Cyprus nie je model

Cyprus je katalyzátorom reforiem vo finančnom sektore, ale riešenie jeho problémov nie je modelom do budúcnosti, uviedol v rozhovore pre EurActiv.sk vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Reagoval aj na diskusie spojené s výpadkami v tohtoročnom rozpočte, viacročným finančným rámcom, národným čerpaním, bankovou úniou či tretím mandátom Josého Manuela Barrosa.

Dušan Chrenek
Dušan Chrenek, Zdroj: Zastúpenie EK na Slovensku

Komisia pred pár dňami požiadala krajiny o dodatočné príspevky do rozpočtu na tento rok. Veľká Británia vyhlásila, že je to neakceptovateľné a Holandsko tvrdí, že Komisia neurobila dosť na to, aby našla spôsoby ako ušetriť. Dá sa nájsť rovnováha medzi nesplatenými záväzkami a požiadavkami krajín, ktoré sú v neľahkej situácii a robia tvrdé konsolidačné rozhodnutia?

Európska únia má svoje záväzky a musí ich aj plniť. Keď teraz Európska komisia vidí, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov na preplácanie faktúr za projekty, ktoré boli schválené na čerpanie, navrhla navýšenie rozpočtu na tento rok. Už minulý rok, keď sa prijímal rozpočet na rok 2013, poukázala na to, že nebude dostatočný. A aj z toho pramenil záväzok pripraviť zmenu rozpočtu, respektíve jeho navýšenie.

Teraz, keď je k dispozícii lepší odhad výdavkov na celý rok, Komisia navrhla zvýšenie rozpočtu o 11,2 miliárd eur. Vychádza pritom z toho, čo indikujú aj jednotlivé štáty, o čo budú žiadať, aké projekty majú byť preplatené.

Tieto prostriedky nepôjdu na administratívu Európskej únie, ale do členských krajín na preplatenie takých projektov, ako je výstavba diaľníc, podpora malých a stredných podnikov, prípadne rozvoj vidieka, investície do vzdelávania a do zamestnanosti, či všetky oblasti, ktoré sú potrebné pre hospodársky rozvoj Európskej únie. Európska komisia tento nový rozpočet navrhla preto, lebo musí rešpektovať záväzky a preplácať faktúry, ktoré jej prichádzajú.

Stále tam však visí otázka, či teda Komisia prípadne chystá nejaké ústretové kroky v rámci reakcie napríklad na kritiku holandského ministra financií?

Komisia predložila svoj návrh na základe naozaj serióznych analýz a nebude ho meniť. Je teraz na členských krajinách, aby predstavili svoju pozíciu, a tento návrh tiež zhodnotí Európsky parlament. A potom je už na Rade a Parlamente, aby sa dohodli na výslednom zvýšení rozpočtu na rok 2013. Ale ten návrh, ktorý prišiel z Európskej komisie je opodstatnený a potrebný na to, aby sme vyriešili problém s nedostatkom financií.

Presunula by som sa teraz z témy jednoročného rozpočtu na tému viacročného rozpočtu. Po prvom zlyhanom summite v novembri, došlo vo februári k  dohode medzi európskymi lídrami, ktorá počíta so sumou 960 miliárd eur, čo je výrazne menej ako pôvodný viac ako biliónový návrh Komisie. Európsky parlament však následne prijal ostro naformulované uznesenie, v ktorom odmieta prijatú dohodu a stanovuje tri podmienky. Nakoľko v tejto otázke funguje spojenectvo medzi Európskym parlamentnom a Európskou komisiou?

Je v záujme celej Európskej únie, aby rozpočet na ďalšie obdobie bol prijatý čo najskôr. Tak, aby mohli byť prijaté aj rôzne sektorálne politiky, a aby sme mohli pripraviť rozpočet už aj na rok 2014 a všetky prostriedky z európskych fondov sa mohli čo najrýchlejšie využiť na podporu rastu a zamestnanosti. Preto Komisia, aj keď nebola úplne spokojná s výsledkom summitu vo februári, privítala, že európske krajiny viacročný rozpočet prijali. Európsky parlament teraz schválil svoju pozíciu. Je teda na členských krajinách a Parlamente, aby sa čo najskôr dohodli na výslednej podobe viacročného rozpočtového rámca. Komisia tu však chce zohrávať pozitívnu úlohu s cieľom, aby bol rozpočet prijatý čo najskôr.

