Cieľom Digitálnej agendy je jednotný telekomunikačný trh a vzájomná previazanosť systémov

Európska komisia chce novými pravidlami v oblasti informačných a komunikačných technológií zabezpečiť aj to, aby prístroje s nepretržitou pripojiteľnosťou na internet, ako napríklad iPhone spoločnosti Apple, svojich spotrebiteľov nepripútavali k využívaniu technológií len v rámci ich značky, povedala v exkluzívnom interview pre EurActiv eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes.

Neelie Kroes, Flickr: Sebastian ter Burg (CC)
foto: eurokomisárka pre Digitálnu agendu Neelie Kroes, zdroj: flickr, autor: Sebastiaan ter Burg

Neelie Kroes začala svoju kariéru ako poslankyňa holandského parlamentu za liberálnu stranu (VVD). Neskôr sa stala ministerkou dopravy, verejných práv a vodného manažmentu. Svoju kariéru v EÚ začala ako eurokomisárka pre hospodársku súťaž (2004-2009). Tento rok sa stala eurokomisárkou pre Digitálnu agendu (2010- 2014).

S Neelie Kroes hovorila Claire Davenport.

  • Názov Digitálna agenda znie technickejšie ako „Informačná spoločnosť“. Ako chcete zabezpečiť, že občania pochopia hodnotu jej zavedenia v každodennom živote?

Názov Digitálna agenda v sebe obsahuje odkaz na dôležitosť toho, že žijeme v digitálne poháňanej  spoločnosti. To nás ovplyvňuje v bežnom živote a význam (digitalizácie) narastá: či je to pri nakupovaní, bankingu, pri zoznamovaní sa a diskusii na internete alebo využívaní informačných a komunikačných technológií (IKT) na pomoc starším.

Každý deň vznikajú tisícky riešení, inovácií a aplikácií v oblasti IKT, ktoré sú na prospech občanov v sociálnej a ekonomickej oblasti. Pomocou Digitálnej agendy pre Európu, programu Komisie na ďalších päť rokov, prinesieme tieto riešenia bližšie k ľuďom a občanom umožníme, aby sa tešili z výhod, ktoré ponúkajú.

Je nevyhnutné, aby sme o našich plánoch komunikovali s občanmi, keďže potrebujeme každého, aby nám pomohol zaviesť naše ambície do praxe. Konkrétne činy vytvoria skutočný jednotný digitálny trh, zaistia rýchlejší prístup k internetu, zlepšia zručnosti v oblasti digitálnej gramotnosti a pomôžu riešeniam v IKT riešiť výzvy, akou je napríklad ochrana životného prostredia. Ľuďom to poskytne prístup ku všetkým potenciálnym výhodám digitálnej spoločnosti.

  • Vaša predchodkyňa Viviane Reding svoju roamingovú smernicu veľmi úspešne „predala“ médiám? Čo bude vašim roamingovým úspechom?

Za päť rokov nechcem byť posudzovaná na základe len jednej, pozornosť médií pútajúcej iniciatívy, ale na základe môjho celkového pôsobenia. Môjho pôsobenia v zmysle objavovania plného potenciálu informačných a komunikačných technológií tak, aby spĺňali ciele Digitálnej agendy, podporovali prosperitu Európy a zlepšovali každodenný život ľudí. Pri minimálne sto kľúčových činnostiach v Digitálnej agende máme množstvo potenciálne úspešných príbehov.

Čo Európa v nasledujúcich piatich rokoch najviac potrebuje je udržateľné hospodárske oživenie- kombinované efekty činností v rámci Digitálnej agendy sú toho základom.

Nie je tu žiaden iný balíček činností, ktorý by mal potenciál mať toľko pozitívnych dopadov naraz ako tento. Investovanie do IKT so sebou prináša rast podporovaný produktivitou, vytvára trvalo udržateľné pracovné miesta zlepšením konkurencieschopnosti spoločností, znižuje deficity šetrením prostriedkov daňových poplatníkov. Starším občanom Európy to umožní žiť lepší život s väčšou nezávislosťou a dôstojnosťou. Ponúka nám to nové spôsoby ako zredukovať uhlíkové emisie, napríklad efektívnejším energetickým manažmentom.

