Eurofondy sú príležitosť, ale vedia byť aj skaza

"Pokiaľ je jasná vízia vlády mať po uplynutí obdobia, keď sú eurofondy k dispozícii, štíhlejšiu, lacnejšiu a efektívnejšiu verejnú správu, ktorá bude v určitých projektoch samofinancovateľná, tak je to veľká príležitosť," poukázal v rozhovore pre EurActiv generálny riaditeľ IBM Slovensko Branislav Šebo."Môžu byť skazou, keď sa naimplementujú projekty, ktoré sú neprirodzene financované a nebudú využiteľné," upozornil.

Branislav Šebo
Branislav Šebo, generálny riaditeľ IBM Slovensko, Zdroj: IBM Slovensko

Počas konferencie ste vystúpili v paneli o efektívnej verejnej správe, ktorá bola stanovená ako jedna z priorít pri čerpaní eurofondov. Ako môžu veľké korporácie prispieť v tomto smere?

Samotná verejná správa je z určitého pohľadu firma, na Slovensku tá najväčšia. Má 17 tisíc administratívnych objektov, 300 tisíc zamestnancov a 7 tisíc inštitúcií, ktoré sú veľmi netransparentne poprepletané. Myslím si, že štruktúra štátneho rozpočtu nezodpovedá žiadnej štruktúre, ktorú by chcela mať komerčná firma a to najmä z toho pohľadu, že podiel bežných výdavkov je príliš veľký, presahuje 90 %. Pre Slovensko potom neostávajú prostriedky na investovanie do rozvojových projektov a budúcnosti krajiny. Aj preto sú kľúčové eurofondy a zadefinovanie všeobecného biznis cieľa, ktorý by Slovensko chcelo dosiahnuť – efektívnu implementáciu eurofondových projektov.

Firma nášho typu môže pomôcť na základe paralel a najlepších praktík, ktoré už máme za sebou a v praxi vyskúšané. Pre Slovensko sa práve črtá príležitosť zaviesť podobné projekty. Ako príklad pre zefektívnenie administratívy by mohli slúžiť naše centrá zdieľaných služieb, kde sú centralizované agendy back-office. Tak ako my ich zo Slovenska obsluhujeme cez logistiku pre celý svet, aj štátna správa by mala scentralizovať agendy back-office ako sú ľudské zdroje, účtovníctvo či základné registre, aby neboli segregované do stoviek inštitúcií.

Máme tiež veľmi dobrú infraštruktúru pre výkon služieb, ktoré potrebujeme, či už je to výskum, produkcia alebo biznis. Napríklad v Kórei sme pre štátnu správu scentralizovali 4600 serverov na 40, čo ušetrilo 90 % elektriny a skvalitnilo služby.

Vieme priniesť podporu aj v dlhodobom plánovaní, ktoré je podložené biznis prípadom najmä v oblastiach, s ktorými štátna správa nemá skúsenosti, ide napríklad o výskum a vývoj. IBM je už dvadsať rokov číslo jeden v počte patentov a 6 miliárd USD každý rok investujeme do výskumu a vývoja. Myslím si, že najmä v oblastiach ako materiálový výskum, biotechnológie a samozrejme IKT vieme poskytnúť know-how, ktoré môže výrazne akcelerovať úspech slovenských projektov a investícií.

Dokázali by sme Slovensku pomôcť aj získať miesto v globálnej konkurencii. Keďže každoročne bojujeme o nové investície v krajine v rámci globálnej konkurencie, máme to výrazne odskúšané a proces efektívne poznáme a vieme ho aplikovať.

Počas panelu jeden z korporátnych predstaviteľov uviedol, že eurofondy sú skaza. Pohľad na prostriedky z EÚ býva najmä v dvoch rovinách – na jednej strane bývajú vnímané ako prínos a na druhej strane firmy tvrdia, že narúšajú podnikateľské prostredie. Ako na ne pozeráte Vy?

Jednoznačne si myslím, že eurofondy sú príležitosť, ale vedia byť aj skaza. Presne sa to týka zadefinovania biznis cieľa, ktorý som spomínal. Pokiaľ je jasná vízia vlády mať po uplynutí obdobia, keď sú eurofondy k dispozícii, štíhlejšiu, lacnejšiu a efektívnejšiu verejnú správu, ktorá bude v určitých projektoch samofinancovateľná, tak je to veľká príležitosť. Slovensko by potom mohlo uvoľniť viac kapitálových prostriedkov na ďalšie investície, čo je veľmi žiaduce.

Môžu byť skazou, keď sa naimplementujú projekty, ktoré sú neprirodzene financované a nebudú využiteľné. Pôjde o segregované komponenty a keď sa nám minú eurofondy, ocitneme sa v situácii, že tieto systémy bude treba udržiavať, čo je navyše 10 – 20 % ročne. Zrazu sa na to v štátnom rozpočte nenájdu prostriedky.

Z môjho pohľadu sú však eurofondy jednoznačne príležitosť, Slovensko sa musí dostať na ďalšiu úroveň vedomostnej spoločnosti či už z pohľadu informatizácie, kvality služieb a zlacnenia verejnej správy alebo vzdelávania a výskumu, ktoré sú z nášho pohľadu extrémne kľúčové.

Podľa nedávnej správy Európskej komisie, ktorá hodnotí elektronické služby verejného sektora, Slovensko v ich rozvoji výrazne zaostáva. Kde vidíte najväčšie príležitosti a aká by mohla byť úloha eurofondov?

Stav e-govenmentu na Slovensku je veľmi zlý.  Príčin je veľmi veľa. Príležitosť spočíva v tom, aby sa urobilo to, čo sa doteraz neurobilo. Mal by sa zadefinovať jasný strategický biznis cieľ. Príležitosť je tiež v tom, aby sa samostatné rezorty a inštitúcie scentralizovali, odkryli, aby nevznikala segregácia v projektoch, ale aby sa na to pozeralo ako na jednotný e-government, ktorý má byť čo najefektívnejší. Investície by sa tiež mali požívať tak, aby priniesli úžitok vo forme zvýšenej kvality služieb zákazníkovi alebo uvoľnenia prevádzkových peňazí štátneho rozpočtu na ďalšie investície.

Budúci rok začne nový rozpočtový rámec 2014 – 2020, v súčasnosti sa začína bilancovať uplynulé obdobie, aké ponaučenia si treba odniesť z pohľadu biznisu pri čerpaní eurofondov?

Ponaučení je veľa. Na čerpanie eurofondov v uplynulom období mali vplyv časté zmeny vlád či rozkúskovanosť strategického pohľadu na čerpanie. Keď sa pozrieme na zrealizované projekty, tak ide o veľmi základné infraštruktúrne komponenty, pričom všetci dúfame, že budú predstavovať prvý krok k systémovejšiemu riešeniu e-governmentu.

Jednoznačne eurofondy potrebujú silného stakeholdera na strane vlády, potrebujú jasnú víziu a takú podporu vlády, aby dokázali exekuovať tie projekty. Ide pritom o projekty, ktoré sa tu ešte nerobili, či už na strane dodávateľov na Slovensku alebo na strane vlády. Projekty takéhoto typu sú aj v komerčnej organizácii, kde sú ľudia vysoko platení, procesy sú lepšie scentralizované, sú však extrémne nebezpečné a veľmi často bývajú neúspešné. Je to transformačný projekt, treba dbať na to, aby bol jasný rámec a aby na oboch stranách boli kompetentné ľudské zdroje schopné takýto projekt implementovať.

Pozadie

Branislav Šebo je generálnym riaditeľom IBM Slovensko. 

REKLAMA

REKLAMA