Únia by mala raz a navždy povedať, akým oblastiam dá pokoj

EÚ sa má zamerať na zahraničnú, obrannú politiku a ekonomiku, hovorí líder kandidátky Obyčaní ľudia a nezávislé osobnosti Jozef Viskupič.

Jozef Viskupič
http://euractiv.sk

Pomenujte tri pozitíva vyplývajúce z členstva Slovenska v EÚ.

Slovensko by bilaterálne nedosiahlo, to čo môže dosiahnuť v EÚ. Pracovne to volám „komunitárny rozmer“ presadzovania našich záujmov. Ak sa tieto parametre využívajú, je to plus. Potom je to agenda kohézie – znižovania regionálnych rozdielov – ale len ak sa chytí za správny koniec. Po tretie je to geopolitický moment, ak by sa EÚ sústredila na tri veci – zahraničnú politiku, spoločnú obrannú stratégiu a ekonomiku.

Aké sú hlavné negatíva?

Niektoré inštitúty boli uchopené nesprávne. Fondy boli využité nesprávne a spôsobom, ktorý zakladal veľkú korupciu. Navyše, zlým spôsobom zasahovali do podnikateľského prostredia.

Únia zasahuje do vecí, kde by nemusela. Vzdialili sme sa konceptu únie slobodných ľudí, regiónov a štátov. Ľudia EÚ prestávajú rozumieť a funguje v parametroch demokratického deficitu. Rozhodovatelia sú vzdialení zdroju moci. Volený je len Európsky parlament a ostatné inštitúcie sa uzavreli samé do seba a formujú  úniu ako elitársky projekt.

Po tretie, mysleli sme si, že nám EÚ a jej inštitúty pomôžu  s problémami ako je korupcia. Vidíme, že to nefunguje. Príkladom je OLAF, ktorého práca sa zastavuje na národnej úrovni. Podporujeme myšlienku európskej prokuratúry. Možno by sa mohlo ísť aj ďalej.

Z toho, čo ste zatiaľ povedali vychádza, že na jednej strane pre Vás integrácia zašla príliš ďaleko, no na druhej strane Vám chýba v tradične citlivých oblastiach vnútorných vecí a trestného práva. Nevnímate to ako rozpor?

Únia by si raz a navždy mala zadefinovať, do akých oblastí má zasahovať a ktorým by mala dať pokoj. Miera preregulácie v niektorých oblastiach nepomáha, členský štát si vie poradiť lepšie. Únia sa má zamerať na spoločnú zahraničnú politiku s efektívnymi mechanizmami hľadania zhody – v tvrdej diplomacii, ale aj v obchodnej diplomacii, na spoločnú obranu a hospodársku súťaž dnu v únii aj globálne. Podnikateľskému prostrediu by mohla EÚ pomôcť v rámci jednotného trhu alebo v digitálnej agende.

Podľa Vášho programu by sociálna politika mala zostať doménou národných vlád. Nevidíte tam pridanú hodnotu úniových politík?

Jedným zo sociálnych programov únie je súčasné nastavenie rozpočtových zdrojov, z ktorých ide 45 % do poľnohospodárstva a to ešte na nespravodlivom princípe. U nás tvorí poľnohospodárstvo 3,3 % HDP a našiel som iba dva štáty, ktoré na túto politiku dávajú  tak veľa ako EÚ. Nepúšťal by som sa do ďalších politík, pokiaľ nenastane rovnosť v poľnohospodárskych dotáciách a pokiaľ nevyriešime otázku korupcie.

To sa ale týka rozpočtu, ktorý má únia k dispozícii. Mala som ale na mysli aj nastavovanie štandardov.

Na toto 5 ročné obdobie to reálne nevidím. Parlament, ktorý teraz končí bol  asi najeurooptimistickejší, aký sme  tu v dlhom slede mali. Bude obrovský tlak na to, aby sme si zadefinovali reálne politiky, kde môže únia efektívne pôsobiť. Na nové oblasti pravdepodobne nebude  priestor. Už s tým, čo robíme teraz sú obrovské problémy.

Únia pod vplyvom krízy prijala viaceré nové nástroje pre rozpočtové a makroekonomické politiky. Vnímate ich ako potrebné a dostačujúce?

EÚ potrebuje vydávať jasné signály. No ona sa skôr stará o priechodnosť riešení ako o jeho zmysel a veľmi ťažko hľadá zhodu. Akoby chcela penicilínom liečiť všetko. Niekto má omnoho ťažšie choroby a niekto nepotrebuje ani to.

Výsledky nachádzam len veľmi ťažko. Akoby únia strácala dych. Otvára  fóra, na ktorých sa o tom diskutuje, ale reálne mechanizmy mi unikajú. Vždy ide skôr o zdvihnutý prst. Ak by sa únia na päť rokov sústredila len na tieto oblasti, urobili by sme pre tento projekt omnoho viac, ako keď budeme otvárať nové politiky. 