Sú tu aj mnohé menšie praktické výhody- prítomnosť skutočného jednotného digitálneho trhu v mnohom zlepší každodenný život. Ľahšie nakupovanie na internete (a tým pádom prístup k väčšej voľbe tovarov a služieb), pre malé podniky nové trhy na prenikanie, legálne alternatívy na sťahovanie hudby a tak ďalej.

  • Vy ste prešli z pozície eurokomisárky pre hospodársku súťaž na post eurokomisárky pre digitálnu agendu. Aké rozdiely v týchto agendách vidíte?

Aj v digitálnej agende je aspekt regulovania, ale je to tiež horizontálna, kreatívna a inovatívna agenda, ktorá v sebe zahŕňa spoluprácu s takmer všetkými mojimi kolegami z Komisie.

Dosiahnuť, aby sa Európa stala digitálnou, sa nepodarí len pomocou niekoľkých smerníc. Vyžaduje si to nesmierne partnerské úsilie na všetkých úrovniach vlády a priemyslu. Je na to potrebné podnikateľské prostredie, ktoré podporí inovácie a podnikavosť. Takže si myslím, že skutočnou výzvou nie je vytvorenie smerníc keď je potreba, ale v mobilizovaní síl na aktivitu a manažovanie mnohých súčastí.

Toto portfólio má zároveň veľmi silný dlhodobý aspekt. Financujeme veľmi dlho trvajúci výskum a hľadáme cesty ako vyriešiť masívne, ale pomaly sa hýbuce zmeny v demografii a klíme, napríklad. Našou prácou je oboznamovanie ľudí s novými príležitosťami a pomáhame im, aby sa cítili v novom životnom štýle pohodlne. Takže nechcem znížiť potrebu smernice v oblasti telekomunikácií, napríklad, ale mám šancu a povinnosť spraviť v tomto portfóliu oveľa viac.

  • Keď ste boli eurokomisárkou pre hospodársku súťaž, jeden z Vašich najznámejších prípadov sa spájal so spoločnosťou Microsoft a interoperabilitou ich systému. Vzájomná prepojenosť jednotlivých systémov je teraz jednou z priorít aj vo Vašom návrhu digitálnej agendy pre Európu. Predstavuje Microsoft stále hlavný zdroj obáv?

Nie je to len o Microsofte alebo inej veľkej spoločnosti ako Apple, IBM, či Intel. Hlavnou výzvou je, aby mali spotrebitelia možnosť voľby keď dôjde na softvérové a hardvérové produkty. V budúcnosti by mali byť IT výrobky schopné komunikovať s akýmkoľvek typom služieb.

Interoperabilita používaných nástrojov alebo služieb a výmeny údajov so sebou prináša zvýšenú dôveru, hodnotu a možnosti pre užívateľa. Zároveň sa tým podporuje prijatie, úspech a prevzatie nových technológií, a tým aj konkurencia medzi poskytovateľmi. Užívateľa to vyzbrojuje možnosťou vybrať si čo najlepšie vzhľadom na hodnotu svojich peňazí a trvalú udržateľnosť bez toho, aby bol pripútaný k jednej špecifickej spoločnosti alebo značke.

Otvorené formáty sú preto nevyhnutné na vytvorenie interoperability medzi údajmi, zariadeniami, službami a sieťami. Internet je najlepším príkladom sily interoperability. Jeho otvorenosť poskytla miliardám ľudí na celom svete prístup k doplnkom a aplikáciám, ktoré spolu komunikujú.

  • Aké problémy tu môžu vyvstať?

