Udržiavanie občanov EÚ v informačnej asymetrii je vedomé

"Eurohujerom" vyčíta nedostatok vecných argumentov, no "zakriveniu uhoriek" sa neposmieva. Líder hnutia NOVA vo voľbách do Európskeho parlamentu Jozef Kollár.

Jozef Kollár
Zdroj: jozefkollar.sk

Potrebuje únia výraznejšie inštitucionálne zmeny? V programe NOVA naznačujete, že áno a chcete iniciovať diskusiu o otvorení základných zmlúv. Čo by sa tým malo riešiť?

Potrebuje. Rozšírením z EÚ 12 na EÚ 28 a s krízou sa naplno odkryli slabé stránky fungovania tohto projektu. Som presvedčený, že v krátkom čase príde k zmene primárneho práva a k inštitucionálnym zmenám. Meniť sa bude musieť to, čo som tvrdil už pri svojom vstupe do politiky v roku 2010 – deficit demokracie a falošná solidarita vydávaná za pravú.

Kde vidíte demokratický deficit predovšetkým?

Stretávame sa s ním na nadnárodnej úrovni, ale aj na národnej. Rozhodovanie procesy dnes fungujú tak, že, keď horia trhy a hrozí kolaps nejakej krajiny alebo španielskych privátnych bánk, tak sa v nočných hodinách odohrá konferenčný hovor 18 ministrov eurozóny. V zapätí nasleduje summit, pričom summitu predchádza minisummit – v minulosti „Merkozy“, teraz „Merkolland“. Tu prvýkrát narážame na deficit demokracie. Potom sa 28 hlavám štátov predostrie nejaká architektúra. Hneď na summite prijíma Slovensko na seba politický, nie právny, záväzok.

Druhý príklad – ak prídu výsledné dokumenty v podobe paragrafového znenia na ratifikáciu do národných parlamentov, už v tých dokumentoch nemôžete zmeniť nič s odôvodením, že iné členské krajiny to už ratifikovali. 

Nesúhlasíme s tlakom na politickú federalizáciu Európy, kedy sa používajú nič nehovoriace frázy „We need more Europe“. Som za spoluprácu a za zomknutie sa, ale pri dvoch podmienkach – jasné, zrozumiteľne a vymožiteľné pravidlá a skutočná, nie falošná solidarita.

Načali ste tému summitov EÚ, ktoré boli v krízovom období hlavným hýbateľom. Čo by mala byť ich protiváha? Konvenčným argumentom je posilnenie komunitárnych inštitúcií – Európskej komisie a Európskeho parlamentu.

Hlavnou výčitkou je, že summitu vždy predchádza minisummit a to je za pomyselnou čiarou, hoci nespochybňujem názory hláv štátov Francúzska a Nemecka.

Aj V4 sa stretáva pred summitmi.

To miešame dve veci. Je úplne legitímne, ak sa tu a tam vytvárajú malé strategické spojenectvá. No na minisumite je dohodnutá základná architektúra a tá sa potom dá o pol štvrtej ráno na schválenie dvadsaťosmičke.

O tretej-štvrtej ráno príde na stôl znenie dokumentov, o ktorých sa má  hlasovať a ktorým – to si nemyslím len ja, potvrdil to Robert Fico aj Iveta Radičová – spravidla málokto z prítomných hláv štátov rozumie. Nehovorím to v negatívnom zmysle. Svet je dnes tak komplikovaný, že je vylúčené, aby hlavy štátov rozumeli všetkému. Potom sa žhavia telefonické linky, volá sa nášmu veľvyslancovi Korčokovi, podpredsedovi Komisie Marošovi Šefčovičovi, štátnemu tajomníkovi ministerstva finacií Vazilovi Hudákovi. O pol štvrtej ale treba hlasovať, tak sa spravila zdvihnú ruky a unisono sa všetko prijme.