Ako by mal ten hospodársky fokus vyzerať? Niektorí hovoria, že by to mala byť väčšia inštitucionalizácia eurozóny s rozpočtom, ktorý bude pomáhať krajinám pri konvergencii ekonomík, ktorú euro zjavne potrebuje.

Áno, mohlo by to byť posilnené aj inštitucionálnym rozmerom, ale tak, aby to nebola inštitúcia pre inštitúciu a nezodpovednosť členských štátov bude pokračovať. Mňa skôr ako proces, zaujíma výsledok.

Je teda hospodárska konvergencia zodpovednosťou členských štátov, alebo je aj na európskych inštitúciách, aby ju podporili?

Vždy to bude na dohode členských štátov. Netreba to naťahovať. Treba základnú dohodu členských štátov eurozóny. Viem si predstaviť nejakú cestovnú mapu.

Tá je, ale nikto sa jej nedrží.

Presne tak. Je to zodpovednosť členských štátov a ak to nefunguje, tak treba hľadať iný mechanizmus zhody.

To by asi znamenalo vážne inštitucionálne zmeny proti súčasnému stavu. Aké by to mali byť?

Bude to výzva tohto päťročného obdobia,  aby sa primárne právo otvorilo. Môže to súvisieť s inštitucionálnym alebo kompetenčným nastavením. Európsky parlament ostáva v kompetenčnom vákuu.

V programe napríklad píšete, že predseda Európskej komisie by mal byť volený priamo.

Áno, priamo pri európskych voľbách.

Neobávate sa, čo urobí politizácia Komisie s komunitárnou metódou?

Nie. 

Väčší problém je, že náš štát nevie uplatňovať subsidiaritu. Predložil som niekoľko návrhov, aby sme to sfunkčnili. Výbor pre európske záležitosti NR SR funguje nefungovaním. Nanajvýš sa dostávame k fungovaniu ex-post.

Dôvod je aký?

Personálne poddimenzovanie eurovýboru. Môžem byť kritický aj k samotným poslancom NRSR , lebo deficit demokracie začína aj ich nezáujmom.

Poslanec Európskeho parlamentu zvolený na Slovensku podľa Vás zastupuje iba občanov SR?

Zamýšľali sme sa nad návrhom, aby sa umožnilo vystúpenie poslanca EP v NR SR bez hlasovania v pléne. Europoslanec je poslancom celého priestoru, ale môže mať určené národné priority. Chýba mi doktrína pre celé politické spektrum, kde by europoslanci mali prioritne pôsobiť.

Ak europoslanec vie, že tu je 400 tisíc nezamestnaných mal by to mať vo svojej práci v prvom rade na pamäti. 

Neobávate sa, že to pri výkone mandátu môžete mať v EP ako nezaradený ťažšie?

Zatiaľ sa v prieskumoch vyskytuje skupina 65 až 130 poslancov, ktorých zatiaľ označujú ako nezaradených. Najbližšie budeme mať ku Konzervatívcom a reformistom. Mnohé rokovania s týmito politickými rodinami prebehli.

Nevylučujete teda, že by ste sa niekam pridali alebo sa sformovala nová skupina.

Sformovanie skupiny nevylučujem. Rozhodujúci bude deň po voľbách. Vylučujem ale spoluprácu s ultrapravicou a nemáme záujem vstupu k socialistom (S&D) ani ľudovcom (EPP) Môže však vzniknúť zaujímavá entita, ktorá nebude môcť byť úplne prehliadaná.

Čo podľa Vás je a čo nie je solidarita na európskej úrovni?

Pôžička Grécku bola pre mňa už cez čiaru, ani sme za ňu nehlasovali. Nezodpovední politici spôsobili, že sa Grécko dostalo do tejto situácie. Za konanie musí prichádzať dôsledok. Morálny hazard je problém aj z pohľadu budúcich entít, ktoré môžu vládnuť napríklad aj v tejto krajine. Na štátny dlh sa nemôžeme pozerať ako na peniaze, ktoré nikto nikdy nemusí zaplatiť. Solidarita podľa mňa znamená adresnú pomoc tomu, kto za situáciu, ktorá vznikla, celkom nemôže a potrebujeme ho z nej dostať. Predlžovanie agónie nie je riešenie a dáva zlý signál. Viem si v EÚ predstaviť silnejšie a neobíditeľné sankcie za nezodpovednosť.

Kritizujete kvalitu regulácie EÚ. Ako by mali byť nastavené kritériá merania zmyselnosti a nezmyselnosti regulácie?

Neexistuje politický subjekt na Slovensku, ktorý by si kritiku regulácií nedal do programu. Problém je tzv. „zákon zachovania úradníkov“, ktorí musia dokazovať svoju činnosť otváraním agendy regulácie, aby obhájili zmysel zachovania svojho pracovného miesta. Pre mňa sú  zaujímavé predovšetkým dôvody, na základe čoho vzniká rozhodnutie, že teraz potrebujeme niečo regulovať a to naprieč európskou dvadsaťosmičkou.

