Budovaniu jednotného digitálneho trhu chýbala koordinácia

Veľvyslanec Holandského kráľovstva Richard van Rijssen hovorí, že potreba inovovať iba zdanlivo nevyvoláva rozpory.

photo5
Richard van Rijssen, (zdroj: The Slovak Spectator)

Končiace sa holandské predsedníctvo bolo do veľkej miery o inovácii. Zdá sa to, alebo boli inovácie témou, ktorá v Rade EÚ zatiaľ nevyvoláva rozpory?

Áno aj nie. Je to náročná otázka, ktorá zasahuje do viacerých sektorov. Rada EÚ ju riešila v niekoľkých konfiguráciách od Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, Rady pre konkurencieschopnosť až po mnohé ďalšie. Napriek tomu, že máme všetci rovnaký cieľ, v detailoch sa ukázalo množstvo problémov.

V konečnom dôsledku musíme hľadať spôsob, ako oživiť naše ekonomiky, niektoré nové pravidlá prijať a iné zrušiť, harmonizovať legislatívu a vytvárať stimuly. Podnikli sme v tejto širokej oblasti isté kroky, no v cieli rozhodne nie sme. Zodpovednosť sa teraz presunie na slovenské predsedníctvo pričom nariadenia si vyžiadajú dohodu s Európskym parlamentom.

Čo je podľa vás v digitálnej oblasti najväčším úspechom Európskej únie za posledný polrok?

Spoločne s Európskou komisiou a členskými štátmi sa nám podarilo všetky pohľady nasmerovať jedným, a to tým správnym, smerom. Predtým nebol tento proces ideálne skoordinovaný. Chýbal akýsi nadhľad, ktorý by to zastrešil.

Dokáže jedno úspešné predsedníctvo takúto agendu urýchliť?

Tému môžete zaradiť medzi svoje priority či stanoviť časový plán. Počas jediného predsedníctva sa to ale uzavrieť nedá. Niekedy ich potrebujete až štyri či päť. Rada EÚ sa musí dohodnúť, Komisia predložiť legislatívny návrh, musí to prejsť Európskym parlamentom.

Počas trialógu sa tu a tam objavia ťažkosti, ktoré treba vyriešiť. V tomto prípade sme ale na dobrej ceste. Podarili sa nám významné kroky, akým bolo zníženie poplatkov za roaming. Toto priamo ovplyvní každého občana.

Rada EÚ sa v posledných týždňoch zhodla na viacerých otázkach, ktoré dlho zamestnávali Európsku únia. Príkladom môže byť smernica o informačnej bezpečnosti alebo uvoľnenie frekvenčného pásma 700MHz. Je aj niečo, čo sa na pôde Rady EÚ pod vedením Holandska nepodarilo a tým pádom nestihlo?

Je tu množstvo neľahkých úloh. Nehovoril by som však o meškaní. Od začiatku sme vedeli, že niektoré otázky zaberú viac času. Ak sa napríklad pozriete na reformu autorského práva, uvidíte veľmi zložitý problém. Musíte sa popasovať s výnimkami na ochranu národného kultúrneho dedičstva, no vedeli sme, čo nás čaká. Je tu našťastie všeobecný pocit, že musíme napredovať. Na druhej strane si nemyslím, že niekde pred nami čaká neprekonateľný problém.

Páčilo sa vám osobne obdobie holandského predsedníctva?

Myslím, že áno. Je to veľmi zaujímavé sledovať, predsedníctvo vám umožní prístup k významným autoritám. S našimi slovenskými kolegami a Maltou máme spoločný program v rámci predsedníckeho tria. Vďaka tomu máme možnosť pomáhať aj ostatným predsedajúcim krajinám.

Museli ste o niektorých rozhodnutiach holandského predsedníctva presviedčať?

Nie som síce súčasťou vyjednávacieho kruhu v Bruseli, no vďaka vysvetľovaniu a koordinácii so slovenským predsedníctvom Rady EÚ sme viackrát napomohli k procedurálnemu zblíženiu názorov. Celý presun predsedníckych povinností je o tom, aby sme upozornili na možné nástrahy. Niekedy sú technické, inokedy politické. Snaha o pomoc bola naším hlavným cieľom.

Pozadie

Vyštudovaný právnik Richard van Rijssen pôsobí v službách holandského ministerstva zahraničných vecí od roku 1979. Pracoval na viacerých zastupiteľských úradoch mimo Európy. V roku 2009 sa na štyri roky stal veľvyslancom v Nórsku. Od roku 2013 je van Rijssen veľvyslancom Holandského kráľovstva na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA