Ak chceme držať krok, musíme investovať do informatizácie

Zastavenie už schválených projektov, politizácia, vysoké nároky na profesionalitu a projektové riadenie, či chýbajúci zákon o e-government sú príčiny, prečo má dnes Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) najnižšie čerpanie spomedzi všetkých operačných programov. Tvrdí to v rozhovore pre EurActiv Norbert Molnár, generálny riaditeľ Sekcie Riadiaci orgán OPIS.

Norbert Molnár
http://euractiv.sk

Prečo by sme mali investovať do informatizácie?

Informatizácia alebo informatické odvetvie môže Slovensku výrazne pomôcť pohnúť veci dopredu. Z pohľadu i blízkej budúcnosti 3-5 rokov si myslím, že informatika má u nás veľký potenciál, ktorý významnou mierou prispieva k ekonomickému rozvoju. Je tu množstvo spoločností, ktoré dokážu vyrábať svetové produkty a sú úspešné na medzinárodnom trhu. A je to len a len vďaka schopnostiam a šikovnosti ľudí, ktorí v nich pracujú. To, čo do nich spoločnosť investovala v rámci vzdelania sa po pár rokoch vo veľkom spoločnosti vracia. Informatizácia má určite pre nás veľký význam, pretože významne zvyšuje komfort života. Určite má informatika aj priamy dopad na ekonomiku, veď len prednedávnom zaznel zaujímavý štatistický údaj –  investície do internetových sietí majú pozitívny vplyv na rozvoj obchodu cez internet, a to sa prejaví významne v raste HDP. To sú v kontexte krízy veľmi dôležité fakty, ktoré treba brať do úvahy.

Zodpovedá vzťah štátu k informatizácii tomu, čo hovoríte, alebo všetko, čo sa tu investuje do informatizácie, ide z OPISu? Dáva štát do informatizácie spoločnosti aj vlastné prostriedky?

Určite nie je informatizácia verejnej správy financovaná len z OPISu, ale máte pravdu v tom, že najvýznamnejšie projekty sú z prevažnej časti financované len z OPISu, čo je z dôvodov finančnej náročnosti pochopiteľné. Sú to projekty, ktoré by sme museli realizovať bez ohľadu na to, či máme OPIS. Ak sa bavíme o informatizácii spoločnosti, musíme ju rozdeliť na dve časti – informatizáciu verejnej správy a privátnej sféry. Z prostriedkov Európskej únie cez OPIS sú v rámci prioritnej osi 1 (PO1) financované projekty, ktoré sa týkajú verejnej správy a samosprávy, ale tie majú dopad aj na informatizáciu v privátnej sfére. Príkladom je, keď podnikateľ komunikuje s úradmi elektronickými prostriedkami. Šetrí mu to čas a znižuje si aj prevádzkové náklady. Na druhej strane má aj štát rýchlejší prístup k údajom. Čo sa týka prioritnej osi 2, tá rieši digitalizáciu pamäťového a kultúrneho dedičstva. Najviac viditeľné prepojenie medzi občanom, privátnym sektorom a úradmi je v prioritnej osi 3, ktorá sa zameriava na výstavbu širokopásmového prístupu do siete internet v komerčne neatraktívnych lokalitách.

Keby nebol OPIS, investovali by sme do informatizácie verejnej správy?

Ak chceme udržať krok informatizácie v európskom priestore a chceme  sa vyrovnať ostatným krajinám a nemali by sme OPIS, museli by sme investovať do informatických projektov z vlastných prostriedkov. Existuje záväzný dokument Európy, ktorý sa volá Digitálna agenda 2020. Slovensko ho prijalo vstupom do EÚ. Tam je presne uvedené, ktoré témy sú pre Európu z pohľadu rozvoja prioritné. Čo sa týka rozvoja broadbandu alebo prístupu obyvateľstva k internetu vôbec, najlepšie sú na tom samozrejme Japonsko a USA. Európa tu výrazne zaostáva, a preto si dala ambiciózny cieľ, že širokopásmovým prístupom do internetu chce mať do roku 2020 pokrytých 100 % obyvateľstva. Ďalšími dôležitými témami digitálnej agendy sú napríklad bezpečnosť a vzdelanostná ekonomika.

Spomínate digitálnu agendu 2020. Nedávno došlo k realokácii 170 mil. eur v rámci OPISu, čím viacmenej skončila prioritná os 3, keďže z nej bola presunutá veľká väčšina prostriedkov. Práve táto prioritná os bola zameraná na rozvoj broadbandu…

Chcel by som povedať, že prioritná os 3 neskončila. Realokáciou sa  z pôvodných 113 miliónov eur 100 miliónov presunulo do OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, kde je možné formou podpory malých a stredných podnikov vytvoriť množstvo nových pracovných miest i v sektore IT. Realokácia bola potrebná preto, že čas výstavby optických sietí sa od roku 2007 dodnes predlžoval  a tie projekty boli pripravené nedostatočne. Nechcem  hodnotiť prečo to trvalo dlho, ale musím povedať, že zostávajú už iba dva roky, aby  sa preinvestovalo 100 mil. eur do širokopásmových optických sietí. Pritom k dnešnému dňu nie je k dispozícii projektová a inžinierska dokumentácia. Musím povedať, že za necelé dva roky sa to optimálne stihnúť nedá. Hrozilo, že  prostriedky určené na PO3 prepadnú a Slovensko o ne príde. Prostriedky, u ktorých hrozilo, že ich budeme vracať naspäť do Únie sa preto realokáciou použili na iné rozvojové projekty,  ako som už spomínal do OP KaHR. Ale z pôvodnej alokácie v PO3 zostalo  13 miliónov eur, ktoré sú potrebné na dokončenie prípravnej inžinierskej činnosti. To predstavuje detailné zmapovanie  a prípravu stavebných rozpočtov vrátane environmentálnych dopadov a plánov trás, kde budú optické siete vedené.

Veľmi dobre si uvedomujeme, že internet treba mať i vo vidieckych sídlach a  v menej rozvinutých regiónoch. Pripravili sme sa na to tak, že v budúcom programovom období bude hneď na začiatku k dispozícii plnohodnotná projektová a inžinierska dokumentácia a môže sa okamžite začať realizovať myšlienka budovania širokopásmového internetu. Keď sa vrátim k uzneseniu vlády, ktoré hovorí o realokácii, vláda jasne deklarovala, že 100 miliónov eur, ktoré boli teraz presunuté do KaHR sa musia zabezpečiť v novom programovacom období.

Napriek tomu, že došlo k realokácii, tak OPIS je v čerpaní stále najslabším operačným programom. Myslíte si, že sa to odrazí v ďalšej realokácii?

Pravda je taká, že OPIS je na konci rebríčka v čerpaní zo všetkých jedenástich operačných programov, ktoré Slovensko realizuje. Som optimistom, inak by som sa nepúšťal do riešenia problémov OPISu. Riadiaci a sprostredkovateľský orgán robí v súčasnosti všetko pre to, aby prostriedky boli využité efektívne a rýchlo. Pri dynamike, s akou začal tieto problémy riešiť nový tím, je predpoklad naplnenia cieľov. Netreba zabúdať ani na to, že množstvo projektov je zatiaľ v štádiu realizácie, ale projekt je financovaný priebežne a preplatí sa až potom, ako ho dokončia a začne poskytovať elektronické služby. Preto čerpanie úplne presne nekopíruje stav implementácie projektov. Projekty sú finančnými alokáciami veľké, preto úspešná a rýchla implementácia jedného projektu pozitívne ovplyvní "čerpanie" celého programu, ale samozrejme aj naopak.

Prečo má OPIS tak nízke čerpanie?

