Treba sa vyhnúť digitalizácii zlej byrokracie

„Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu verejnej správy sme svedkami toho, že štáty mimo EÚ stavajú latku naozaj vysoko. Samozrejme, aj v rámci Únie sa nájdu dobré príklady ako Švédsko, ktoré fungujú veľmi dobre, ale treba sa pozerať aj na to, čo sa deje vo svete,“ upozornil v rozhovore pre EurActiv zástupca tajomníka OECD Yves Leterme.

Yves Leterme
Yves Leterme na konferencii AmCham, Zdroj. AmCham

Sú dva aspekty reformy verejnej správy, ktoré boli zvýraznené aj v špecifických odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko – efektivita a klientsky servis a tiež kvalita pracovnej sily a eliminácia fluktuácie na kľúčových pozíciách na základe politických cyklov. Ktorý by mal byť prioritou?

Čo si myslím, že je dôležité a Európska komisia to správne zdôrazňuje je fakt, že modernizácia správy by nemala byť len otázkou koncových služieb založených na využívaní IKT nástrojov alebo umožnení podávania formulárov cez internet. Veľmi dôležitá je regorganizácia tzv. Back office (riadenie ľudských zdrojov, účtovníctvo a pod.). V mnohých krajinách vidíme, že sa tejto oblasti nevenuje dostatok pozornosti. Práve tam však treba investovať časť prostriedkov z nového sedemročného rámca.

Voláme to strategický štát s dobrou centrálnou vládou so strategickými prístupmi, predkladajúcou strategické ciele. Pokiaľ ide o verejnosť, nemalo by sa investovať len do sofistikovaných nástrojov, ale tiež do reorganizácie regulácie, legislatívy tak, aby bola účinnejšia a efektívnejšia v spôsobe, akým sa spracovávajú požiadavky ľudí.

Myslíte, že európske fondy dokážu pomôcť v tomto procese?

Myslím, že áno. Ako som mal možnosť vypočuť si počas konferencie, viac ako 80 % verejných investícií na Slovensku pochádza z európskych peňazí. Takže to je jeden prvok, ktorý ukazuje, že EÚ je nápomocná.

Čo by som však chcel zdôrazniť je, že veľmi nápomocná je aj výmena osvedčených postupov. OECD pôsobí globálne a jedným z jej cieľov je práve vzájomná výmena príkladov dobrej praxe medzi industrializovanými krajinami. Nemusíte vždy znovu vynájsť koleso. Niekedy stačí obzrieť sa, aké postupy používajú iné štáty a potom ich implementovať doma. Myslím, že aj Európska komisia by mala investovať do takejto formy činnosti. Mali by sa vytvoriť podmienky pre združovanie ľudí, ktorí majú vedúce postavenie v tejto oblasti a dať im tak príležitosť naučiť sa osvedčené postupy nielen v rámci EÚ, ale aj z globálnej perspektívy.

Ako jeden z bývalých lídrov EÚ  si myslím, že ide o podceňovanú vlastnosť tvorby politiky v Únii. Príliš sa zameriava do vnútra. Spomínam si ako sme rokovali o cieľoch stratégie Európa 2020, stanovili ste tabuľku porovnávajúcu údaje o výkonnosti v rámci EÚ. Chýbala však komparácia s Čínou, Latinskou Amerikou, Kanadou či Austráliou. EÚ sa v súčasnosti zameriava príliš dovnútra a pritom by sa mala dívať viac navonok.

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu verejnej správy sme svedkami toho, že štáty mimo EÚ stavajú latku naozaj vysoko. Samozrejme, aj v rámci Únie sa nájdu dobré príklady ako Švédsko, ktoré fungujú veľmi dobre, ale treba sa pozerať aj na to, čo sa deje vo svete.

Pre európske demokracie je typické, že ešte fungujú na báze administratívy z 19. storočia, kde je veľmi veľa rutinnej práce a vzniká prístup, že len to, čo nie je zakázané je dovolené. V Európe vo väčšine prípadov máme silné vertikálne štruktúry administratívy. Treba sa preto pozerať naokolo. Vezmime si Estónsko, ktoré si systém administratívy vybudovalo od nuly po veľmi dobre fungujúci model. Typické pre väčšinu členských štátov však je, že stále majú zaťažujúcu tradíciu napoleonskej organizácie administratívy.

Vzhľadom na to, že zastupujete organizáciu s globálnou perspektívou, aké sú najlepšie spôsoby na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe?

Treba viac investovať do ľudí. Čo robí rozdiel v administratíve je práve kvalita ľudí a analytické zručnosti sú úzko spojené s tým, akých ľudí zamestnávate. Priemerne je vo verejnej správe členských štátov  priveľa ľudí, ktorí len vykonávajú činnosti, ale nehodnotia a neanalyzujú dôsledky politík. Napríklad na prvý pohľad dobrý zákon týkajúci sa životného prostredia, môže mať veľa negatívnych účinkov na malé a stredné podniky. Tento druh zručnosti chýba mnohým administratívam. Dôležitý je teda nábor správnych ľudí. Pochopiteľne, v súčasnosti je snaha o znižovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe, ale na druhej strane v takýchto prípadoch treba investovať do ľudí s nevyhnutnými zručnosťami.

Aká je podľa Vás úloha informačno-komunikačných technológií pri realizovaní reformy?

Informačno-komunikačné technológie hrajú dôležitú úlohu jednak pri poskytovaní služieb a spôsoboch ako ľudia môžu požiadať  o rôzne licencie a podobne. Myslím si, že oveľa dôležitejším aspektom ich zavedenia je, že vedú k prepracovaniu regulačných procesov. IKT dramaticky zmenili spôsoby kontroly a majú zásadný vplyv na proces prijímania rozhodnutí. Rovnako sa podpisujú pod znižovanie nákladov na ľudské zdroje. Treba sa však zároveň vyhnúť tomu, že nakoniec digitalizujete zlú byrokraciu.

Pozadie

Yves Leterme je zástupcom generálneho tajomníka OECD. V minulosti pôsobil na rôznych postoch v belgickej vláde.
REKLAMA

REKLAMA