Jednotný digitálny trh má sklon k pozitívnym sieťovým efektom, založeným na raste hodnoty produktu alebo služby o to viac, čím väčší počet ľudí ich využíva. Môže však tiež viesť k pripútaniu zákazníka a k dominantnej pozícii na trhu. Inovácie zároveň závisia od interoperability, čo znamená, že zariadenia a služby ponúkané rôznymi spoločnosťami vedia navzájom komunikovať.

Musíme preto zaistiť, aby sa významní trhoví hráči jednoducho nemohli rozhodnúť, že zabránia interoperabilite so svojimi výrobkami. Komplexné ex- či post- vyšetrovanie porušovania hospodárskej súťaže nasledované súdnym procesom pravdepodobne nie je najefektívnejším spôsobom, ako to dosiahnuť.

Na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi záujmami rôznych trhových hráčov budeme musieť lepšie zvážiť a vyvážiť náklady podľa toho, či sú rozličné produkty a služby interoperabilné alebo nie. Pomocou Digitálnej agendy pre Európu budeme overovať možnosť zavedenia opatrení, ktoré by veľkých trhových hráčov donútili registrovať informácie o interoperabilite.

Plne podporujem nové a inovatívne produkty a služby, a domnievam sa, že každá nevyžiadaná intervencia by mohla potenciálne blokovať inovatívne spoločnosti začínajúce trhy. Napriek tomu by však mala každá spoločnosť s významným podielom na trhu a jednajúca proti interoperabilite vedieť, že Komisia je pripravená konať, aby hájila záujmy európskych spotrebiteľov.

  • Popularita produktov spoločnosti Apple (iPhone, iMac, iPad) a jej softvéra (iTunes) stúpa a získava si čoraz väčší podiel na trhu. Je toto predmetom rastúcich obáv Komisie- napríklad interoperabilita aplikácií používaných na telefónoch iPhone?

Toto je presný príklad, ktorý ilustruje situáciu ako som ju spomenula. V súčasnosti sme svedkami prechodu z éry počítačov do éry, kedy sa mobilné zariadenia s možnosťou stáleho pripojenia na internet stávajú veľmi rozšírenými. Na tomto novom trhu je interoperabilita obzvlášť dôležitá. Používatelia získavajú svoju hudbu, videá a aplikácie digitálne (napríklad cez iTunes alebo iný digitálny obchod) namiesto toho, aby si ho kupovali na fyzickom nosiči. Preto je sú v tomto ekosystéme založenom na internete veľmi dôležité spoločné formáty. Musíme sa uistiť, že podniky a úrady spolupracujú na vytváraní správnych štandardov pre všetky tieto aspekty- bezpečnosť, prenosnosť, interoperabilitu, spravovanie.

  • Na stretnutí ministrov EÚ v španielskej Granade došlo k prijatiu deklarácie vyhlasujúcej, že vlády budú podporovať „systematickú propagáciu otvorených formátov a interoperabilných systémov“ v eVláde. Ako to chce Komisia previesť do praxe?

Pred deklaráciou z Granady (apríl 2010) prijali všetci ministri EÚ zodpovedný za elektronizáciu vlády ministerskú deklaráciu z Malmö o eVláde. Táto deklarácie identifikuje tri kľúčové priority, ktoré je potrebné dosiahnuť do roku 2015:

  • občania a podniky majú k dispozícii služby eVlády vytvorené v spolupráci s tretími stranami tak, aby vyhovovali potrebám užívateľom,
  • mobilita na jednotnom trhu je posilnená bezproblémovými službami elektronickej vlády
  • neustála snaha o využívanie eVlády o znižovanie administratívnej záťaže, zlepšovanie organizačných procesov a propagovanie trvaloudržateľnej nízkouhlíkovej ekonomike umožňuje efektivitu a efektívnosť

Na dosiahnutie týchto priorít je interoperabilita veľmi dôležitá, rovnako aj otvorená vláda. Verejné úrady v EÚ by sa preto mali usilovať o sprístupneniu svojich údajov, výmenu informácií s inými úradmi a pomáhať pri vytváraní digitálneho jednotného trhu. Teší nás, že deklarácia z Granady stavia na duchu deklarácie z Malmö a tiež zdôrazňuje dôležitú úlohu interoperability a otvorenosti.

