práva, kam sa môžete odvolať. Mohli by sme zaviesť takýto mechanizmus. Súhlasím, že treba vytvoriť aj tlak na niektoré krajiny. Nemecko ani Británia Európsku prokuratúru pre korupciu nepotrebujú. Prečo by mali byť s krajinami, ktoré s tým majú problém v jedom vreci? 

V oblasti vymožiteľnosti práva a právnej istoty by mali byť v rámci EÚ nastavené štandardy. Nepôjde to z jedného dňa na druhý, no nemyslím si, že všetko musí odísť z členskej krajiny do Bruselu.

Z čoho by vyplýval tlak, aby sa krajiny k takýmto štandardom približovali?

Dnes má OLAF právo veci vyšetriť a odovzdať orgánom členskej krajiny. Ďalej nie. Keby SR musela každý jeden z týchto prípadov reportovať Európskej komisii ako ho uzavrela, keďže sa jedná o peniaze EÚ, hneď by to bol väčší tlak a nedalo by sa to len tak ľahko zamiesť pod koberec.

Komisia má prehľad koľko prípadov skončilo odsúdením.

Nehovoríme o číslach, hovoríme o konkrétnych prípadoch. Európska komisia by ako poškodený mala mať možnosť zapojiť sa do procesu. Dnes by sa možno do tohto na Slovensku zapájala, ale o tri roky už nie.

Nie je to čistá vízia ako to má vyzerať. Faktom ale je, že ten, kto je poškodený pri zneužívaní európskych fondov nie je SR, ale Európska komisia. Už dnes do toho vstupuje, napríklad tým, že kráti peniaze.

Za svoj prvoradý cieľ v Európskom parlamente považujem, aby sa tak ako bola pripravená prvá správa o korupcii, pripravila správa o tom, ako európske peniaze za 10 rokov pomohli znížiť regionálne rozdiely.

Vidíte pri európskom rozpočte priestor na jeho zvýšenie, alebo na posilnenie vlastných zdrojov?

Nie som zástancom toho, aby EÚ mala svoje vlastné príjmy a svoje vlastné dane. Skôr som zástancom príspevkov členských štátov podľa ich ekonomickej sily, tak ako je to dnes. Zostáva ale otázka ako rozdeliť peniaze.

Máme spoločnú poľnohospodársku politiku pre 28 krajín, ale nemáme jednotnú poľnohospodársku politiku. Únia povie, že dáme farmárom 260 eur/h , ale niektoré členské krajiny sa môžu rozhodnúť, že oni svojim farmárom ešte pridajú. Európske peniaze by sa už nemali navyšovať, lebo to vytvára skrivenie na jednotnom trhu.

Druhá vec je regionálny rozvoj. Možno sa to niekoho dotkne, ale prečo má platiť EÚ integrovanú dopravu v Bratislave? Bratislava je piatym najbohatším regiónom v rámci EÚ. Ak budeme v roku 2020 stáť pred situáciou, že dostaneme menej peňazí z EÚ, tak by sme si mali omnoho lepšie zadefinovať, kam by mali ísť. A EÚ tiež. Podľa mňa majú ísť tam, kde produkcia na HDP nepresahuje 100 % priemeru EÚ.  

V prípade poľnohospodárstva sa to tiež dá nastaviť tak, aby sa peniaze rozkradli –  ako to bolo za prvej Ficovej vlády, alebo teraz – alebo tak, ako to bolo pred vstupom v SAPARD alebo počas druhej Dzurindovej vlády, kde sme mali jasne nastavené pravidlá. Napríklad istý počet bodov za to, že uchádzač je z okresu, kde je miera nezamestnanosti v nejakom konkrétnom rozmedzí. Všetko bolo na internete a priestor na korupciu bol nulový. Dnes o 32 bodoch rozhodnú dvaja hodnotitelia, ktorí môžu podľa svojho uváženia dať od 0 do 32 bodov.

Vnímate v EÚ nejaký demokratický deficit? Jedni tvrdia, že ním trpí a výrazne, iní, že ním netrpí, lebo je to organizácia sui generis.

Myslím si, že netrpí. Demokratické pravidlá sú dané historickým vývojom. Nové členské krajiny, ktoré tam vstúpili majú v mnohých prípadoch deficit, ale to je otázka nastolenia všeobecných požiadaviek, ktoré by EÚ mala od každej krajiny vyžadovať.   

Právomoci EP sú podľa Vás dostatočné, alebo by sa mali ešte posilňovať?

Myslím si, že súčasné kompetencie sú dostatočné. Právomoci Európskej komisie v niektorých prípadoch považujem za prehnané.

