Veda zohráva v politike čoraz väčšiu úlohu

Aj národná politika v doprave či energetike musí vychádzať z európskeho kontextu - dôležité dáta o ňom máme práve my, vysvetľuje úlohu Spoločného výskumného centra Európskej komisie jej nový generálny riaditeľ.

Vladmír Šucha
Zdroj: MŠVVŠ

Zmyslom existencie Spoločného výskumného centra (JRC), na ktorého čele stojíte, je poskytovanie vedeckého „inputu“ do tvorby verejných politík. Predseda SAV Jaromír Pastorek dnes na konferencii odľahčene použil citát: „We need more science, less politics“. Aká je filozofia EÚ v tomto smere?

Nebolo by dobré, keby vedci určovali politiku. Nič lepšie ako demokraciu zatiaľ nikto nevymyslel. Ak sa budú ale demokratické rozhodnutia opierať o vedecké poznatky, budú lepšie, zmysluplnejšie a budú vedieť lepšie predvídať dopady.

To je práve na Európskej komisii obdivuhodné, že aj keď je to politický orgán a rozhodnutia, ktoré robí sú politické, stále sa viac opiera o vedecké poznatky a je tam prítomné hodnotenie dopadu týchto rozhodnutí – environmentálneho, ekonomického, sociálneho atď.

Pre nás je to dobrá aj zlá správa. Dobrá, že veda zohráva stále väčšiu úlohu, zlá, že máme oveľa viac práce a zodpovednosti. Často vstupujeme do veľmi citlivých oblastí, kde je to dosť ťažké pretože veda nemá na všetko odpovede. Musíme žiť v oblasti neurčitosti rozhodnutí a javov a zároveň pripraviť zmysluplné podklady pre rozhodnutie.

Európska komisia je však relatívne najmenej politickým orgánom, snaží sa mať svoje návrhy sektorových politík čo možno najviac vecne podložené, napríklad aj údajmi od JRC. Potom do toho viac politiky spravidla vnášajú Rada a Európsky parlament. Mali by tieto inštitúcie disponovať vlastnými vedeckými kapacitami?

Európska komisia má zhruba rovnakú právomoc ako majú vlády. Má iniciatívnu právomoc a potom má úlohu implementovať rozhodnutia legislátora. Na čele Komisie je politik, komisári sú politici, je to politický orgán, ktorý pôsobí v trilaterálnom rozhodovacom procese na európskej úrovni.

Členské štáty aj Európsky parlament si budujú svoje kapacity. Ministri, ktorí rozhodujú majú svoj súbor expertov, ktorí im pripravujú stanoviská. Nie je to ale také jednoduché, lebo experti z jednotlivých krajín majú národný pohľad na vec.

Pri európskych rozhodnutiach musíme mať európsky pohľad na vec a to má veľmi málo národných inštitúcií. V tom je JRC v mnohých oblastiach unikátne, lebo zhŕňame informácie ne európskej úrovni a snažíme sa modelovať dopady na európskej úrovni. Európsky parlament má tiež jedno svoje oddelenie, ktoré sa tomuto venuje a niekedy ho vieme v tomto podporiť aj my.

Dlhodobý cieľ by bol, aby všetky inštitúcie vychádzali z rovnakých tvrdých dát. Na tom, čo sú fakty by sme sa zhodli a interpretácie modelovania potom môžu byť rozdielne. Ak by sme sa ale vedeli dohodnúť, že toto je pri súčasnom stave poznatkov to, na čom sa zhodneme, tak by bolo oveľa ľahšie aj rozhodovanie.

Ako to presne funguje? Kto je zadávateľom vašich výskumných úloh? Je to výlučne Komisia, alebo prijímate podnety aj odinakiaľ?

Podnety sú rôzne. V prvom rade je to Komisia a priority, ktoré boli prijaté Európskou komisiou. Je tam legislatívny plán a politické priority. Hlavnou je Stratégia rozvoja EÚ do roku 2020, veľké témy ako klimaticko-energetický balík do roku 2030, alebo výhľad pre energetiku do roku 2050.

Aj my sami s kapacitou 3 tisíc ľudí, z ktorých väčšina má vedecké skúsenosti, vieme poukázať na veci, ktoré sa z nášho pohľadu javia  do budúcnosti dôležité alebo problematické. Podnety a požiadavky môžu prichádzať aj z členských krajín. Dostávame žiadosti o expertízu v konkrétnej oblasti. Ak máme kapacitu, tak pomôžeme, prostredníctvom tréningov, expertov alebo prostredníctvom pomoci pri zostavovaní referenčných laboratórií.

Spolupracujeme aj s predstaviteľmi priemyslu, lebo mnohé naše podklady slúžia pre legislatívu, ktorá priemysel ovplyvňuje. Musíme si byť istí, že to čo navrhujeme je pre priemysel schodná cesta. Je tam intenzívna diskusia. Snažíme sa tiež byť súčasťou globálnej vedeckej siete. Poznatky sa tvoria všade na svete a je pre nás dôležité transformovať ich do poradenstva.

Ako je na tom z Vášho pohľadu Slovensko s kapacitami zakladať svoje verejné politiky na vedeckom základe a dátach?

Pokiaľ viem, je to skôr na ad hoc báze. Niečo ako Spoločné výskumné centrum vláda nemá. Jednotlivé ministerstvá cítia túto potrebu a majú svoje rezortné výskumné inštitúcie a analytické oddelenia. Je na nich, ako si to chcú zorganizovať. Ideálne by bolo keby pracoviská ako je naše boli v rôznych krajinách a my by sme v spolupráci mohli vytvárať vedeckú bázu pre tvorbu politík.