Takto nemôže EÚ ďalej fungovať. Nie raz sa stalo, že v jednej miestnosti sedeli hlavy štátov a v druhej sedeli kľúčoví top manažéri a vlastníci systémových bánk. V jednej sa dohodla architektúra riešenia a potom sa išli opýtať do druhej miestnosti, ak bankári povedali, že nie, tak sa vrátili a hľadali iné riešenie. Bolo to tak aj v prípade účasti súkromného sektora na odpisovaní gréckeho dlhu. Rozhodujú teda európski lídri ešte slobodne?

V programe uvádzate, že „ak chce EÚ získať viac demokratickej legitimity, musí sa otvoriť občanom a dať im možnosť dianie v EÚ aktívne ovplyvňovať, nie len pasívne prijímať“. Ako by sa to malo udiať?

Prvom rade je potrebné odstraňovať deficit demokracie na národnej úrovni. Nemecký ústavný súd rozhodol, že ak sa z eurovalu bude poskytovať finančná pomoc, budú to musieť schváliť obe komory parlamentu – Bundestag a Bundesrat. Keď nám niekto podsúva tézu – držme sa Nemecka –  je to v poriadku, ale potom sa ho držme vo všetkom, aj ako majú nastavené domáce schvaľovacie mechanizmy. Preto som navrhoval vznik výboru pre Európsky mechanizmus stability, ľudovo trvalý euroval. Odpoveď vládnych poslancov bola, že to nemôžeme takto urobiť, lebo keď horia trhy musíme konať rýchlo. Zatiaľ čo v Nemecku o schválení pôžičky rozhoduje parlament, na Slovensku o tom rozhoduje jeden človek, ktorý sa volá Peter Kažimír.

Vaša predstava účasti občanov na ovplyvňovaní EÚ je teda cez volených zástupcov v Národnej rade?

Áno.

Správne na základe Vášho programu rozumiem, že podporujete, aby Európsky parlament mal právomoc legislatívnej iniciatívy, ktorú momentálne nemá?

Na 80 % správne. Vysvetlím. Dnes je v EÚ paradoxná situácia, že samostatnú legislatívnu iniciatívu má Európska komisia. Tá sa za svoju prácu a za svoje rozhodnutia nikomu nezodpovedá.

Čiastočne sa zodpovedá Európskemu parlamentu.

V akom zmysle? Má možnosť Európsky parlament podľa súčasného nastavenia odvolať člena Európskej komisie?

De facto má.

Deje sa tak?

Vynútil si rezignáciu celej Santerovej Komisie.

Aby sme sa za chvíľu nedostali do podobného stavu. Európsky parlament ako jediná inštitúcia, ktorej moc pochádza z priamych demokratických volieb samostatnú legislatívnu iniciatívu nemá. Otázka neznie tak, či treba posilniť právomoci EP, lebo čím viac by sme ich posilňovali, tým viac by sme sa približovali k pomyselným Spojeným štátom európskym.

Preto sa pýtam, či to naozaj podporujete.

Otázka znie, či by pri ďalšom prenose právomocí zo zvrchovaných štátov na inštitúcie EÚ nemalo v členských krajinách prebehnúť referendum. Napríklad, keď sa v NR SR ratifikovala fiškálna zmluva, málokto si uvedomil, že je to tiež vo veľkej miere prenos rozpočtových kompetencií na inštitúcie EÚ. Preto si myslím, že by takýto prenos mal byť schválený v referende.

Vzhľadom na účasť v posledných prezidentských voľbách by ťažko nejaké takéto referendum bolo platné.

Toto nie je relevantný argument, lebo je to otázka nastavenia kvóra. Pozrime sa na Ústavnú zmluvu, ktorá bola odmietnutá v referendách v Holandsku a Nemecku.

Javí sa Vám Európsky semester ako nový nástroj koordinácie makroekonomických politík na európskej úrovni efektívny?