Európsky parlament v tejto súvislosti vyjadril tri požiadavky. Prvou je flexibilita, ktorá má zabezpečiť,  aby sa mohli platby alebo rozpočtované prostriedky presúvať z jednej kategórie výdavkov do druhej v rámci jedného roku, ale tiež, aby neminuté finančné prostriedky mohli byť presunuté do ďalšieho roku. To pritom nie je nič nové, Komisia to už dlhšie presadzuje.

V navrhovanom rozpočte sú  okrem toho veľké rozdiely medzi záväzkami, ktoré sú na úrovni 960 miliárd eur na sedemročné obdobie, a platbami, ktoré sú len na úrovni 908 miliárd eur. Ide o významný rozdiel a preto potrebujeme túto flexibilitu. Aby sa prostriedky nestrácali, ale aby bol celý balík finančných prostriedkov použitý na tie oblasti, ktoré Európa podporuje. To znamená aj na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, podporu vedy, inovácií, zamestnanosti, ale tiež na programy pre študentov, na program Erasmus, na rozvojovú pomoc. Je veľa oblastí, kde sú tieto prostriedky potrebné, a v čase keď sa štrukturálne fondy podieľajú významnou mierou na verejných investíciách členských štátov, by nemalo prichádzať k stratám.

Druhou oblasťou sú vlastné zdroje Únie. Komisia vo svojom návrhu už v roku 2011 predstavila svoju víziu ako ich zvýšiť. V súčasnosti prichádza hlavný zdroj z národných rozpočtov. Terajšie vlastné financovanie Európskej únie, či už z ciel, časti dane z pridanej hodnoty, alebo poľnohospodárskych poplatkov, je na nízkej úrovni. Európska komisia navrhla niekoľko nových oblastí, napríklad daň z finančných transakcií, či iný prístup k dani z pridanej hodnoty, tak, aby príjmy z vlastných zdrojov boli čo najvyššie a krajiny nemuseli toľko prispievať do spoločného rozpočtu. V tejto oblasti sa teda Komisia tiež do určitej miery prikláňa k požiadavkám Európskeho parlamentu.

Treťou oblasťou je prehodnotenie rozpočtu v polovici obdobia. Má to racionálnu bázu aj z toho hľadiska, že naozaj nevieme, aký bude vývoj o pár rokov, a tiež, aké budú priority. Takže zhodnotenie rozpočtu v polovičke obdobia je tiež prijateľné.

Premiér Robert Fico sa v Bruseli osobne stretol s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom, aby diskutovali o nevyčerpaných zdrojoch do konca roka 2013 a o prioritách čerpania v budúcom sedemročnom období do 2020. Slovenská vláda chce prostriedky využiť najmä na veľké investície do infraštruktúry a Európska komisia sa ju skôr snaží nasmerovať na mäkšie opatrenia. Z toho stretnutia vyplynulo, že Komisia naznačila pochopenie voči argumentom slovenskej vlády. Ako ho vnímate a aj slovenské šance presadiť svoje záujmy?

Pre Slovensko sú európske fondy mimoriadne dôležité. V súčasnosti je až 75 % všetkých verejných investícií spolufinancovaných z európskych fondov. Je dôležité, aby ich Slovensko aj efektívne využívalo. Preto sa aj diskusia medzi premiérom Ficom a predsedom Európskej komisie Barrosom zameriavala na využitie štrukturálnych fondov. A to ešte aj v súčasnom období, pretože Slovensko čelí veľkému riziku, že príde o značné finančné prostriedky, lebo ich nestihne vyčerpať v stanovenom čase.

Je tam zhoda na obidvoch stranách, že treba hľadať všetky možnosti, ako zrýchliť čerpanie a ako využiť finančné prostriedky, lebo sú dôležité pre slovenskú ekonomiku a rozvoj Slovenska z dlhodobej perspektívy. V tomto kontexte bude prebiehať širšia diskusia medzi expertmi zo Slovenska a z Komisie o tom, ako to urobiť. Zhodnotenie by malo byť pripravené do polovičky mája. Verím, že sa nájdu možnosti ako zrýchliť čerpanie a ako využiť čo najviac finančných prostriedkov alokovaných pre Slovensko.