Komisia zahájila niekoľko iniciatív podporujúcich interoperabilitu eVlády v Európskej únii. Tie zahŕňajú pilotné projekty elektronickej identity (eID), verejné obstarávanie služieb (eProcurement), zdravotné záznamy dostupné online (eHealth). Komisia členské štáty podporuje, aby tieto služby zaviedli v snahe podporiť interoperabilitu naprieč Európou.

Napríklad spolufinancujeme projekt STORK (Cezhranične prepojené bezpečné totožnosti) na vytvorenie spoločnej platformy, ktorá občanom umožní používať ich národné elektronické identifikačné karty na cezhraničné služby. Budú tak schopní si založiť spoločnosť, získať späť dane alebo sa registrovať na škole, či na univerzite bez toho, aby boli fyzicky prítomní na danom úrade v zahraničí.

Komisia tiež zavádza program na zlepšenie elektronickej spolupráce medzi verejnými úradmi v členských štátoch EÚ- takzvaný ISA (Interoperabilné riešenia pre európske verejné úrady).

Dôležitou súčasťou tohto je vývoj Európskeho interoperabilného rámca- balíka odporúčaní, ktoré by mali krajiny nasledovať, aby tak zlepšili interoperabilitu svojich eVládnych služieb v prospech všetkých európskych občanov.

Spolupracujem s podpredsedom Komisie Šefčovičom na zavádzaní novej verzie tohto Európskeho interoperabilného rámca, aby ho mohla Komisia neskôr v tomto roku schváliť. Vznikne tým pragmatický a operačný súbor pravidiel, ktorý nám pomôže pohnúť sa vpred.

  • Kľúčovým cieľom v návrhu digitálnej agendy je aj prenikanie širokopásmového pripojenia…

Občania a podniky na celom svete pociťujú zvýšenú potrebu rýchlejších sietí. Digitálna agenda pre Európu vyzýva k prijatiu radikálnych rozhodnutí v oblasti investícií a urýchlenému rozmiestneniu vysokorýchlostných širokopásmových sietí, vrátane veľmi rýchlych prístupových sietí budúcej generácie (NGA). Týmto spôsobom by mohla Európa začať proces dobiehania svojich kolegov v ostatných kútoch sveta.

Môj tím pracuje už nejaký čas na Odporúčaní vo veci regulovaného prístupu k NGA, ku ktorého zverejneniu dôjde po lete. Cieľom je vytvoriť rovnováhu medzi potrebou podporovať efektívne investície a inovácie v novej a vylepšenej infraštruktúre a zaistenie konkurencieschopnosti, ktorá bude slúžiť k dobru európskych spotrebiteľov.

  • Čo spraví Komisia ak sa nepodarí splniť ciele?

Stratégia Európa 2020 predpokladá tri ciele v oblasti širokopásmového pripojenia:

  • do roku 2013 by mali mať všetci Európania prístup k širokopásmovému internetu,
  • do roku 2020 by mali mať Európania prístup k oveľa rýchlejšiemu internetu (30 MB za sekundu a viac)
  • 50 percent a viac európskych domácností by malo mať podpísaný prístup k internetovému spojeniu s rýchlosťou 100 MB za sekundu.

Spolupracujeme s členskými štátmi a Digitálna agenda sa zameriava na pomoc štátom v dosahovaní týchto cieľov. Navrhli sme, aby si členské štáty vytvorili národné plány v oblasti širokopásmového pripojenia a aby na vytvorenie infraštruktúry v informačných a komunikačných technológiách použili štrukturálne a regionálne fondy. Už sme aj prijali pravidlá pre štátnu pomoc v prípade širokopásmového pripojenia. Komisia bude monitorovať činnosť a referovať o dosiahnutom pokroku vo výročných hodnoteniach.