Máme tu ex-ante mechanizmus, kedy sú rozpočtové plány pred tým, než sú schválené, posielané do Komisie, ktorá sa k nim vyjadruje. Potom je ex-post mechanizmus, v ktorom, ak sa odchyľujeme od strednodobých cieľov, prichádzajú špecifické odporúčania pre krajiny. Málokto hovorí o tom, že až 85 % odporúčaní adresovaných členským krajinám sa nikdy nenaplnilo.

Úplne primárne je, aby sa politici v každej z 28 krajín správali zodpovedne. Ak sa tak správať nebudú, tak nepomôžu ľubovoľné nástroje európskych semestrov a fiškálnych zmlúv. To sme naozaj dospeli v kríze morálky tak ďaleko, aby na národných politikov dohliadali nejaké ďalšie entity? Ak sa národní politici správajú nezodpovedne mali by vo voľbách dostať vysvedčenie. Ak ani toto celkom nefunguje, lebo je tu populizmus, národnú dlhovú brzdu by malo mať všetkých 28 členských štátov.

Ste kritikom mechanizmov na záchranu eurozóny – dočasného a trvalého eurovalu. V programe konštatujete, že sú dnes nezvratným faktom, ale chcete „presadzovať, aby pomoc z mechanizmov bola prísne podmienená, návratná, úročená a zabezpečená.“  Čo z toho podľa Vás dnes nie je dostatočne zabezpečené?

Ak sa dobre pamätáte, keď vznikal pôvodný euroval, boli sme všetci presvedčení, že bude len dočasný, na báze záruk a len preto, aby nedošlo ku kontaminácii z Grécka na ostatné krajiny. O pár mesiacov sme mali trvalý euroval, ktorý je aj o hotovostných peniazoch a kontaminácia prebiehala ďalej.

Viete, čo je na týchto mechanizmoch úplne najhoršie a o čom sa nepíše na eurohujerských serveroch? Málokto si uvedomuje, že krajina, ktorá prijíma pomoc sa už nemusí zúčastňovať na pomoci inému štátu. Keď to takto pôjde ďalej, ja sa pýtam, kto posledný vypne svetlo. Asi Nemci.

Nepodliehajme ani ilúzii, že tieto mechanizmy vyriešili dlhovú krízu v Európe. Dlhovú krízu dočasne pribrzdila Európska centrálna banka, za cenu na vode stojaceho nástroja  – že vyhlásila, že bude v nelimitovanej výške nakupovať toxické dlhopisy problémových krajín.

Diskutuje sa aj o vlastnom rozpočte pre eurozónu, ktorý by mal napríklad tlmiť dopady štrukturálnych reforiem. Predpokladám, že s týmto NOVA nesúhlasí.

Rozpočet eurozóny nie je nič iné ako ďalší krok k  Spojeným štátom európskym. Čím ďalej tam zájdeme, tým budú náklady na návrat vyššie, ak vôbec budú únosné.

Náklady na návrat kam?

Do súčasného stavu. Aby ste mi nepodsunuli, že Kollár je za vystúpenie z EÚ. Držme sa zdravého rozumu a základných ekonomických pravidiel. Krízu v Grécku nespôsobilo euro ani eurozóna, ale viac ako 20-ročné nezodpovedné správanie sa miestnych elít.

Jasnú pozíciu máte aj pokiaľ ide otázku daní v európskom kontexte. V programe navrhujete prijatie ústavného zákona o daňovej zvrchovanosti. Čo by mal zabezpečiť?

Boli tu intenzívne diskusie o zjednocovaní daňových základov. Vtedy všetci tvrdili, že nejdeme zavádzať jednotnú sadzbu. Bola by ale len otázka času, kedy by vznikli enormné tlaky na zjednocovanie daňových sadzieb. Daňový systém je jeden z nástrojov konkurencieschopnosti ekonomiky. Kritika, pod ktorou stálo Slovensko pri zavádzaní rovnej dane nebola opretá o žiaden tvrdý fakt. Je pravdou, že v Nemecku sú vyššie dane pokiaľ ide o sadzby, ale Nemci ale majú oveľa užší daňový základ ako máme my.