Ďalšou oblasťou je využitie finančných prostriedkov Európskej únie v ďalšom programovom období v rokoch 2014 – 2020. Slovensko má šancu získať vyšší rozpočet a viac možností, ako ich aj efektívne využiť. Medzi Európskou komisiou a Slovenskom platí vcelku zhoda na piatich prioritných oblastiach.

Prvou je zlepšenie podnikateľského prostredia, priaznivého pre inovácie, druhou infraštruktúra, najmä oblasť dopravnej infraštruktúry: diaľnice, cesty, železnice. Treťou oblasťou je rozvoj ľudských zdrojov, vzdelanie a zamestnanosť. Štvrtou efektívne využívanie prírodných zdrojov, ochrana životného prostredia, energetická efektívnosť a  piatou oblasťou je zefektívnenie verejnej správy. Teraz prebiehajú konzultácie o tom, do ktorých z nich európske prostriedky presne pôjdu i o tom, v akom pomere sa rozdelia na jednotlivé priority.

Komisia vidí jasne, že hospodársky rast na Slovensku je podmienený investíciami do infraštruktúry. Potrebuje investície do podnikov, v tom je zhoda. Čo však považujeme za potrebné je celkovo dobrý mix všetkých nástrojov a aj dobré nastavenie priorít.

Pre dlhodobý hospodársky rast a konkurencieschopnosť Slovensko potrebuje investovať aj do vedy, inovácií, vzdelávania, aj do projektov v oblasti zamestnanosti, aktívnej politiky na trhu práce, a aj do zlepšenia analytických schopností verejnej správy. Mix teda musí byť naozaj dobre nastavený, aby podporoval  dlhodobý rozvoj Slovenska. Myslím si, že nájdeme prienik a všetky tieto priority budú zohľadnené v partnerskej dohode, ktorú chceme uzavrieť do konca tohto roku.

Eurozóna pred veľkonočnými sviatkami zažila turbulentné chvíle spojené s pomocou Cypru a najmä nervozitou z uvalenia odvodu z vkladov, pričom v prvom kole bol na stole návrh na zdanenie malých vkladateľov. Komentátori inštitúcie kritizovali za nezvládnutie krízového riadenia a chyby pri komunikácii. Ako vnímate prípravu záchranného programu, ktorá prakticky trvala od minulého roku?

Pre mňa je najdôležitejšie, že sa našlo riešenie pre Cyprus, že sa dohodol program, ktorý pomôže riešiť vážnu situáciu na ostrove, položí základ na ozdravenie bankového sektora a na ďalší udržateľný rozvoj cyperskej ekonomiky. Celá situácia sa naozaj riešila dlhší čas. Európska komisia už v roku 2011 indikovala, že Cyprus má určité problémy, a minulý rok krajina nakoniec požiadala o pomoc. Avšak bývalá vláda nepreukázala ochotu dohodnúť sa a nájsť riešenie. Riešenie sa preto našlo až v hodine dvanástej, keď už menej bolestné alternatívy neprichádzali do úvahy.

Cyprus je špecifický prípad. Či už z hľadiska štruktúry ekonomiky, charakteru bankového sektora, ktorý je sedemkrát väčší ako celý hrubý domáci produkt krajiny alebo slabšieho dohľadu nad finančnými inštitúciami. Na základe tohto bol dohodnutý program pre Cyprus, ktorý obsahuje aj náklady pre majiteľov vkladov uložených v dvoch bankách – Banka Laiki a  Bank of Cyprus. Títo vkladatelia sa spolupodieľajú na následkoch konania ich bánk.

Pri návrhu cyperskej vlády zdaniť aj menších vkladateľov Komisia poukázala na to, že sú možné aj iné riešenia. Dôležité je, že na záver bolo dohodnuté, že majitelia účtov s vkladmi do 100 tisíc eur nebudú dotknutí.

K odvodu z vkladov nad 100 tisíc eur sa pristúpilo vzhľadom na to, aký je bankový sektor na Cypre, ako sa banky správali, a aj preto, že celý bankový model nebol dlhodobo udržateľný a treba ho reštrukturalizovať.

Finančná pomoc Cypru nie je len o peniazoch, o pomoci z eurovalu a Medzinárodného menového fondu, ale aj jasných podmienkach pre krajinu.  V prvom rade je to skutočné ozdravenie bankového sektora, jeho zmenšenie, ďalej reforma verejných financií, a tretí dôležitý bod je celková štrukturálna reforma na naštartovanie hospodárskeho rastu a zvýšenie zamestnanosti. Európska komisia verí, že celý tento balík pomôže Cypru nastaviť zdravý model ekonomiky a nespoliehať sa prehnane na finančný sektor.

