Británia upadá do európskeho ústrania

Postoje súčasnej britskej konzervatívnej vlády sú podľa jedného z kľúčových mužov britskej Labour Party krátkozraké a vedú Spojené kráľovstvo do izolácie. „Môžeme sa dočkať toho, že nás partneri v Európe najprv začnú ignorovať, potom odmietať a nakoniec na nás zabudnú,“ povedal v rozhovore pre český EurActiv bývalý eurokomisár Peter Mandelson.

Peter Mandelson
Bývalý eurokomisár Peter Mandelson, Zdroj: Európska komisia

Na poslednom summite EÚ došlo pri hľadaní nových riešení krízy eurozóny k výraznému posunu hneď v niekoľkých otázkach. Myslíte si, že opatrenia, ktoré boli v júni prijaté (vyššia flexibilita trvalého eurovalu, položenie základov bankovej únie) môžu v súčasnej kríze predstavovať zlom?

Podľa mňa ide o dôležitý posun. Boli nastavené základné princípy a v istom zmysle sa prekročil Rubikon. Ako sme však videli, zároveň bolo všetko spojené s tradičným prístupom zo strany Nemecka. Preto sa tiež dôsledky tohto konania okamžite neprejavia.

Rozumiem snahám Nemecka nastaviť riadny bankový dohľad v čase, keď sú na záchranu španielskych bánk používané európske zdroje. Podľa mňa treba tento dohľad zaviesť rýchlo a efektívne, pretože ak zmeškáme možnosť takto pomôcť španielskym bankám, obeťou nebudú len ony, ale pozícia Španielska ako takého. Musíme preto postupovať veľmi opatrne.

Čo ďalej teda treba ešte urobiť? Pred posledným summitom ste napríklad uvádzali, že by sa mala posilniť rola Európskej centrálnej banky (ECB) a mala by sa stať veriteľom poslednej inštancie.

Verím, že úloha ECB sa musí vyvíjať, ak má dôjsť k prebudovaniu systému eurozóny a ak má vniknúť to, čo by som rád videl a teda „eurozóna verzia II“. Viac-menej však tiež rozumiem tomu, že ak sa bavíme o princípe neutralizácie (dlhov) či už bankového systému alebo štátov eurozóny, koná Nemecko správne, keď žiada nový politický systém a zavedenie kontrolných mechanizmov. V opačnom prípade by sa totiž vystavovalo neobmedzeným nákladom a záväzkom bez toho, že by situáciu v eurozóne mohlo účinne kontrolovať.

To sa z politického hľadiska nedá. Musíme byť realisti. Ak chceme hovoriť o zmenách vo fungovaní eurozóny a o princípe vzájomného zdieľania záväzkov a rizík či už v prípade bankových systémov alebo samotných štátov, potom si musíme vedieť predstaviť rôzne pravidlá, rôzne spôsoby ich vymáhania a dôsledky, ku ktorým dôjde, ak sa budú obchádzať ľudia. Sú to dve strany jednej mince. A musia fungovať spoločne.

Existencia spoločnej meny s rovnakou úrokovou sadzbou vytvorila v eurozóne obrovské nerovnováhy, ktoré treba odstrániť. Nemalo by Nemecko zo svojho tvrdého postoja voči štátom na periférii trochu ustúpiť?

Môžeme to nazvať rôzne. Som však presvedčený, že rovnako ako má Nemecko právo zaujímať postoj, ktorý aj zaujíma, majú ostatní právo od Nemecka očakávať, že bude pragmaticky postupovať rýchlejšie a prispeje tak k vyriešeniu krízy.

Spomenuli sme bankovú úniu. Británia oznámila, že sa k nej nepripojí. V tejto súvislosti sa diskutuje o tom, či vláda svojím postojom neposiela svoju krajinu do izolácie v rámci EÚ. Čo si o tom myslíte?

Britská vláda robí dve veci. Po prvé, sleduje krátkodobé ciele a nie dlhodobé, po druhé, reaguje predovšetkým na politické tlaky vo vnútri Konzervatívnej strany a nie na národné záujmy.

Mrzí ma, že sa musím vyjadrovať takto konkrétne, ale taká je situácia. Mnohí v Británii, vrátane ľudí z finančného sektora, bánk a londýnskej City, vidia dlhodobé záujmy Británie inak. Dúfam, že britská vláda začne tieto alternatívne názory viac reflektovať a prestane sa sústrediť len na to, čo je momentálne dobré pre Konzervatívnu stranu. Musia prísť a to, čo je dobré pre celú krajinu.

V jednom svojom nedávnom prejave ste uviedli, že vo Veľkej Británii sú vo vzťahu k EÚ dva postoje. Briti sú podľa vás bud euroskeptici alebo si chcú od Európy držať aspoň určitý dištanc. Zároveň ste povedali, že vy vzťah k EÚ vnímate inak. Ako?

V Británii existuje euroskeptizmus alebo úplné antieurópanstvo. Veľmi sa to podobá prístupu pravicovej Konzervatívnej strany. Niektorí ľudia v Británii sú proti Európskej únii skrátka za všetkých okolností.