V programe uvádzate, že ste za zavedenie merateľných kritérií pokiaľ ide o výkonnosť európskych inštitúcií. Čo by sa tu malo merať? 

EÚ sa rozrástla na 28 krajín a v tomto procese inštitúcie narastali. V procese veľkého rozširovania boli tie desiatky tisíc bruselských úradníkov aj potrebné a ich práca bola zmysluplná. Prebiehal robustný proces adaptácie legislatívy. Ďalšia relevantná vlna rozširovania EÚ ale nehrozí. Máme pocit, že sa celý systém administratívy dostal do nadkapacity. Je najvyšší čas pozrieť sa pod pokrývku, na efektivitu práce, na produktívnosť, na výšku odmien a na výstupy jednotlivých jednotiek. Čo produkujú a za akých nákladov.

Dlhodobo kritizujete kvalitu európskej legislatívy. V programe spomínate prípad regulácie fľašiek olivového oleja a pracovný odev kaderníčok ako príklady zlej praxe. Nie je to trochu nefér, keďže v prvom prípade išlo o návrh členských štátov, ktoré sú najväčšími exportérmi olivového oleja a v druhom išlo o návrh zamestnávateľov a odborov v odvetví?

Nie je to nefér. Môžeme k tomu pridať aj tie zakrivené uhorky. Nejdem Rišovou Sulíkovou cestou, chcem povedať niečo iné. Ak s takouto iniciatívou príde niektorá z členských krajín, nevylučujem, že legislatívne riešenie môže byť pre tú krajinu naozaj efektívne. Ja sa tomu neposmievam, môže to zlepšiť logistiku, lebo rovných uhoriek naukladáte viac ako krivých. Pýtam sa ale, prečo to, čo je efektívne a zvyšujúce konkurencieschopnosť jednej členskej krajiny má byť obligatórne pre všetkých 28 krajín? To je problém.

Všetky normy by sa mali testovať na princíp, či posilňujú konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, alebo nie. Je to o ekonomickom prežití kontinentu ako celku. Urobme korekcie tam kde je to nutné a bráňme sa ďalším nezmyselným reguláciám.

Rozumnou iniciatívou je obchodná dohoda s USA, to už dávno malo byť. Alebo, ak sa prijme regulácia roamingu v EÚ.

Ste proti vzniku európskej prokuratúry, ktorá by mala mať možnosť stíhať v členskom štáte zneužívanie európskych peňazí. Aké sú dôvody?

Funguje tu 10 rokov Eurojust. Vznik ďalšej federálnej inštitúcie nedáva vecný zmysel. Vznikli by dve jurisdikcie, európska a národné. Neexistuje európsky trestný súd. Opäť by európska prokuratúra musela podať prípad na národné súdne inštitúcie. Navyše máme aj OLAF. Nepodporujeme bezhlavé zakladanie federálnych inštitúcií. Podobným smerom ide aj návrh na vytvorení európskeho ministerstva financií.

Diskutuje sa o tom, to je legitímne.

Rovnako je aj vnášať kritické argumenty. Možno so mnou budete súhlasiť, že ktokoľvek do diskusie vnesie argumenty proti, eurohujeri dávajú spravidla okamžite bokom vecné argumenty a začne sa to prelievať do politickej roviny a politickej korektnosti v zmysle, že „vy ste europesimisti a radikálni a onakí…

Rovnako je emotívne politicky zafarbený pojem eurohujeri.

Áno, ale socialisti, ľudovci a liberáli pri zdôvodnení politickej federalizácie neprinášajú vecné, racionálne argumenty. Ja viem povedať, prečo to nebude fungovať. Štátny útvar sa opiera o národ. Európsky národ neexistuje. Eurohujeri hovoria o príklade Spojených štátov amerických, ktoré fungujú. Ale entita amerického národa vznikala na princípe imigrácie z celého sveta. Európa vznikala na úplne iných historických princípoch, je tu úžasná jazyková a kultúrna diverzita. Nikto nás ani nepresvedčil, že takýto projekt by mal byť odpoveďou na európsku dlhovú krízu. Aj v správe „4 tenorov“ (Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, pozn. red.) sú vízie, ale chýbajú tam argumenty.