Patria sem aj rôzne opatrenia na zlepšenie dohľadu a lepšie prostriedky proti praniu špinavých peňazí a na zodpovedné správanie sa bánk.

Ako z Vášho pohľadu obstál krst ohňom nový šéf Euroskupiny, ktorý vyvolal polemiku či Cyprus je alebo nie je vzorom pre riešenie podobných situácií v budúcnosti?

Pre holandského ministra financií to bolo v úlohe predsedu Euroskupiny naozaj veľmi náročné. Začal tým, že riešil problémovú krajinu Cyprus, kde sa nahromadilo naozaj veľa problémov, rôznych komplikácií. Takže ten začiatok bol náročný.

Výsledok je dobrý v tom, že sa našla zhoda a je pripravený program pre Cyprus, ktorý má riešiť celú problematickú situáciu. Dôležité tiež je, že existuje zhoda na tom, že to nie je modelový príklad, nie je to vzor do budúcnosti. Cyprus je špecifický prípad a preto bol aj riešený špecificky. Celý program zobral do úvahy nafúknutý finančný sektor, slabší bankový dohľad a chýbajúce štrukturálne reformy. Veľmi by som nešpekuloval o tom, že čo bolo stratené v preklade, ale je jasné, že toto nie je model do budúcnosti.

Nakoľko táto situácia ovplyvnila napríklad projekt budovania bankovej únie? Krajinám akoby stále chýbala vôľa vzájomne si pomáhať…

Program pre Cyprus je prejav solidarity. Je to vlastne najväčší program podpory doteraz z toho pohľadu, že desať miliárd eur prestavuje 55 % hodnoty hrubého domáceho produktu.  Takže solidarita je zjavná. Celý program reaguje na situáciu, ktorá nebola dlhšie obdobie riešená, a preto bol podmienený zásadnými reformami či už vo finančnom sektore, verejnej správe, alebo v oblasti konkurencieschopnosti.

Cyprus je pritom aj určitým katalyzátorom reforiem vo finančnom sektore. Viaceré reformy na úrovni Európskej únie už boli naštartované. Pri budovaní tzv. bankovej únie už bola dosiahnutá dohoda o jednotnom bankovom dohľade, Komisia predstavila návrh na riešenie problémových bánk, tiež sa podarilo dosiahnuť dohodu o pravidlách pre kapitálovú primeranosť. Veľa vecí je v pohybe.

Dovolím si povedať, že ak by tieto pravidlá platili už dávnejšie, nemuseli by sme riešiť Cyprus. Cyperský bankový dohľad totiž nebol taký striktný. Keby už platili navrhované pravidlá, mohla by Európska centrálna banka dávno zasiahnuť. Cyperský príklad ukázal, že tieto pravidlá a nástroje potrebujeme, aby v budúcnosti bol finančný sektor zdravší a odolnejší, aby mal lepší dohľad, a aby boli banky aj zodpovednejšie. Samozrejme, že to potrvá určitý čas. Tieto pravidlá sa len postupne nastavujú a ich úlohou je prerušiť väzbu medzi bankami a verejnými financiami. Aby sa v budúcnosti nestalo, že problémové banky budú zachraňované z verejných financií, všetci ľudia sa na to budú skladať.

S týmto súvisí aj moja ďalšia otázka. Predseda Komisie José Manuel Barroso naznačil, že nevylučuje zatiaľ tretí mandát, myslíte si, že aj v kontexte ďalších integračných snáh, by bola dobrá takáto kontinuita?

Barroso jasne povedal, že v súčasnom období sa plne sústreďuje na to, aby Európska únia vyriešila svoje problémy a naštartovala hospodársky rast a podporila zamestnanosť. Na to, aby sa tak naozaj stalo, je treba veľa opatrení, veľa rozhodnutí, a predseda Európskej komisie na tom pracuje. V súčasnosti nerieši otázku, či bude kandidátom do budúceho obdobia. Veľmi dôležité však je, aby európske politické strany navrhli svojich kandidátov na post predsedu Európskej komisie, čím zabezpečia, aby občania mali možnosť rozhodovať o budúcom predsedovi Európskej komisie.

REKLAMA

REKLAMA