Väčšinou na základe Zelenej knihy.

Mám pocit, že v rámci toho procesu sú málo zainteresované  konkrétne subjekty, ktorých sa má následná regulácia dotýkať. Mám pocit, že sa na reguláciách najviac vyzúria lobistické skupiny na úkor obyvateľstva, alebo konkurencie.

Ľudia, na ktorých európske regulácie dopadajú sa o nich dozvedajú ex post. Mne sa to stalo x-krát, že sa ozvú až pri hrozbe reálnej platnosti. Toto mi dáva signál, že niekde je chyba. Môj osobný názor je, že čím menší regulačný rámec, tým lepšie.

Potrebujeme nejaké miesto, kde si podniky budú vedieť ustrážiť, čo sa chytá v ich oblasti a musia mať možnosť to pripomienkovať.

Mala by únia sledovať ambiciózne klimatické ciele aj bez globálnej dohody?

Zelená agenda je dobrou agendou EÚ. Môže blahodárne pôsobiť na štáty a vidím tu možnosť na zavedenie zelených „daní“ resp. úľav na daniach Pri témach trvalo udržateľného rozvoja to netreba vnímať len ako v opozícii voči podnikateľskému prostrediu, resp. ako niečo, čo znižuje našu konkurencieschopnosť. Sú mnohé odvetvia, v ktorých by sme mohli vyhrávať v rámci únie alebo aj globálne. Témy vedy a výskumu a podpory školstva sú v tomto kľúčové.

Únia musí zohrať úlohu geopolitického hráča. Enviromentálne parametre, ktoré si presadila dovnútra treba presadiť globálne. Sofistikovanejšia produkcia, ktorá z EÚ ide aj pri dodržiavaní zelených parametrov ukazuje, že môžeme uspieť v globálnej konkurencii. Ale zahraničná politika musí opustiť mentalitu studenej vojny a sústrediť sa na vyhľadávanie obchodných príležitostí. Bilaterálne a úniové politiky nesmú ísť proti sebe.

V programe uvádzate, že odmietate obchodnú dohodu s USA v súčasnej podobe. Z akých dôvodov?

Ak by malo byť pravdou, čo preniklo na verejnosť, hlavne pokiaľ ide korporácie, to sa nám nepáči. Najmä otázka medzinárodných arbitráží. Neviem, do akej miery je toto paranoja, viem ale povedať, že táto dohoda sa nevyjednáva dobre. Prístup k rokovaniam je obmedzený pre organizácie a aj mimovládne organizácie. Ja ako poslanec členského štátu sa k tomu neviem dostať. Máme už veľké petičné akcie v Nemecku. Samotný proces prijímania by sa mal otvoriť. Neodmietame ju principiálne. Z hľadiska geopolitických záujmov to vítame. Odmietame však, aby korporácie mohli ísť proti prijímaniu akejkoľvek legislatívy, napríklad environmentálnej.

Je daňová suverenita Slovenska pre vás dôležitá?

Na najbližšie päťročné obdobie je stav z hľadiska daňových politík presne  taký, ako ho chceme mať, priame dane možno otvoriť až v strednodobom horizonte. Sú daňové politiky, ktoré si vieme predstaviť aj na základe celoúniového konceptu, napríklad zelené dane. Ale ak sa nedorovnajú regionálne rozdiely a výkonnosti ekonomík jednotlivých členských štátov tak je akékoľvek zjednocovanie daňových politík falošné.

Mal by mať rozpočet EÚ vlastné zdroje? Ako by ste si predstavovali jeho výšku a štruktúru?

Eurorozpočet by mohol mať vlastné zdroje, len nesmú znamenať zdražovanie  služieb. Ak by existoval predpoklad, že vytváranie nových daní nepôjde na úkor konkurencieschopnosti a tvorby nových pracovných miest, tak sa o tom vieme rozprávať. Ak únia bude vedieť sanovať sektory štátnych politík členských štátov, tak sa dá uvažovať, že sa budú hľadať zdroje v nových daniach. Predtým ale musí prebehnúť vážna debata. Nie vyberanie daní pre dane, ale musíme mať jasné, aký má byť prerozdeľovací mechanizmus. Nemôže ani ostať 45 % na poľnohospodársku agendu pri jej nespravodlivom nastavení.

Podmieňujete to teda reformou štruktúry rozpočtu.

Ako som povedal – našou globálnou výzvou je obrana. Zostali sme uspokojení bojaschopnosťou NATO, ale musíme sa zamyslieť, aby sme sa do budúcnosti necítili ako nejaký protektorát NATO. Mohli by sme sa tiež venovať iným sociálnym programom než je poľnohospodárstvo – napríklad nezamestnanosti mladých ľudí ak usúdime, že to presahuje možnosti národných štátov.

Pozadie

Jozef Viskupič je poslancom Národnej rady SR, člen výboru pre európske záležitosti. Celý životopis nájdete na jeho stránkach.

Ďalšie rozhovory v sérii:

REKLAMA

REKLAMA