Banková únia automaticky neznamená presun kapitálu od dcér k matkám

V súvislosti s budovaním bankovej únie vznikli obavy, že by matky mohli presúvať kapitál od dcér. Výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský však v rozhovore pre EurActiv poukázal, že existencia jedného regulátora automaticky nepredstavuje toto riziko.

Ladislav Unčovský
Zdroj: TASR, Štefan Puškáš

Aký je Váš pohľad na projekt bankovej únie ako takej?

Ak chceme skutočne vytvoriť jednotný finančný trh a nielen jeho zdanie, je nevyhnutné, aby pre všetky banky naprieč Európou platili rovnaké pravidlá hry. Týka sa to nielen regulácie, ale aj ochrany vkladov a tzv. stabilizačných (rezolučných) fondov. Predložené návrhy sú posunom vpred, ale nie dostatočným. Napríklad návrhy zatiaľ nepočítajú s vytvorením jedného fondu ochrany vkladov a rovnako je to aj v prípade stabilizačných fondov.

Čo si myslíte o úlohe ECB? Na ktorú stranu sa prikláňate – všetky banky alebo len systémovo dôležité…

Súčasné rozdiely medzi krajinami v niektorých oblastiach nielen regulácie, ale aj ochrany vkladov a rezolučných fondov, sú obrovské. Preto je podľa nás najreálnejšou cestou zavádzanie spoločného dohľadu etapovite v horizonte niekoľkých rokov. Z nášho pohľadu je ako prvý a najdôležitejší krok zabezpečiť tzv. Jednotný súbor pravidiel pre dohľad nad bankami, ktorý by mal zabezpečiť rovnaký prístup regulátorov vo všetkých krajinách Európskej únie.  

Ako odhadujete možné dôsledky či riziká bankovej únie pre slovenský bankový sektor?

Ak budú dohodnuté rovnaké „pravidlá hry“ aj pre vzťahy medzi matkami a dcérami a jednotný regulátor bude k bankám pristupovať rovnako, nie je dôvod na obavy.

Často sa spomínajú obavy z odlivu kapitálu zo slovenských bánk, sú opodstatnené?

Existencia jedného regulátora nepredstavuje automaticky riziká v podobe presúvania kapitálu alebo likvidity od dcér k matkám, prípadne naopak. Dôležitejšie budú pravidlá, ktorými sa budú banky riadiť. Ak zostanú v platnosti aktuálne pravidlá, riziká v tejto oblasti nebudú vyššie ako sú v súčasnosti. 

Slovenský bankový sektor je označovaný ako zdravý, čo by ste teda odporúčali bankám v zahraničí?

Skúsenosti z posledných rokov poukazujú na skutočnosť, že práve tradičné, konzervatívne bankovníctvo  najlepšie odoláva negatívnym dôsledkom krízy. V Európe len v deviatich krajinách verejný sektor sa nemusel podieľať na záchrane súkromných bánk. Slovensko vďaka zodpovednému správaniu bánk patrí medzi tieto krajiny.

Okrem bankovej únie banky čelia aj ďalším regulačným tlakom. Aktivity bánk sú však životne dôležité pre reálnu ekonomiku na Slovensku aj v Európe. Aké dôsledky by opatrenia mohli mať pre rast?

Hrozbou pre ekonomický rast na Slovenku a v Európe v strednodobom horizonte je predovšetkým kumulácia negatívnych dôsledkov nielen európskych, ale aj národných opatrení, ako je v prípade Slovenska najvyšší bankový odvod v eurozóne. Stále sa zvyšujúce daňové o odvodové zaťaženie podnikateľského sektora určite neprispieva k ekonomickému rastu.  

REKLAMA

REKLAMA