Dôjde k vášnivej debate o uchovávaní údajov

Pravidlá EÚ pre uchovávanie údajov, vynútené bojom s terorizmom, sú vo viacerých členských krajinách problémové. V interview pre nemecký EurActiv Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov Peter Hustinx uviedol, že súčasná podoba smernice nie je potrebná a stále ju považuje za príliš invazívnu.

Peter Hustinx
Zdroj: EC Audiovisual Services

Peter Hustinx je od roku 2004 Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS). Ide o nezávislý kontrolný orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie práva na súkromie a ochranu údajov pri spracovaní orgánmi a organizáciami EÚ a pri vytváraní nových politických stratégií.

Európska komisia nedávno prijala hodnotiacu správu smernice o uchovávaní údajov. Poskytla dostatočný dôkaz o nevyhnutnosti takejto smernice, tak ako ste to požadoval v decembri 2010?

Stojím si za svojim stanoviskom. To, čo teraz vidíme je, že určite rovnovážnejšia správa oproti doterajším návrhom. Je hovorí, že existuje veľa problémov. Pri kľúčovej otázke o nevyhnutnosti a proporcionalite to vyzerá, že Komisia zvolila strednú cestu. Vysvetľuje, že uchovávanie dát je cenné, že ho mnohé štáty považujú za nevyhnutné, ale – tak ako je – nie je primeraná. To v podstate znamená: Existujú veľmi vážne problémy.

Budeme správu analyzovať a Komisia vyhodnotí dôsledky. Je to súčasť prípravy revízie smernice. Potom sa budú starať o celkovú primeranosť.

Nie je žiaden dôkaz, že táto smernica je nevyhnutná v jej súčasnej forme. Zdá sa, že existujú silné náznaky, že zohrala dôležitú rolu. Ale musí sa prepracovať, skrátiť a upresniť. To prináša nejednotný odkaz.

Som rád, že správa aj so všetkými svojimi problémami je aspoň na stole, takže sa na ňu môžeme pozorne pozrieť.

Smernicu ste zhodnotili ako nástroj najviac zasahujúci do súkromia, ktorý kedy EÚ prijala pokiaľ ide o závažnosť a množstvo dotknutých ľudí. Na čo je potom vôbec nutná?

To prvé stále platí. Rada a Parlament ju po teroristických útokoch v Londýne a Madride považovali za nevyhnutnú. Musíme sa pozrieť na ich terajšiu pozíciu. Uznávam určité signály o tom, že smernica o uchovávaní údajov hrá dôležitú rolu. Zároveň ale vidím rozpaky, že viedla v jednotlivých krajinách viedla k toľkej rozmanitosti – lehoty pre uchovávanie údajov sú od 6 mesiacov po 2 roky.

Takže tento nástroj, tak ako sa vyvíjal, sa zdá, nie je nevyhnutný. Komisia tiež uvažuje o alternatíve: metóde rýchleho zmrazenia. Hovoria o tom ako o jednom z doplňujúcich riešení.

Budeme svedkami oveľa informovanejšej debaty. Keď bude na konci finálny záver o tom, že niečo z toho je nevyhnutné, prezentuje to viacerými ochrannými mechanizmami a oveľa vyváženejšie ako doteraz. Nebudem hovoriť v prospech smernice, tak ako bola prijatá v minulosti. Môj názor bol negatívny a stále je.

Správa si v Nemecku vyslúžila silnú kritiku. Podľa neho Komisia ignoruje rozsudky najvyšších súdov v Rumunsku, Nemecku, Bulharsku, na Cypre a v Českej republike…

Hovoriť o ignorancii je určite prehnané. Správa tento stav vecí popisuje a zaoberá sa ústavnoprávnymi komplikáciami. Spolkový ústavný súd kritizoval nemeckú implementáciu. Nekritizoval samotnú smernicu. Musíme byť spravodliví. Uvádza, že ide o veľmi neodbytné a citlivé opatrenie. Záver je, že sa musíme uistiť, aby revízia smernice umožnila vhodnejšiu aplikáciu. To je dôležitý odkaz.

Správa Vás cituje, že vyzývate k vytvoreniu „právnej istoty pre občanov“. Smeruje táto správa dobrým smerom?

Práve o to ide. Pokiaľ ale ide o nevyhnutnosť, zastávam pozíciu, že potrebujeme lepšie ochranné mechanizmy, lepšie obmedzenia, viac presnosti, atď. Správa sumarizuje to, čo pravdepodobne urobí komisárka [pre vnútorné záležitosti Cecilia] Malmströmová. Súhlasil by som s väčšinou týchto úmyslov. Sú absolútne nevyhnutné pre odstránenie nedostatkov.

Keď sa predloží návrh, budeme ho pozorne analyzovať. Zatiaľ ho nemáme. Táto hodnotiaca správa je dosť podstatným základom. Mám v úmysle vydať na jej základe posudok. Plánujeme reagovať do niekoľkých málo týždňov a pomôcť Komisii, aby zostala na správnej trase. Tak ako predtým si myslím, že ide o veľmi neodbytné opatrenie. Nemôžeme ho brať na ľahkú váhu.

V správe sa identifikujú „vážne nedostatky“. Hovorí sa o príliš dlhej dobe uchovávania údajov, redukcii druhov dát a oprávnených osôb pre prístup k nim. Ako vy hodnotíte tieto nedostatky?

Súhlasím s týmito bodmi. Patri k ústredným témam. Čo sa týka doby uchovávania existuje jedna možnosť a veľmi veľa flexibility. V správe sa píše, že členské štáty ju presadili najrôznejšími spôsobmi. V súvislosti s ochrannými mechanizmami pre prístup môžeme profitovať z Lisabonskej zmluvy. Pred Lisabonom v decembri 2009 bol – v krátkosti povedané – rozdiel medi prvým a tretím pilierom EÚ. To je teraz minulosťou.