Jednoznačne preto, že projekty, ktoré boli v minulosti schválené a začali sa realizovať, po výmene vlád predchádzajúci kabinet zastavil. Začali bezdôvodne plošne prehodnocovať projekty a zrušili vypísané výzvy. Toto bol zásadný problém, prečo sa OPIS spomalil a následne to ovplyvnilo aj celý proces informatizácie. OPIS mal slušnú finančnú alokáciu a projekty, ktoré bolo nutné realizovať v oblasti elektronizácie verejnej správy  sa snažili využiť OPIS v maximálnej miere, a tak rezorty nehľadali iné zdroje financovaní. Najdôležitejšie projekty informatizácie verejnej správy, ktoré boli realizované cez OPIS sa rozhodnutím predchádzajúcej vlády zastavili a nastalo zdržanie jeden a pol roka.

Toto bol však problém aj iných operačných programov, že sa zastavili niektoré projekty. Má OPIS nejaké špecifické problémy?

Špecifickým problémom je náročnosť implementácie informatických projektov, vysoké nároky na profesionalitu a projektové riadenie a v neposlednom rade prepojenie jednotlivých projektov v zmysle NKVIS. Žiadny operačný program nebol tak spolitizovaný ako práve tento. Európska komisia minulý rok zastavila platby OPISu pre množstvo komplikácií. Až po prijatí akčného plánu sa nakoniec program podarilo odblokovať. Európska komisia v pravidelných intervaloch raz za dva mesiace robí konkrétny odpočet, teda špeciálny dohľad nad OPISom. Priebeh implementácie so zástupcami EK detailne komunikujeme.

Môže byť problém s čerpaním aj v aktuálnej legislatíve, teda že nemáme zákon o e-government?

To je jeden z dôvodov prečo OPIS stagnuje. Zákon o e-governmente s funkčnosťou elektronických služieb úzko súvisí. Podnikateľ aj občan môže robiť to, čo mu zákon nezakazuje naopak štátna inštitúcia musí robiť iba to, čo jej zákon dovoľuje. Čiže, ak neexistuje zákon o e-governmente, elektronickú službu inštitúcia nemôže  poskytovať, aj keď je na to technologicky pripravená a kompetentná. Zákon o e-governmente bol v minulosti pripravený, ale z dôvodov nekoncepčnosti a kvôli viac ako dvesto pripomienkam nikdy nebol posunutý do legislatívneho konania. V súčasnosti sa pracuje na novom zákone o e-governmente, ktorý bude hotový na jeseň, ale výsledok je, že sme v procese informatizácie stratili rok a pol.

Aké najväčšie projekty nás čakajú do konca tohto programového obdobia?

Kľúčové sú projekty elektronizácie verejnej správy na centrálnej i regionálnej úrovni. V oblasti elektronizácie verejnej správy na centrálnej úrovni sú veľmi dôležité projekty registrov – register právnických osôb a register fyzických osôb. Občanom veľmi pomôžu tým, že nebudú musieť nosiť množstvo identifikačných kariet a akýkoľvek proces registrovania bude jednoduchší a rýchlejší. Od registrov závisí veľmi veľa, pretože sú na ne napojené ďalšie elektronické služby ministerstva spravodlivosti, generálnej prokuratúry, ministerstva vnútra.

Tá druhá časť obsahuje projekty ako digitálne mestá, digitálna agenda. To sú projekty, prostredníctvom ktorých občan získa prehľad o tom, čo sa deje v meste a obci, získa prístup k dokumentom a pomôže mu to vyriešiť niektoré životné situácie bez toho, aby musel osobne ísť na úrad odniesť nejaké potvrdenie. Významným projektom pre občanov sú napr.  integrované obslužné miesta (IOM ). Majú zmysel práve tam, kde ľudia nemajú prístup k internetu. Na týchto miestach  bude prítomná i  odborná obsluha, ktorá bude vedieť poradiť občanovi.

REKLAMA

REKLAMA