V ktorých?

Za posledné dva roky sa napríklad v oblasti poľnohospodárstva aj Slovensko vzdalo práva rozhodovania a súhlasilo s tzv. delegovanými aktmi. Považujem ich za problém, lebo aj minister členskej krajiny ich dostane príkazom a nebude sa k tomu v prípravnej fáze vedieť vôbec vyjadriť.

Povedali ste, že demokratický deficit vnímate skôr na úrovni členských štátov. Mali by mať inštitúcie EÚ silnejšie možnosti postihovať členské krajiny ak zlyhávajú v základných princípoch, na ktorých EÚ podľa zmlúv stojí – vláda zákona, demokracia, ochrana ľudských práv?

Áno. A ešte raz zdôrazňujem, v rámci ľudských práv treba definovať aj práva tradičných národnostných menšín. Najväčším nedostatkom Európskej únie je v rámci ľudských práv ochrana menšín. Napriek tomu, že právne základy na účinnú ochranu menšín existujú, politická vôľa na ich presadenie často nie je dostatočná. Aj kvôli tomu mohla prvá vláda Roberta Fica systematicky zneužiť tzv. maďarskú kartu a robiť s menšinami čo len chcela.

Ako ste vnímali pád vlády Ivety Radičovej, ktorej ste boli súčasťou, na otázke posilňovania dočasného eurovalu?

Nie je možné byť v akomkoľvek zoskupení za podmienok, že mám len pozitívny benefit. Ak má mať celok stabilitu musí každá členská krajina niesť svoju mieru zodpovednosti. Keď SR vstúpila do EÚ, podľa môjho vnímania sa rozhodla, že chce byť v EÚ v dobrom aj v zlom. Pokiaľ ide o dočasný euroval, každému z nás bolo jasné, že nie je najlepšie riešenie, ale nikto v tej chvíli lepšie ponúknuť nevedel. Krach ktorejkoľvek krajiny by mal obrovský dopad aj na samotnú Slovenskú republiku. V období 2007-2013, kedy bol aj dočasný euroval, mohlo Slovenska čerpať z európskeho rozpočtu vyše 13 mld eur, čo je 2039 eur na jedného občana. To, ako túto šancu využijeme je buď naša hlúposť, alebo múdrosť.

Vďačná téma, kde sa veľa politických subjektov vyhraňuje voči EÚ, je regulačné bremeno spojené s členstvom. Je to oprávnená kritika?

Pokiaľ sa to týka zakrivenia uhoriek, tak áno.

Nepovedali by ste teda, že európska normotvorba principiálne kvalitatívne zlyháva?

Nie. Zlyháva účasť Slovenska na tejto normotvorbe.

Kde by ste videli priestor na zlepšenie?                   

Nesmiernym problémom je príliš veľká fluktuácia odborníkov na ministerstvách. SR sa v mnohých prípadoch začne zaoberať danou problematikou, keď dostane výsledné rozhodnutie, a nie vtedy, keď sa normotvorba začala.

Je treba urobiť revíziu normotvorby a zhodnotiť, ktoré sú dnes prekonané normy a tie treba odstrániť.

Opäť ožíva diskusia o európskej klimatickej politike vs. konkurencieschopnosti priemyslu v kontexte vyšších emisných cieľov, ktoré EK nedávno predstavila. Mala by sa EÚ stavať do úlohy lídra v tejto oblasti aj bez globálnej dohody?

Na tomto konkrétnom prípade sa dá poukázať na diletantizmus SR. Predseda vlády Fico hovorí, že neodsúhlasíme ďalšie sprísnenie emisných kvót. Keby SR v roku 2008-2009 nepredávala svoje emisné kvóty, tak by sme sa dnes nemali za čo takto vehementne zasadzovať. Mali by sme dostatočnú rezervu, aby nám to neuškodilo.

Každá fabrika dostala emisnú kvótu, niektoré dostali aj väčšiu rezervu. Tieto spoločnosti emisné kvóty predali a urobili z nich peniaze. Dnes potrebujú to, čo pred pár rokmi predali a teraz to niekoho bolí? Nie je to diletantizmus SR? Každému muselo byť už aj v tom období jasné, že raz k postupnému znižovaniu emisných kvót dôjde. Fico odobril lacný predaj kvót a teraz hovorí, že to neodsúhlasíme. Je to neodbornosť a v neprospech občanov. Krajiny, ktoré kvóty kupovali to robili preto, že vedeli, že postupne dôjde k zníženiu kvót a pripravovali si svoju ekonomickú výhodu.

V rámci energetiky, kde vidíte najväčšiu pridanú hodnotu úniových politík?

Musí byť postavená na maximálnej sebestačnosti. Ukrajina ukazuje, že doprava energetických surovín z Ruska bude problémom. Systémy v EÚ musia byť dostatočne poprepájané. Čo sa týka zelenej energie, je treba ju racionálne prehodnotiť vo vzťahu k produkcii potravín, ktorá potrebuje dostatok plochy. Ak tam produkujeme elektrickú energiu z toho sa niekto nenaje. EÚ musí podporovať tie zdroje, ktoré sú dlhodobo udržateľné.

Energetický mix by mal ostať v rukách členských štátov?

Domáci energetický mix dlho udržateľný nebude, viď Rusko. Ak to nepôjde cez Družbu, niekade tú ropu do Slovnaftu musíme dopraviť. Teším sa, že sa prepájame s Adriou.

Povedali ste, že si v zahranične politike viete predstaviť posilnenie európskych inštitúcií. Akceptovali by ste rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na túto oblasť?

Mal som skôr na mysli postavenie Európskej komisie. Považujem za obrovský luxus, kedy má každá krajina vo svete množstvo svojich zastupiteľských úradov. Som občanom EÚ? Som. Musím teda hľadať ambasádu Slovenska?

Tam, kde ju máme, áno.

Ak chcú krajiny riešiť ekonomickú diplomaciu, tak nech ju riešia, ale pre zahraničnú politiku v jednotnej Európe SR nepotrebuje mať svoje vlastné zastúpenia a už tobôž nie v rámci členských krajín.

Témou pre nový Európsky parlamentu bude obchodná dohoda s USA (TTIP). Spolu s otvorením rokovaní sa začalo diskutovať aj o rizikách s ňou spojených. Vidíte nejaké?

Dohody v rámci WTO sú veľmi komplikované, najmä vo vzťahu k USA. Ich obchodná politika – napríklad v poľnohospodárstve – je postavená nie na dotovaní farmára, ale na dotovanom výkupe tovaru. Štát investuje len toľko, aby stiahol nadbytok z trhu. EÚ ide inou cestou. USA hovoria, že my nedotujeme farmárov, nedotujte ani vy. EÚ by potom potrebovala zaviesť povinný výkup a to otvára ďalšie otázky. Táto diskusia sa vedie dlhé roky a myslím, že riešenie nebude jednoduché.

Európsky parlament sa intenzívne angažoval v tzv. Snowdenovej afére, ktorá odhalila rozsah sledovania komunikácie občanov v EÚ aj USA zo strany tajných služieb. V tomto kontexte sa potom viedla aj diskusia o ochrane osobných údajov. Ako ste problém vnímali?

Nie som zástancom toho, aby štát kohokoľvek sledoval.

Teda väčšia demokratická kontrola tajných služieb?

Určite áno a to sa týka aj Slovenska. Mali sme viacero afér a ja som osobne pocítil, čo to znamená, keď tajná služba niekoho sleduje.

V posledných mesiacoch aj na Slovensku rezonovali dve nelegislatívne správy EP – Estrela o sexuálnych a reprodukčných právach a Lunacek o boji proti homofóbii. Patria podľa Vás tieto témy do agendy EP a ak áno, ako by ste sa k nim postavili?

Tieto témy sú podstatné a treba sa nimi zaoberať. Možno aj v dôsledku tohto podnetu ideme na Slovensku zadefinovať do ústavy, že manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Len tento zväzok je schopný reprodukcie. Ostatné nie sú. Podľa tohto by sme sa na to mali pragmaticky pozerať.

Nie som proti tomu, aby občania rovnakého pohlavia mali možnosť mať registrované partnerstvo, ale otázka stojí inak. Podľa mňa znie, či registrované partnerstvo má právo mať rovnaké postavenia ako manželstvo. Či sa môžu títo ľudia uchádzať o adopciu dieťaťa.

Podporil som, aby sme dali definíciu manželstva do ústavy, ale tiež hovorím, že ak príde požiadavka na registrované partnerstvo, máme to tam dať. Treba to ale poňať komplexne.

Aký výbor by ste si v EP vybrali?

Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka alebo výbor pre regionálny rozvoj.

Pozadie

Zsolt Simon je dvojnásobným exministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Aktuálne je poslancom Národnej rady SR, členom výboru pre pôdohospodarstvo a životné prostredie. Viac info tu.

Program do eurovolieb strana zatiaľ nepredstavila.

Ďalšie rozhovory:

Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)

Ján Oravec (SaS)

REKLAMA

REKLAMA