Budúci rok bude pre EÚ rozhodujúci

EÚ bude mať budúci rok novú Európsku komisiu, Európsky parlament a nový viacročný rozpočet. „Pre EÚ je to nový začiatok,“ poukázal v rozhovore pre EurActiv bývalý maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs.

Péter Balázs
Zdroj: TASR/ Ladislav Vallach

Nedávne prieskumy ukázali, že dlhová kríza ochromila dôveru občanov v EÚ. Akú víziu alebo stratégiu EÚ potrebuje na jej obnovu?

Každá inštitúcia si môže získať dôveru ak správne a účinne plní svoju úlohu. Myslím si, že prvoradá je efektívnosť. A tú na úrovni EÚ nie je vždy jednoduché dosiahnuť, pretože na dosiahnutie kompromisu v kľúčových záležitostiach medzi 27 hráčmi potrebujete kritickú masu krajín. V prípade krátkodobých a strednodobých otázok je veľmi náročné získať podporu.

Na druhej strane je v EÚ veľmi ľahké dosiahnuť zhodu napríklad na 20-ročnom programe, pretože – koho to zaujíma? S idealistickými cieľmi ako znížiť emisie oxidu uhličitého alebo podobne, všetci súhlasia. Ale to, čo treba urobiť zajtra, počas aktuálneho volebného obdobia, danou vládou a nie jej nástupcom, je vždy citlivou otázkou. Takže v prvom rade treba efektívnosť v okamžitých alebo relatívne krátkodobých konaniach.

Potom by sa dalo pridať ešte pár ďalších prvkov. Mali by sme mať pre EÚ určité pochopenie, pretože ľudia s touto inštitúciou nemajú živú skúsenosť. To isté platí, keď sa ich opýtate na OSN, Radu Európy, NATO a mnohé ďalšie. Nepoznajú ich, niečo o nich počuli, ale majú len informácie z druhej alebo tretej ruky. Nevedia však o čom hovoria. A politika a politici radi zneužívajú takéto situácie tak, že všetky dobré výsledky prezentujú ako svoje zásluhy a vinu hádžu na inštitúcie, ktoré sa nemôžu brániť. To je aj prípad EÚ. Vo veľmi lacných a populistických rečiach je veľmi časté tvrdenie, že „naša vláda urobila pre vás všetko, ale Brusel nás tlačí, aby sme zaviedli obmedzenia a vzali vaše peniaze“.

Ako je EÚ vnímaná v Maďarsku, Vašej domovskej krajine, najmä vo svetle sporov spojených či už s finančnou pomocou alebo ústavou?

Myslím si, že rozumná väčšina Maďarov je za EÚ a je zrejmé, že je lepšie byť jej súčasťou ako mimo nej. Maďarsko je sčasti na skutočnej hranici EÚ. Mohli sme sledovať proces pristúpenia susedného Chorvátska, s ktorým máme veľmi blízky vzťah. V poslednej dobe sme mohli vidieť úsilie Srbska, ktoré chce proces pohnúť vpred. Rovnako môžeme vidieť ako funguje mimoschengenská hranica s Ukrajinou. Myslím si, že ľudia majú čo porovnávať a páči sa im tá sloboda pohybu bez akejkoľvek kontroly. Vedia, čo by mali zvážiť. To je jedna stránka veci.

Krajine sa však súčasne dobre nedarí. Došlo k prudkému poklesu ekonomiky, čo je predovšetkým dôsledkom zlého hospodárskeho riadenia, nezvládnutia súčasnej situácie vo svete, investície Maďarsko opúšťajú a nové neprichádzajú. Miera investícií nikdy nebola taká nízka, strácajú sa pracovné miesta a státisíce ľudí využívajú svoje európske práva a odchádzajú za prácou do Rakúska, Nemecka, Švédska, Veľkej Británie a tak ďalej. Bolo by lepšie udržať ich doma, ale žiaľ, deje sa to.

Rázne by som oddelil postoje súčasnej vlády od všeobecného vnímania EÚ. Nejde ani tak o celú vládu, ale o premiéra a jeho pár priateľov, ktorí vedú politiku založenú na stratégii konfliktov. Je to veľmi známy nástroj politiky. Tvoria konflikty, z ktorých vychádzajú ako veľkí záchrancovia.  V každej lacnej dráme je vždy obeť, záchranca a zlý nepriateľ. Viktor Orbán a jeho priatelia radi krajinu stavajú do pozície obete a on potom príde na bielom koni a zachráni Maďarsko od zlých imperialistov, kapitalistov, EÚ a všetkých ostatných.