Keď som v lete 2010 povedal, že Grécko malo byť poslané do riadeného bankrotu, boli sme vysmiati. Grécko dnes de facto zbankrotovalo, ale v Bruseli nemôžete použiť slovo bankrot. Vmyslelo sa „PSI“, znie to múdro a skoro nikto tomu nerozumie – účasť privátneho sektora, „private sector involvement“.

Jazyk európskych inštitúcií taký je, niektorí tvrdia, že je daňou za kompromis.

Ale to je vedomý proces udržiavania európskych občanov v informačnej asymetrii. Ak sa udržiava umelo, krátkodobo sa to rozhodovateľom vypláca, lebo neinformovaný volič je manipulovateľný. Z dlhodobého hľadiska sa to nevypláca lebo ak sa ľudia dozvedia, čo sa za tou oponou robí, môžu nastať odstredivé tendencie a tlaky a protesty.

V programe spomínate európsky infozákon. Čo by mal pokrývať?

Práve teraz ho predkladám, je inšpirovaný rakúskou legislatívou, plný názov znie „Informačný zákon o záležitostiach Európskej únie“. V Rakúsku ide o databázu všetkých legislatívnych aktov EÚ, nie len ktoré platia, ale hlavne tie, ktoré sú v procese tvorby. Štátne orgány do nej dávajú všetky stanoviská a pozície z rezortných ministerstiev. Sú tam aj programy zasadnutia rezortných Rád. Pointa je, že takáto databáza spravovaná rakúskym parlamentom je verejne prístupná pre všetky fyzické a právnické osoby v Rakúsku.

Išiel som s tým na ministerstvo zahraničných vecí. Výsledok rozhovoru so štátnym tajomníkom Petrom Javorčíkom bol, že je to fajn, ale niečo podobné máme na úrovni vyhlášky a bude to implementované od 1. januára 2016. To, čo navrhujem ja sa dá urobiť do septembra. Navyše, čo pripravujú oni nie je nastavené tak, aby to bolo prístupné širokej verejnosti. Pritom to by bol nástroj na odstraňovanie informačnej asymetrie.

Čo s európskym rozpočtom – zvýšiť, znížiť alebo zmeniť štruktúru?

Zmeniť štruktúru. Jeho výška 1 % HDP únie ma až tak nevyrušuje. Aby ale polovica išla na poľnohospodárstvo je v dnešnej dobe nemysliteľné. Ani to, že 6,4 % ide na administratívu nie je také hrozné, ale úplne ma šokovalo, že podobná suma ide na inováciu, vedu a výskum. Toto nepovažujem za šťastnú štruktúru rozpočtu. Práve inovácie budú rozhodovať o prežití, o konkurencieschopnosti. Tu by som pritom uvítal “More Europe“.

Sledovali ste diskusiu o nelegislatívnych správach EP, ktoré rozvírili diskusiu na Slovensku –  Estrela a Lunacek?

Témy ako „gender“ ideológia, registrované partnerstvá, eutanázia, legalizácia marihuany – ja ich volám osobné slobody –  dnes sú a navždy by mali ostať v pôsobnosti členských štátov. Nechcime jeden socio-kultúrny model pre všetkých 28 krajín. Takéto správy považujem za bohapusté mrhanie časom a energiou. Venujeme 100 % času otázkam ekonomického prežitia kontinentu.

Pozadie

Jozef Kollár je poslancom NR SR druhé volebné obdobie, je podpredsedom Výboru NR SR pre financie a rozpočet, člen Výboru pre európske záležitosti. Pred vstupom do politiky pôsobil v bankovníctve. Viac info na jeho stránke.

Volebný program hnutia NOVA pre voľby do Európskeho parlamentu 2014 nájdete tu.

Ďalšie rozhovory v sérii:

REKLAMA

REKLAMA