Aj národná politika musí totiž vychádzať z európskeho kontextu. Ak rozhodujeme o dopravnej infraštruktúre, musíme ju chápať v kontexte európskych dopravných koridorov. Podobne aj v energetike. Tieto údaje máme my. Máme údaje, ktoré môžu národnému ministerstvu pomôcť, napríklad pri rozhodovaní, do ktorej železnice investovať. Nehovoriac o životnom prostredí, kde hranice neexistujú. 

JRC má pracovný program schválený Komisiou na nasledujúce dva roky. Ako prvá téma tam figuruje Hospodárska a menová únia. Ako znie v tomto smere zadanie? Čím môžete prispieť?

To je asi najnovšia oblasť našej činnosti. Viete, že po kríze získala Komisia kompetencie, ktoré predtým nemala. Potrebovala aj preskupiť ľudí, vzhľadom a to, že Komisia prijala záväzok znížiť počet pracovníkov, paradoxne, pri zvýšenom množstve kompetencií.

Títo ľudia potrebujú analytickú podporu a obrátili sa na nás. My sme vytvorili osobitný tím ľudí, ktorý podporil tvorbu legislatívy pre bankovú úniu. Nie v celom širokom rozsahu, to nie sme v tak krátkej dobe schopní urobiť, ale napríklad v súčasnosti EK prijíma nové rozhodnutia, do ktorých sú kolegovia zapojení.

Robili tiež vedecký sekretariát pre poradnú skupinu vedenú bývalým komisárom Liikanenom pre finančnú a bankovú reformu. V relatívne krátkej dobe sme sa snažili vytvoriť model, ktorý umožňuje analyzovať pravdepodobnosť, že nejaká banka zbankrotuje.

Spolupracujeme aj s analytickým centrom ECB, ale aj s viacerými univerzitami.

Akú veľkú časť práce JRC predstavujú humanitné vedy?

To je práve veľká zmena a výzva. Každé rozhodnutie aj v technických oblastiach je spojené s dopadmi na ľudí. Doteraz sme vnímali ľudský faktor ako daný a veľmi vypočítateľný, akoby táto premenná ani neexistovala. Potom sme prekvapení keď ľudia raz neprídu voliť, alebo prídu a zvolia niekoho iného, ako sme si mysleli, že zvolia.

Môžeme si myslieť, že nejaké inovácia je pre ľudí fantastická, no ľudia ju jednoducho neprijmú. Teraz sa veľa hovorí o aplikovaných behaviorálnych vedách, ktoré sa snažia správanie ľudí pochopiť. Hovorí sa o nudgingu, kde sa nevytvára legislatívny, ale skôr psychologický a sociálny rámec pre správanie sa ľudí. V súčasnom období sa otvára veľký priestor pre spoločenské a humanitné vedy, aby zasahovali a ovplyvňovali svet okolo nás. Najväčšie spoločenské výzvy sú všetky spojené s ľudským faktorom.

JRC začínala ako technická a vedecká inštitúcia a s rokmi rozvoja, stále viac a viac sa rozvíja aj tento rozmer a cítime tú potrebu.

Život človeka čoraz viac ovplyvňujú technológie, špecificky informačné a komunikačné. Máte predstavu a odhad, ako zmenia v horizonte 30 rokov EÚ ako politické spoločenstvo?

Predpovedať sa nič nedá. Technológie môžu mať samozrejme vplyvy, ktoré dnes ešte nepoznáme ako to bolo koniec koncov vždy. Prinášajú ale paradigmatickú zmenu. Možno ešte väčšiu ako priniesli tradičné médiá v komunikácii, lebo tie boli jednosmerné.

Môžeme sa dostať k  významnej zmene spoločnosti, tzv. participatívnej demokracii, čo by bolo ideálne, aby sme vedeli zahrnúť, čo najväčšie množstvo ľudí do rozhodovania, do mapovania, do spätnej väzby.

Je to aj obrovská výzva pre vedu. Občianska veda je obrovská oblasť, kedy bežní ľudia pri tom ako chodia po ulici či po lese zbierajú vedecké údaje.  Budeme tak mať miliardy údajov, ktoré prinesú úplne inú kvalitu do chápania vedeckých procesov a vedeckých poznatkov. Toto isté nám môžu priniesť nové médiá a nové technológie, napríklad pre chápanie šírenia sa chorôb. Moji kolegovia vyvinuli systém Medisys, ktorý je založený na analýzach Twitteru, blogov, Facebooku. Používa ho európska agentúra pre nákazlivé choroby a je o dva až tri týždne rýchlejší v predvídaní epidémií ako správy lekárov.

Je to obrovská príležitosť, ktorá zmení spoločnosť a ja stále verím, že k lepšiemu.

Pozadie

Vladimír Šucha sa v januári 2014 stal prvým slovenským generálnym riaditeľom v rámci Európskej komisie. V minulosti pôsobil v Generálnom riaditeľstve EK pre vzdelávanie a kultúru, predtým ako riaditeľ  slovenskej Agentúry pre podporu výskumu a vývoja.

Na súčasnú pozíciu generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra (JRC) EK nastúpil z postu jeho zástupcu. Centrum podporuje EÚ vo všetkých cykloch tvorby verejných politík – formulácie politiky, jej prijímania, implementácie, hodnotenia aj pri  ad hoc podpore, ak nastane krízová situácia.

REKLAMA

REKLAMA