Joël de Rosnay: Budúcnosť je v médiách más

Joël de Rosnay radí EÚ aby sa pre zlepšenie komunikácie s občanmi obrátila na „média más“.

Joël de Rosnay
Joël de Rosnay
  • Mohli by ste pre čitateľov, ktorí nečítali vašu knihu „Pronetárska revolúcia“, zhrnúť ako chápete rozdiel medi „masmédiami“ a médiami más“?

Jedným z hlavných dôvodov rastu dôležitosti „pronetariátu“ a stále rastúceho vplyvu „médií más“ je kríza dôvery čitateľov voči tradičným masmédiám.

Za posledných 30 rokov stratila písaná tlač na dôveryhodnosti, a to do takej miery, že niektorí dnes uvažujú, či sa tlačené médiá nestali zastaraným spôsobom komunikácie.

To isté platí pre televíziu a niekedy aj pre rádio. Zarážajúcim dôsledkom tejto krízy dôvery je alarmujúci pokles predajnosti novín, najmä denníkov, hoci k tomu prispievajú aj iné fenomény.

Ďalším dôvodom krízy masmédií je samozrejme rastúca popularita internetu a hlavne vytváranie informácií samými užívateľmi. Fenomén blogov, interaktívne webstránky, P2P a osobné denníky prispeli k zaplaveniu siete kvalitnými informáciami, ktoré sú mimoriadne rôznorodé, no často originálne, čo správam dáva nový pohľad.

Vytváranie obsahu „pronetármi“ naberá na sile. Po hudbe a filmoch zasiahlo nové oblasti, vrátane tlače, čoho znakom je vznik a úspech online médií písaných „bloggermi“ alebo ne-novinármi. Toto sú príčiny rastu „médií más“.

  • Od vydania knihy „Symbiotický človek“ v roku 1995 hovoríte o vytváraní kolenktívneho vedomia, premene sietí na čosi ako planetárny mozog, „kybiont“. V Bielej knohe vo februári 2006 Komisia hovorí o vytváraní európskej verejnej sféry. Vidíte potenciálnu synergiu medzi „vytváraním spoločného vedomia“ medzi užívateľmi internetu v Európe a postupným vytváraním demokratickejšej, na občanov orientovanej EÚ?

Áno, vidím. Internet, a najmä Web 2.0, umožňujú znovuobjavovanie participatívnych metód založených na nových vzťahových technológiách, ktoré by mohli zaujímať veľké inštitúcie – teda európske – ktoré sú na základni rovnováhy v našich spoločnostiach. Nebude žiadnej skutočnej participatívnej demokracie bez rešpektu veľkých inštitúcií, bez spolupráce v rámci ich základných úloh. Stále ostáva veľa práce pred tým, ako uvidíme realizáciu prísľubov participatívnej demokracie a občianskej spoluregulácie veľkých komunikačných systémov zajtrajška, fungujúcich na európskej úrovni.

  • Počas francúzskej kampane o Ústavnej zmluve odporučila väčšina tradičných médií hlasovať „áno“, zatiaľ čo tábor odporcov bol,  podľa pozorovateľov, dominantný v „nových médiách“, najmä na klasickom webe a v blogoch. Ako to vysvetliť? Ako sa možno poučiť pre budúce podobné kampane týkajúce sa EÚ?

Médiá más nesú viac odtieňov interpretácie, než klasické médiá. Občania sa môžu ľahšie nájsť v množstve rôznorodých vyjadrení, obsiahnutých v blogoch prepojených cez RSS, čo vytvára prekvapivo zosilňujúci efekt. „Rozruch“ medzi užívateľmi internetu môže pohnúť názormi účinnejšie, než tradičné politické kampane využívajúce veľké klasické médiá.

Plné znenie interview nájdete v anglickom jazyku na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA