Fiškálna únia zahŕňa daňovú spoluprácu

Vytvorenie fiškálnej únie si vyžiada väčšiu spoluprácu v oblasti daní a boja proti daňovým únikom, zdôraznil v exkluzívnom rozhovore pre bruselský EurActiv komisár Algridas Šemeta.

Algridas Šemeta
Zdroj: ec.europa.eu

Viaceré členské štáty na júnovej Rade Ecofin vyjadrili záujem presadzovať daň z finančných transakcií cez posilnenú spoluprácu. Aký je súčasný stav?

Verím, že daň z finančných transakcií ostane hlavnou prioritou EÚ. Na júnom stretnutí ministrov financií členské štáty potvrdili, že v blízkej budúcnosti nie je možné dosiahnuť jednomyseľnú dohodu, ale zároveň mnohé vyjadrili silné želanie pokračovať s týmto návrhom cez inštitút posilnenej spolupráce.

Odvety došlo k viacerým koordinačným snahám medzi krajinami a pokiaľ viem, tvrdo na tom pracujú. Pár členských štátov potrebuje na posilnenú  spoluprácu požehnanie národných parlamentov. Takže ide o prebiehajúcu záležitosť. Samozrejme, že nemá palcové titulky, ale to neznamená, že sa návrh niekam stratil. Vidím veľké odhodlanie mnohých krajín ísť vpred. Loptička je teraz na ich strane, pretože najprv musia predložiť žiadosť a v súčasnosti na nej pracujú.

Keď teda predložia oficiálnu žiadosť, očakávate, že bude iná ako originálny návrh?

Najprv potrebujeme deväť štátov na začatie procedúry a som silne presvedčený, že ich budeme mať, možno aj viac, ktoré toto želanie vyslovia a potom žiadosť preskúmame. Vysvetlia v nej rozsah a ciele posilnenej spolupráce. Na základe požiadavky Komisia vypracuje nový návrh. Nemyslím si však, že sa bude veľmi odlišovať od toho, čo sme už predložili, pretože tie členské krajiny, ktoré prejavili záujem pokračovať cez posilnenú spoluprácu, tiež potvrdili, že súčasný návrh považujú základ pre ďalšie kroky.

FrancúzskoNemecko ohlásili jednotnú korporátnu daň od januára 2013. Vlastné plány Komisie na spoločný konsolidovaný základ dane (CCCTB) však nevykazuje veľký pokrok. Aký je váš názor?

V prvom rade si myslím, že CCCTB je extrémne dôležitá v zmysle podpory rastu a tvorby pracovných miest v EÚ a výkonnosti vnútorného trhu. Samozrejme, nejde o ľahký návrh, pretože za zaoberá korporátnou daňou a snaží sa harmonizovať daňové základy pre zdaňovanie firiem. Takýto komplikovaný návrh si vyžaduje veľa diskusií medzi členskými štátmi a musím povedať, že pri vyjednávaniach v Rade sme svedkami veľmi konštruktívnych debát, aby sme sa posunuli ďalej.

Francúzska a nemecká práca na harmonizovanejších daňových systémoch nie je v rozpore s návrhom. Všetky snahy členských štátov priblížiť svoje korporátne zdňovanie treba vítať. Obe krajiny predstavili svoje postoje na predchádzajúcom stretnutí Ecofin a ja som povedal, že svojou prácou by mohli prispieť do návrhu CCCTB a že by sa mohli vyvíjať paralelne a nemuseli by si škodiť.

Vo vašom oznámení o daňových podvodoch únikoch, ktoré ste zverejnili pred letom, ste uviedli viacero špecifických myšlienok. Začali ste už pracovať na opatreniach a aké iniciatívy môžeme očakávať v najbližších 12 mesiacoch?

Boj proti daňovým podvodom a únikom by mal byť jednou z hlavných priorít, pretože naše členské štáty takto strácajú podľa odhadov bilión eur ročne a tiež potrebujeme postúpiť v tejto oblasti aj preto, aby konsolidačné snaženie krajín vynieslo čo najviac. Predstavili sme okolo 25 opatrení a do konca roka zverejníme akčný plán pre implementáciu návrhu, tiež iniciatívu na boj proti daňovým rajom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

Zároveň si myslím, že je dôležité, že sú prijímané kroky aj na národnej úrovni, pretože nie je žiadnym tajomstvom, že veľká časť únikov nastáva práve v rámci krajín. Musia teda zjednodušiť výber daní, aby tak podnietili ich platenie. Na toto sme sa zamerali v rámci európskeho semestra a mnohým štátom radíme, ako by mohli zlepšiť svoju schopnosť bojovať proti daňovým podvodom a únikom.

Keďže banková a fiškálna únia v súčasnosti v európskej agende rezonujú, aký bude ich vplyv na daňové otázky? Zvýšia pravdepodobnosť paneurópskych daní?

Keď hovoríme o bankovej únii, nemá to veľa spoločného s konkrétnymi daňovými politikami. Ide o bankové politiky, ochranu vkladov, riešenie bánk a tak ďalej. Ale samozrejme, kríza ukázala, že v EÚ potrebujeme silnejšiu integráciu, aby sme zacielili na výzvy, ktoré vytvára a preto sa viaceré diskusie uberajú k určitej fiškálnej únii a fiškálna politika je úzko spojená s daňovou politikou.

Nepovedal by som, že to znamená spoločné dane v EÚ. Tam ešte nie sme, ale myslím, že to znamená, že potrebujeme väčšiu koordináciu daňových politík. A k tomu už dochádza cez európsky semester. Pre 25 z 27 členských štátov sme zverejnili daňové odporúčania, čo v minulých rokoch bolo takmer nemysliteľné. Myslím si, že tento trend bude pokračovať, pretože je jasné, že členské štáty nemôžu svoje daňové opatrenia zavádzať úplne izolovať od ostatných a susedných krajín.

Treba sa vzájomne informovať, koordinovať politiky, aby sme sa vyhli nedostatkom či dieram, ktoré by mohli podvodníci využiť, alebo ktoré by vytvorili konkurenčné výhody oproti ostatným štátom. Verím, že takáto koordinácia sa bude ďalej posilňovať.

Pozadie

Algridas Šemeta je komisárom pre dane, colnú úniu, audit a boj proti podovodom. V minulosti bol v Komisii zodpovedný za portfólio rozpočtu, v Litve pôsobil ako minister financií. Rozhovor viedol Jeremy Fleming z EurActiv.com.

REKLAMA

REKLAMA