Sporné a smutné je, že jedným z jeho hlavných nepriateľov je EÚ a v širšom kruhu hľadá nepriateľov aj v transatlantickej rodine. Nezaútočil ešte na Spojené štáty a NATO, to je pravda, ale koncentruje sa na Medzinárodný menový fond a EÚ. Mám dojem, že emocionálne sa mu najviac nepáči Európska únia, neviem prečo, keď sám uznal, že 97 % všetkých investícií je z úniových peňazí. On to však volá boj za slobodu. História všetkých týchto národov medzi veľkými ríšami je plná bojov za slobodu – od Poľska po Albánsko. Byť bojovníkom za slobodu je veľmi chytľavým konceptom, každý v tomto regióne je bojovník za slobodu.

Ide však o veľmi jednoduchú stratégiu založenú na konflikte, ktorá nie je prospešná pre krajinu, ani jej záujmy. Útočí na najlepších spojencov, hoci neexistuje lepšie riešenie ako členstvo v EÚ. Nie je alternatíva. Napriek tomu rád zdôrazňuje možnosti mimo EÚ. Vyhlásil, že vo svete fúka východný vietor. Zmyslom je, že na východe je oživenie a celá Európa je v úpadku. Zároveň vyhlásil, že EÚ nie je schopná riešiť krízu a mnoho ďalších vecí, ktoré nie sú pravdivé, ani rozumné, ani prospešné pre túto krajinu.

Voči Maďarsku bolo pozastavené konanie pri nadmernom deficite. Ktoré opatrenia boli pre to rozhodujúce?

Je to veľmi jednoduché, keďže nadmerný deficit je založený na jedinom údaji – schodku rozpočtu. Vláda tento problém dokáže vyriešiť pomocou rôznych opatrení a znížiť ho pod 3 %. Otázne je, či prijaté opatrenia budú aj udržateľné. Uvidíme. Boli založené najmä na znížení výdavkov, ale nie na zvýšení príjmov. To je veľký rozdiel. Je to ako keď sa od boxera očakáva, že zníži svoju váhu pod daný limit, aby mohol bojovať v inej kategórii. V poriadku, v tom sme boli úspešní, znížili sme váhu, ale úbohý boxer je taký slabý, že sa nemôže postaviť, nemôže chodiť, nie to ešte bojovať. Váha je síce v poriadku, ale všetko ostatné je plné problémov.

Aká je v Maďarsku diskusia o členstve v eurozóne?

Prijatie eura v Maďarsku nie je na programe dňa. Myslím si, že v praxi je to otázka pre budúcu vládu. V uplynulých 20 rokoch som pôsobil v troch vládach. Na začiatku vládnutia viete, že v najlepšom prípade máte štyri roky, ak nepadnete skôr, a musíte premýšľať, čo za tento čas môžete urobiť a kto potom bude žať výsledky.

Rovnako na Slovensku vláda Mikuláša Dzurindu urobila všetko pre prijatie eura a potom nepokračovala. Takže vlády špekulujú s časom. Budúci rok nás čakajú parlamentné voľby. Bez ohľadu na to, aké bude zloženie novej vlády, mala by zaujať postoj voči euru. Teda či podnikne celé bolestivé plnenie podmienok s tým vedomím, že výsledky si užije nasledujúca vláda.

V súčasnosti však otázka zavedenia eura nerezonuje. Nevidím žiadny tlak verejnosti. Ľuďom to neprekáža. Spočiatku panovala mierna závisť voči bohatým Slovákom, ktorí prichádzali s eurami vo vreckách na sever Maďarska, aby si kúpili čokoľvek. Stali sa súčasťou kategórie bohatých turistov ako sú Rakúšania či Nemci. Ale ľudia za euro nedemonštrujú v uliciach Budapešti.

Čo si myslíte o budúcnosti eura vo všeobecnosti vzhľadom na to, že poradca nemeckej vlády nedávno varoval, že prežije už len päť rokov?

Staviame mrakodrap bez nákresu, takže stále diskutujeme o tom, ako postavíme ďalšie poschodie. Je trošku riskantné začať niečo bez jasného plánu. Myslím si, že eurozóna je v kritickom štádiu. Jadro – Nemecko, Francúzsko a pár ďalších si vybrali podmienky a nie členov. Vytvárame súbor podmienok, ktoré mali byť stanovené už v samom začiatku. Je však lepšie neskoro ako nikdy. Som presvedčený, že eurozóna prežije, nie som si však celkom istý, že na palube ostanú všetci.

K dispozícii je tiež zaujímavý formát, ktorý pri eure využíva pár krajín ako Čierna Hora a Kosovo, pričom nie sú súčasťou rozhodovacieho procesu. Je to jedna z možností. Mať euro, bez práva rozhodovať. Prečo nie? Je to uskutočniteľné.

