Jednotný digitálny trh je o správnom načasovaní

Meškajúce návrhy v oblasti jednotného digitálneho trhu môžu členské štáty posmeliť, aby vytvárali vlastnú, neharmonizovanú legislatívu, hovorí v rozhovore pre EurActiv.com estónska europoslankyňa.

KALLAS, Kaja (ALDE, EE)
(zdroj: Európsky parlament)

Čo môžeme očakávať od parlamentnej správy o jednotnom digitálnom trhu v čase, keď silnie pocit, že návrhy Európskej komisie meškajú?

Správa je o tom, čo chce v legislatívnych návrhoch vidieť parlament. No ako ste vraveli, veľmi by sme chceli vidieť návrhy Komisie, aby sme na nich začali pracovať.

Veľa ľudí zdôrazňuje, že je najvyšší čas. Ak nebudeme dostatočne rýchli, prídu členské štáty s vlastnými pravidlami a tak v nich budeme mať neporiadok. Z ekonomického hľadiska firmy nechcú investovať do big data alebo do cloud computingu, pretože nevedia, aké pravidlá EÚ príjme. Chýba právna istota.

Keď už hovoríme o právnej istote, očakávate uzatvorenie novej dohody Safe Harbour o výmene dát medzi EÚ a USA ešte pred uplynutím lehoty stanovenej na koniec januára?

Neviem si to predstaviť. Koniec januára vyzerá bližšie než jednotlivé návrhy. Samozrejme, výsledkom bude právna neistota. Podstatou problému je to, že sa 28 orgánov na ochranu osobných údajov začne zaoberať presunmi dát cez Atlantik 28 spôsobmi. To je problém.

Aké pozmeňujúce návrhy k Stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe ste doteraz navrhli vo výboroch EP?

Zatiaľ ich veľa nebolo. Naša strana (Aliancia liberálov a demokratov pre Európu) predložila nejaké pozmeňujúce návrhy k menším veciam. Zmiernili sme napríklad negatívne vyznenie odseku o následkoch práce z domova. Ten pôvodne tvrdil, že odkázanosť na mobilné technológie môže viesť k syndrómu vyhorenia.

My sme ho otočili. Sú tu podobné riziká, no práca na voľnej nohe vám zvyšuje samostatnosť a uľahčí dosiahnutie rovnováhy medzi prácou a súkromným životom.

Čo sú najkontroverznejšie body stratégie?

Je tam niekoľko paragrafov, ktoré hlasovanie rozdelia. Azda najdôležitejším z nich, kde je výsledok nejasný, je zmienka o online platformách poskytujúcich tovar kultúrneho charakteru. Text hovorí, že by sa s ním malo zaobchádzať v súlade s dohovorom UNESCO.

Toto je veľmi problematické predovšetkým preto, že kultúrny tovar v skutočnosti nie je definovaný. Z tohto dôvodu sa s ním pravdepodobne množstvo spoločností vyrovná podobne ako s inými položkami či tovarom bez kultúrnej hodnoty. Ak by ste si želali vytvorenie osobitného nariadenia pre tieto platformy, tak s tým spôsobíte veľa neporiadku. Je to klzká cesta. Dúfam, že ňou nevydáme. Dohovor Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru je dobrý text, no tu sa nehodí.

Experti sa stále nezhodli ani na definícii online platforiem. Nie je tu príčina problému?

Presne tak, no my definíciu internetových platforiem ani nechceme, pretože tá nemôže byť jednotná. Problém nie sú samotné platformy, ale ich špecifické otázky, ktorým by sme sa mali venovať. Verejná konzultácia, ktorú minulý rok spustila Európska komisia, nám snáď pomôže identifikovať tieto problémy.

Napriek tomu, že vaša správa veľmi podporuje zdieľanú ekonomiku, spoločnosti, akou je Uber, vyvolávajú v niektorých prípadoch obavy. Týka sa to napríklad otázok sociálnej ochrany. Očakávate pri hlasovaní v pléne nejaké ťažkosti?

Sú tu nejaké pozmeňujúce návrhy, no v správe máme celkom vyvážené ustanovenia. Poukázali sme na problémy, no tiež sme sa zhodli, že súčasné pracovné predpisy už nestačia.

V nových spoločnostiach už nie sú pracovné vzťahy tak hierarchizované ako bývali. Nie je to zlý vývoj, len sa menia vzťahy a to je potrebné vziať do úvahy.

Ohrozuje častejší výskyt samostatne zárobkových činností sociálnu ochranu pracujúcich?

To je otázkou rovnováhy. V existujúcich pracovných vzťahoch nie ste až tak slobodní. Musíte sa riadiť pokynmi svojho zamestnávateľa. Na druhej strane, čím ste viac slobodní, tým viac zodpovednosti máte. Nemôžete si vziať len slobodu.

Od Európskej komisie sa očakáva, že počas februára príde s návrhom na harmonizáciu frekvenčného spektra. Harmonizované prideľovanie je kľúčové pre rozvoj 5G sietí, internet vecí a pre digitalizáciu priemyslu v Európe. Malo by teda byť v kompetencii EÚ?

V našej správe je silný apel na harmonizáciu frekvenčného spektra, čím sa líšime od názoru Rady EÚ. Všetci vieme, že členské štáty sa obávajú straty peňazí z dražieb a predaja licencií. Zámerom Komisie je dohodnúť sa na využití frekvenčného pásma a zároveň neodčerpať peniaze z hlavných miest, s tým by vlády mohli súhlasiť.

Má sa jednať o obchodné kompetencie, ako navrhuje Pascal Lamy?

Je to silné vyhlásenie, no musím s Lamym súhlasiť. Inak to nemôže fungovať. Dobrý východiskovým bodom je zladenie podmienok. Napokon by s tým mali súhlasiť aj členské štáty, inak technológie nebudú správne fungovať.

V správe sa spomína aj kybernetická bezpečnosť. Pochádzate z krajiny, ktorá v tejto oblasti značne pokročila, je EÚ dobre vybavená čeliť kybernetickým hrozbám?

Rozhodne je potrebné urobiť viac. V tejto oblasti všetko závisí na zlepšovaní, pretože hackeri sa zlepšujú neustále. V správe sme konštatovali, že je dôležité uvedomiť si, že bezpečnosť nie je otázkou iba pre vlády, zatiaľ čo spoločnosti a občania nič nerobia. Rozhodne nie. Veľa vždy závisí od najslabšieho článku reťazca, ktorým je zvyčajne osoba, ktorá si dáva na všetko rovnaké heslo, zapíše si ho dokonca a prilepí na počítač.

 

Pozadie

Kaja Kallasová je členkou Výboru EP pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE). Je tiež spoluautorkou Správy o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu.

REKLAMA

REKLAMA