Cieľ „širokopásmové pripojenie pre všetkých“ by sa malo podariť dosiahnuť pomocou mixu technológií umožňujúcich pevné a bezdrôtové pripojenie. Niektoré členské štáty sú už veľmi blízko k tomu, aby dosiahli 100- percentné pokrytie širokopásmovým internetom. Preto verím, že sa nám podarí splniť tento cieľ.

  • Komisia nedávno vo svojej výročnej správe Jednotný trh pre európsku elektronickú komunikáciu kritizovala telekomunikačné spoločnosti za zavádzanie vysokých cien hovorov, pričom cenové rozdiely medzi niektorými členskými štátmi dosahujú aj 20 centov za minútu. Je možné, že Komisia zavedie stanovenie cenových stropov na maloobchodné ceny ako to spravila vaša predchodkyňa Viviane Reding v prípade roamingu?

Zásah Komisie na EÚ úrovni v oblasti roamingu bol výnimočnou záležitosťou, lebo národné regulačné telekomunikačné úrady si tento problém nemohli sami vyriešiť. V prípade cien za mobilné hovory dávajú zákony EÚ telekomunikačným regulátorom nástroje, aby na svojich národných trhoch čelili týmto problémom konkurencieschopnosti.

Väčšina regulátorov vo všeobecnosti zistila, že ich trhy sú konkurencieschopné a neregulujú ceny za hovory. Veľké rozdiely medzi krajinami s najnižšími a najvyššími cenami za národné hovory jasne demonštrujú neprítomnosť jednotného celoeurópskeho telekomunikačného trhu.

Rozličné spôsoby, akým národné úrady regulujúce telekomunikačný trh pristupujú k poplatkom, ktoré si operátori účtujú za prepojenie hovoru z inej siete prekrúcajú konkurenciu a zabraňujú vývoju jednotného trhu. To je dôvod, prečo Komisia minulý rok prijala v tento oblasti súbor pravidiel založený na výdavkovej metóde. Môžeme očakávať ďalšie znižovanie, ktoré by malo mať lavínový efekt na maloobchodné ceny ku koncu roku 2012, kedy národní regulátori zavedú tieto odporúčania.

Digitálna agenda si stanovila ako cieľ rok 2015 na to, aby sa dosiahlo, že rozdiely medzi roamingovými a národnými hovormi sa priblížia nule.

  • Redingovú tiež vnímali ako zástankyňu vznikajúcich spoločností, ktorá viac načúvala novým operátorom ako bývalým národným monopolom. Bude to aj Vaša stratégia?

Nie je mojou úlohou vyberať si hráčov na trhu. Chcem, aby sa konkurencia rozvíjala, či už prichádza od veľkých alebo malých operátorov. Myslím, že odstránenie bariér pre vznik jednotného trhu otvorí možnosti všetkým hráčom. Kľúčovou záležitosťou je zaistiť rovnaké postavenie a nechať trh pracovať.

Spotrebitelia, podnikatelia a hospodárstvo EÚ ako celok v súčasnosti nemajú plné ekonomické výhody skutočného jednotného a konkurencieschopného celoeurópskeho telekomunikačného trhu kvôli nekonzistentnému zavádzaniu pravidiel EÚ v oblasti telekomunikácií. Konkurencieschopnosť väčšiny trhov členských štátov stúpla, ale vo svojej podstate ostávajú národné- stále máme 27 rozličných národných telekomunikačných trhov. Navyše, konkurencieschopnosť medzi členskými štátmi sa vo veľkej miere odlišuje.

Revidovaný regulačný rámec nám dáva nástroje na odstránenie tento neprítomnosti jednotného trhu v telekomunikáciách. Jednou z našich kľúčových priorít je preto zaistenie promptnej a konzistentnej implementácie nových pravidiel EÚ v oblasti telekomunikácií, ktoré musia národné legislatívy prijať do mája 2011.

REKLAMA

REKLAMA