Na stole je plán smerom ku skutočnej Hospodárskej a menovej únii. V čom sú podľa vás jeho pozitíva a v čom medzery?

Najpozitívnejšie je, že vôbec existuje. Že konečne existuje kompromis, že je plán. Je nastavený na desať rokov, a je dobre známe, že zo summitu na summit sú pridávané ďalšie opatrenia na implementáciu. To je v súlade s fungovaním EÚ. Ide o pomerne široký rozsah, pretože nejde len o eurozónu, ale aj o normy a hodnoty a celkové fungovanie EÚ. Je to dobrý základ.

Myslím si, že rozhodujúcim bude budúci rok s novým Európskym parlamentom, novou Európskou komisiou a od 1. januára 2014 bude platiť nový viacročný rozpočet. Pre EÚ je to nový začiatok. Mali by sme veľmi dobre využiť túto východiskovú situáciu.

Rozpočet nie je zlý, hoci ho členské štáty, najmä čistí prispievatelia, znížili, ale stále otvára možnosť, že pod dobrým vedením, s kvalitnými ľuďmi v Komisii a Parlamente, postúpime ďalej. Samozrejme, stále je tu otázka vlád členských štátov.

Teraz všetci očakávajú výsledok nemeckých volieb v septembri, a potom prídu ďalšie voľby, takže uvidíme, akým smerom sa pohne tá kritická masa a ako sa bude formovať. V prípade EÚ je to tak trošku ako stavba železnice na západe USA. Položili sa nové koľajnice a vlak sa vždy pohol o kúsok ďalej. Aj my stále kladieme nové koľajnice a potom postúpime ďalej, ale medzitým musíme prediskutovať, akým smerom ísť.

Na jednej strane je pohyb smerom k hlbšej integrácii a na druhej strane visí britská otázka a snaha vlády prehodnotiť väzby spojené s členstvom v EÚ, dokonca sa hovorí aj o vystúpení z EÚ…

Každý očakával prejav Davida Camerona, ktorý otvoril cestu pre vlastných euroskeptikov využitím politického triku. Sľúbil referendum, nie teraz, ale niekedy do roku 2017. Získal tak čas na zváženie záležitosti a zbieranie reakcií. Z USA však prišli dve významné varovania. Prvým bolo, že Veľká Británia bude menej príťažlivá bez EÚ a EÚ bude menej príťažlivá bez Veľkej Británie.

Druhý odkaz súvisí s pripravovanými rokovaniami ohľadom dohody o voľnom obchode medzi USA a EÚ, nie osobitne s Veľkou Britániou – ak ste v EÚ, budete súčasťou zóny, ak nie, tak prepáčte, ale nemáme čas sadnúť si s vami k tomu osobitne. To bolo veľmi dôležité varovanie. Nemôžete ostať mimo niečoho, čo bude veľmi zaujímavé.

Súčasne vieme, že britská verejná mienka je veľmi egoistická, je tam izolácia a tak ďalej. Myslím, že by to bolo dobrou skúškou pre mnohých ďalších, menších euroskeptikov. Vždy tu boli euroskeptici. Prezident Václav Klaus predtým EÚ odsudzoval každý deň, alebo teraz Viktor Orbán v Budapešti, v minulosti to boli aj bratia Kaczynski vo Varšave. Vždy sa objavia a potom miznú.

Okrem toho, odchod z EÚ je teraz možný, článok 50 Lisabonskej zmluvy platí. Ktokoľvek môže ísť. Ale implementácia bude extrémne zložitá. Napríklad pre vnútrozemskú krajinu ako Maďarsko by to bolo tragické. Výsledkom odchodu z EÚ by bolo, že by sa krajina stala slepou uličkou uprostred kontinentu, obklopenou štátmi Schengenu, kde sa každý môže voľne pohybovať.

Je to zaujímavý prípad, ale veľmi vzdialený a mnoho vecí sa ešte predtým môže stať – v rámci EÚ, v jej hlavných štátoch, v USA, vo svete, v Sýrii, na Blízkom východe. Takže počkajme a uvidíme.

Pozadie

Péter Balázs v minulosti pôsobil ako minister zahraničných vecí, bol členom Európskej komisie a v súčasnosti je riaditeľom Centra štúdií pre rozšírenie EÚ v Budapešti. Vystúpil na konferencii EÚ v roku 2013: Ako obnoviť dôveru a rast, ktorú 31. mája v Bratislave zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Partnermi podujatia boli Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Nadácia Friedricha Eberta (FES) a EurActiv.sk.
REKLAMA

REKLAMA