Ak sa pozrieme na postoj britského premiéra, ten je uväznený v diskusii medzi euroskeptikmi a antieurópanmi, a rád by sa z nej vyslobodil a podľa môjho názoru by chcel v ideálnom prípade zaujať aspoň pragmatický prístup. Británia by v tomto prípade hrala pri riešení úniových záležitostí plnohodnotnú a efektívnu rolu. Táto situácia ho však celý čas brzdí a to poškodzuje britské národné záujmy.

Ak bude Británia pokračovať takto embivalentne, môžeme sa dočkať toho, že nás naši partneri v Európe najprv začnú ignorovať, potom odmietať a nakoniec na nás úplne zabudnú.

Máme vo vzťahu k Európe niekoľko návrhov, ktoré by sme chceli realizovať a chceli by sme, aby boli prijaté určité rozhodnutia. Pozícia, z ktorej by sme svoje záležitosti presadzovali, sa nám ale neustále zhoršuje. Sami si pod sebou pílime konár. Pristupovať takto k Európe je nesprávne.

Nedávno ste povedali, že Británia by mala usporiadať referendum , ktoré by rozhodlo o ďalšej podobe vzťahov s EÚ. Prečo?

Nevylučujem túto možnosť. Ak dôjde ku zmenám v štruktúre eurozóny a naozaj vznikne európske jadro s väčšou federálnou kontrolou nad menovými a fiškálnymi politikami, Británia bude musieť zvážiť, aký k tomuto jadru zaujme postoj. Inak sa ocitne na vonkajšom okraji Únie a bude sa nachádzať v pozícii, ktorá môže veľmi ľahko poškodiť naše národné záujmy.

Ak má však dôjsť k vybudovaniu nového vzťahu, musia o tom rozhodnúť ľudia v Británii a nie politici. Hovoríme však o vzniku nového inštitucionálneho modelu a vzťahu, aký by k nemu Británia mala zaujať. To ale bude aktuálne v rovine piatich až desiatich rokov a nie najbližších piatich až desiatich mesiacov.

A to je práve rozdiel medzi mnou a tými zástupcami Konzervatívnej strany, ktorí požadujú okamžité referendum. Tí to totiž robia preto, že chcú hospodársku a finančnú krízu využiť na to, aby Britániu dostali z Európy. Ja sa na to dívam obrátene. Chcem využiť zmeny, ktorými eurozóna prechádza na to, aby si Británia mohla rozmyslieť, či chce byť pri tom, a nie aby Európsku úniu opustila.

Keď sa však pozrieme, aká v Británii verejná mienka, nebojíte sa vzhľadom na svoje postoje referenda?

My ale predsa nevieme, aké budú postoje britskej verejnosti o päť alebo desať rokov. Poznáme len názory, ktoré panujú teraz.

Pred dvomi mesiacmi ste vystúpili v Oxforde, a hovorili ste o zmenách v inštitucionálnom usporiadaní EÚ. Navrhovali ste prepojenie Európskej komisie a Rady EÚ a zmenu právomoci Európskeho parlamentu. Mohli by ste túto myšlienku rozviesť?

Myslím si, že jedným z problémov Európskej únie je politická legitimita. Táto otázka má dva aspekty. Prvým z nich je efektivita rozhodovacieho procesu a druhým je zbližovanie každodenného riadenia Európskej únie s postojmi a záujmami členských štátov. Nevmyslím si, že by bol súčasný systém nejaký dokonalý. Je veľmi nepraktické, keď sa Európska komisia každý týždeň schádza s počtom 27 ľudí. Ideálnejšie by bolo, aby exekutíva zasadala v obmedzenejšej podobe.

Mali by sa spojiť niektoré portfóliá komisárov?

Rozhodne. Na druhej strane však uznávam, že každý členský štát musí mať možnosť kontrolovať kroky, ktoré exekutíva prijíma. Zaujímavý model funguje napríklad vo vedení Európskej centrálnej banky, ktorá má svoju výkonnú radu, ale dohliada na ňu dozorná rada zložená zo zástupcov všetkých 17 štátov eurozóny.

Mali ste už možnosť o týchto návrhoch rokovať s niektorými politikmi?

Občas je na to príležitosť, ale nejde o jednoduchú záležitosť. Keby existoval nejaký zázračný liek, zázračná reforma alebo zázračný spôsob riadenia Európskej únie, už by sme ich iste zaviedli. Lenže takto to nefunguje. Miesto toho máme kompromisy a ich dôsledky. Je to taká Rubikova kocka a nájsť alternatívne riešenie nie je jednoduché.

Pozadie

Lord Peter Mandelson je členom britskej Labour Party a za vlády Tonyho Blaira a Gordona Browna zastával niekoľko ministerských postov. V období 2004 – 2008 pôsobil v Bruseli ako komisár zodpovedný za obchod. Mandelson je tiež jedným z tvorcov vnútornej premeny strany na tzv. New Labour. Nový imidž subjektu v roku 1997 prispel k víťazstvu Tonyho Blaira v parlamentných voľbách.

REKLAMA

REKLAMA