Preto by som, ak máme pokročiť, veľmi privítal prísnejšie pravidlá pre prístup a využívanie. Pokiaľ ide o nedostatky, súhlasím so správou. Naliehavo sa potrebné ich odstrániť, ak sa to bude považovať za nevyhnutné.

Považujete za nevyhnutnú aj harmonizáciu v celej EÚ?

Áno, za tých istých podmienok. Ak existuje jednota v nevyhnutnosti, potrebujeme harmonizáciu. Je to v záujme všetkých zúčastnených. Existujú prevádzkovatelia, ktorí teraz – jednoducho povedané – pracujú vo veľmi náročnom prostredí

Harmonizácia je potrebná aj z pohľadu občanov. Všetci sme v pohybe, používame mobilné telefóny v rôznych krajinách, a predsa sú pravidlá rozdielne. Očividne je harmonizácia aj v záujme trestne stíhaných. Pri cezhraničných záležitostiach čelia rozmanitosti a komplexnosti. To nie je dobré ani pre ochranu dát, nákladov ani efektívnosť.

Podľa nemeckej ministerky pre spravodlivosť by bolo „pochabé“ implementovať smernicu , ktorá sa musí prepracovať. Smeruje Nemecko ku konaniu pre porušenie predpisov?

Ide o komplikovanú situáciu. Správa opäť odzrkadľuje skutočnosť, že Spolkový ústavný súd označil nemecký zákon o uchovávaní údajov za protiústavný a podotkla, že Nemecko na tejto záležitosti pracuje. Stále existuje zákonná povinnosť.

Chápem prístup spolkovej ministerky k tejto veci a mám pre to sympatie. Hovoriť o pochabosti je však trochu prehnané. Dúfam, že sa dôjde k akceptovateľnej transpozícii. Možno bude Nemecko čakať na odchod ďalšieho vlaku.

Nemeckí odborníci na trestné právo poukazujú na to, že uchovávanie údajov vôbec nie je podstatné a ako príklady uvádzajú USA, Kanadu a šesť členských štátov EÚ, v ktorých nie je povinnosť uchovávať údaje. Ich pomer objasnenosti trestných činov napriek tomu nie sú horšie. Mýlia sa?

Medzi Európou a USA existujú podstatné rozdiely. Máme právne predpisy, podľa ktorých sú telefónne spoločnosti povinné vymazať dáta. Smernica o uchovávaní údajov predstavuje výnimku. V USA takéto niečo nemajú. Tým sú tieto dva prípady neporovnateľné.

To, čo správa tiež uvádza – a je to zaujímavé – je, že väčšina údajov zozbieraných políciou a justíciou sú aktuálne dáta: od troch do menej ako šesť mesiacov staré. Z toho vyplýva, že uchovávanie by bolo užitočné len pre menšinu prípadov a len pre veľmi málo dôležitých prípadov.

Musíme sa vysporiadať so zložitou rovnováhou: Je prijateľné, vzhľadom na obmedzený počet prípadov, zavádzať ďalekosiahle opatrenia? Treba analyzovať, či v týchto prípadoch majú význam. Ale predsa ešte raz: môj postoj je, že je veľmi invazívna a musíme dbať na transparentnosť a ochranné mechanizmy, aby to bolo akceptovateľné.

Spomenuli ste rýchle zmrazenie. Podľa nemeckého splnomocnenca pre ochranu údajov komisárka Viviane Redingová podporuje jeho návrh takzvaného rýchleho zmrazenia plus ako alternatívu k uchovávaniu údajov…

Komisia to posúdi a uvidí do akej miery to môže byť slúžiť ako doplnok alebo nahradenie uchovávania dát.

Správa je vcelku férová čo sa týka kladov a záporov. Má pravdu pokiaľ ide o to, že rýchle zmrazenie má prirodzene východzí bod a orientuje sa na budúcnosť. Cieľ je potrebný. Nepokryje veci, ktoré sa udiali v minulosti a z ktorých vznikne v budúcnosti nevyhnutnosť. Otázka teda opäť znie: Je pre tieto prípady nutné predkladať takéto ďalekosiahle opatrenia?

Všetko teraz leží na stole a niet pochybností o tom, že dôjde k veľmi vášnivej debate. Dúfam, že to v budúcnosti povedie k lepšiemu návrhu, o ktorom potom môžeme diskutovať do akej miery je nevyhnutný.

Pri téme údajov o leteckých pasažierov sa Veľká Británia zasadzuje, aby sa zbierali dáta aj pri vnútroeurópskych letoch. Na tento účel potrebuje, zdá sa, podporu väčšiny členských krajín. Nebolo by to v protiklade so slobodou cestovania a voľným pohybom osôb?

Ide naozaj o veľmi nedávnu správu. Rada sa nachádza v strede tejto diskusie. Môže to byť dobré, ak sa za rozšírenie uchovávania vysloví väčšina. V opatrení sa tým nič nezmení. Systém EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) je dosť problematický. Je to štandardný súbor údajov s cieľom všetkých pasažierov sledovať, preveriť a vyhodnotiť.

Ak to ponecháme obmedzené len na dopravu s tretími krajinami, stále ide o veľkú vec. Keď ho rozšírime na lety vnútri EÚ, ešte sa to zhorší. Všetky predtým zmienené body možno použiť aj tu. Je rozhodujúce vyjasniť prečo by sme to mali robiť.

Zatiaľ je príliš skoro robiť závery. Tí, ktorí sú skeptickí, by sa určite mali zapojiť do diskusie v Rade. Parlament bude spolurozhodovať a my sa nachádzame v strede debaty.

REKLAMA

REKLAMA